Japonské zakopnutie

Toyota rástla tak rýchlo, že si nevšímala povolené švy na svojom zväčšujúcom sa kabáte, ktorým zastrešovala automobilový trh. 

Čo sa deje v tejto veľkej firme? Technické poruchy na niektorých modeloch Toyoty sa objavovali už niekoľko rokov. V januári minulého roka automobilka oznámila stiahnutie 1,3 milióna áut pre problémy s bezpečnostným pásom. V auguste stiahla 690-tisíc áut vyrobených v Číne pre chybné ovládače okien.  

Na jeseň sa najmä americkí majitelia automobilov sťažovali na zasekávajúci sa plynový pedál, ktorý samovoľne zrýchľoval. Firma spočiatku odmietala priznať, že poruchy sú vážne a snažila sa chyby pedála vysvetliť zle nainštalovanými podlahovými podložkami. Poruchy plynových pedálov sa však vyskytovali aj naďalej. Začiatkom februára tohto roka Šiniči Sasaki, viceprezident automobilky, oznámil, že firma začne sťahovať okolo 8 miliónov áut do servisu na opravy. Aby sme si vedeli predstaviť, aké obrovské množstvo áut to je, stačí spomenúť, že niečo nad 8 miliónov áut vyrobí firma ročne na celom svete. Akoby to nestačilo, objavili sa pri modeloch ako Prius aj problémy s brzdami a manažment ohlásil stiahnutie ďalších skoro pol milióna hybridných automobilov. 

Povesť automobilky, cena jej akcií a aj objem predaja začali prudko klesať. O tom, že problémy sú vážne, svedčí aj to, že pred médiá predstúpil Akio Toyoda, prezident firmy a vnuk zakladateľa. Ospravedlnil sa zákazníkom a sľúbil skoré odstránenie problémov. 

Problémové autá sa väčšinou objavili na americkom trhu, kde má Toyota silnú pozíciu. Pri vyšetrovaní nehôd prišli Američania na to, že pre poruchy na plynovom pedáli mohlo prísť o život za posledných desať rokov viac ako 30 ľudí. Na automobilku si preto posvietila prokuratúra, Úrad pre bezpečnosť cestnej premávky a najnovšie aj americký Kongres. Minulý týždeň pred Kongresom vystúpil aj prezident firmy a priznal kvalitatívne nedostatky v niektorých modeloch. Chyby zdôvodnil príliš rýchlym rastom automobilky, ktorá viac ako na kvalitu hľadela na množstvo vyprodukovaných áut.

Ako to už v USA býva, japonský koncern žalujú aj obete havárií a ich pozostalí. Okrem nákladov na opravu poruchových vozidiel, ktoré sa odhadujú na dve miliardy dolárov, tak automobilke hrozí platenie náhrad škôd v miliónoch dolárov.

Podľa informácií z amerických médií porucha plynového pedálu nie je mechanická, ale skôr elektronická. Steve Wozniak, zakladateľ spoločnosti Apple, ktorý testoval poruchový Prius, povedal pre ABC News, že problém môže byť aj v softvéri. 

Či už bude porucha elektronická, alebo mechanická, pokazenie dobrého mena Toyoty ako spoľahlivého auta sa už prejavuje. Spoločnosť pre prieskum automobilového trhu Edmunds.com predpovedá, že japonská automobilka stratí tento rok časť zo svojho podielu na americkom trhu a klesne z 2. na 3. miesto. Predbehne ju automobilka Ford a na jej úkor sa posilnia aj  Honda či Nissan. Pokles predaja priznáva aj manažment automobilky, ktorý dokonca v niektorých amerických závodoch obmedzil výrobu.

Manažéri automobilky tvrdia, že za zlyhaním kvality môže byť aj nedostatočná kontrola subdodávateľov. Väčšinu chybných plynových pedálov totiž dodávali americké firmy.  „Tento typ problému sa netýka iba Toyoty, ale každej automobilky, ktorá využíva komponenty do áut od subdodávateľov. Nie je možné zaručiť 100-percentnú kontrolu a kvalitu subdodávok,“ myslí si Michal Pápeš zo združenia Toyota team, ktoré združuje fanúšikov tejto značky. Na Slovensku sa zatiaľ veľa automobilov s pokazeným plynovým pedálom neobjavilo, ale autorizované servisy pre istotu zvolávajú majiteľov na preventívne kontroly. „Zatiaľ nemáme informácie, že by sa taký typ poruchy na Slovensku objavil,“ hovorí pre .týždeň Mária Drímalová, servis manažérka Autograndu, predajcu áut značky Toyota.

V japonskej automobilke však nezlyhala iba kontrola kvality, ale aj komunikácia vnútri firmy. Japonské spoločnosti sú totiž veľmi hierarchické. Podriadení neradi posúvajú zlé správy nadriadeným, pretože ich chcú ušetriť od problémov. Potom sa stáva, že ťažkosti sa neriešia vôbec. Navyše znevažovať či odporovať šéfovi sa v japonských firmách nepatrí. Medzi firmami chýba aj mobilita manažérov. Tí sa zväčša vychovávajú vnútri firmy. Najímanie už hotových ľudí z externého prostredia nie je v Japonsku zvykom. Časopis Economist upozorňuje, že vo vedení  Toyoty sú okrem potomkov zakladateľa samí Japonci, chlapi. Iba v roku 2007 sa dostal do vedenia jeden americký manažér, ale dlho sa tam neudržal. Preto firme chýba pohľad zvonka.  

Čo čaká japonskú automobilku v tomto roku? Analytici odhadujú, že oprava všetkých modelov môže trvať celé mesiace. Súdne spory ešte niekoľko rokov a naprávanie reputácie tiež bude beh na dlhšiu trasu. Automobilka bude musieť zlepšiť aj kontrolu subdodávateľov a svoju výstupnú kontrolu. Zákazníci môžu očakávať zníženie cien niektorých modelov.

V redakcii nášho časopisu a aj medzi spolupracovníkmi redakcie máme niekoľko vlastníkov automobilov značky Toyota. Opýtali sme sa ich, ako vnímajú medializované problémy automobilky a či si myslia, že jej imidž výrobcu spoľahlivých automobilov utrpí. 

Elena Akácsová : Prekvapilo ma to a zneistilo. Určite to ovplyvní moje rozhodovanie o ďalšom aute. Problémy tejto značky sa určite odrazia aj na cene môjho auta, ak by som sa ho rozhodla predať. Imidž sa už pokazil, naprávať sa bude dlho, ak to automobilka vôbec v zdraví prežije. Držím Toyote aj mojej Yariske všetky palce.

Juraj Kušnierik: Toyotu Corolla som si kúpil, lebo ju predchádzala povesť dobrého a spoľahlivého auta. Po troch rokoch mi je jasné, že to je pravda. Teraz som trocha znervóznel, ale mojou lojalitou to zatiaľ neotriaslo. Dúfam, že imidž je pošramotený len dočasne.

Martin Hodál: To, čo sa udialo, bude mať veľmi negatívny dopad na túto značku. Toyota si budovala imidž založený na kvalite desaťročia a nemala dopustiť, aby sa pri masovosti výroby zanedbali technologické postupy, dôkladné zaškolenie personálu a kontrola výstupu. Myslím si, že bude trvať veľmi dlho, kým obnoví dôveru ľudí. I napriek tomu zostavám fanúšikom tejto značky a na moju Corollu Wagoon nedam dopustiť.

Andrej Bán: Medializované správy ma neovplyvnili. Mal som doteraz štyri Toyoty, a sú to skvelé autá, ktoré zvládli aj moje obľúbené destinácie ako Afganistan či Pakistan. Myslím si, že jej imidž sa pokazí iba dočasne. Automobilka bude musieť obmedziť výrobu, znížiť ceny a ešte viac zvýšiť kvalitu. 

Napriek súčasnej kríze je Toyota firma, ktorá má potenciál byť významným hráčom na automobilovom poli. Svedčí o tom aj jej úspešná história. Firmu založil Kiičiro Toyoda, ktorý v roku 1933 cestoval po USA a odkukal u Forda ako sa robia autá. O dva roky už mal hotový prvý prototyp japonského auta a v roku 1937 založil vlastnú firmu-Toyota Motors. Keďže Japonsko nemalo zásoby ropy od začiatku sa v tejto automobilke zamerali na výskum a vývoj motorov s nízkou spotrebou. Výskumné centrum bolo založené už v roku 1940. Počas 2. svetovej vojny automobilka stagnovala, ale po vojne chytila druhý dych. Japonský trh zaplavovali veľké americké autá, a preto sa v Toyote rozhodli venovať výrobe malých vozidiel. Po finančných ťažkostiach na konci 40. rokov dostala automobilka nové vedenie na čele s Eidži Toyodom. Japonci opäť vycestovali do USA na exkurziu k Fordovi. Priniesli si presvedčenie, že každý zamestnanec môže prichádzať s novými nápadmi, ktoré zlepšia kvalitu výroby. Vedenie investovalo do modernizácie výroby a strážilo si kvalitu. V 50. rokoch vyrobila prvé japonské auto s pohonom štyroch kolies. Gro výroby však boli osobné malé autá. V ďalšom desaťročí už automobilka expandovala do zahraničia a mala úspech, pretože ponúkala lacné, ale kvalitné autá. Ropná kríza na začiatku 70. rokov Japoncov utvrdila v tom, že treba vyrábať ekologické autá. Vymysleli efektívne katalyzátori, ktoré sa stali prednosťou ich áut. V 80. rokoch už šéfoval firme Šoičiro Toyoda a zameral sa na perspektívny americký trh. Toyota už bola druhá najväčšia automobilka sveta. V nasledujúcom desaťročí prenikla automobilka aj do segmentu luxusných áut s modelom Lexus. 90. roky však priniesli aj stagnáciu v predaji automobilov. Vtedajší šéf firmy Totsuro Toyoda sa rozhodol pre znižovanie nákladov a výrobu presúval do lacnejších krajín. Jeho nástupca Hiroši Okuda začal širšiu expanziu. Otvoril továrne v USA, Kanade, Francúzsku, Poľsku, ale aj v Číne a Thajsku. V roku 2000 automobilka vyrobila celosvetovo viac ako 5 miliónov áut. V roku 2008 to už bolo skoro 9 miliónov.