Ruská hádanka

Bruselský dopisovateľ britského Economistu, ktorý sám seba neskromne nazýva Karol Veľký (Charlemagne), strávil niekoľko dní v Moskve. Hovoril pritom s tamojšími „veľkými zvieratami“ politiky a biznisu a zaujímal sa o budúcnosť Ruska očami ruskej elity. Zážitok zo studenej moskovskej ulice, kde bol „ohučaný mohutnými štvorkolkami“ mu pripomenul Texas, ibaže zasnežený. Karla Veľkého to priviedlo k zisteniu, ktoré pre mnohých čitateľov .týždňa bude znieť trochu prekvapivo. A síce, Brusel a EÚ, ktorí nenávideli Bushovu Ameriku, uplatňujú na Putinovo Rusko dvojaký meter. Veď ak boli dôvodom krivého pohľadu na Busha a jeho svet odlišné hodnoty, iné poňatie právneho štátu, morálka, nábožnosť a nechuť k právam homosexuálov, plus, samozrejme, nezáujem o klímu a „mačistickú lásku k lovu“, tak prečo by sa potom podobne nemal Brusel správať aj k Putinovej Moskve? Charlemagne to zdôvodňuje sčasti pokrytectvom, sčasti tým, že EÚ je pre Rusko najväčším obchodným partnerom a sčasti schopnosťami Ruska Úniu rozdeľovať. Hlavný dôvod však britský autor vidí v snívaní o premene Ruska na modernú krajinu.

Charlemagne je však realista, občas sa zdá, akoby poľského pôvodu. Ako píše, pod zblížením modernizáciou si každá strana totiž predstavuje odlišné veci. Dmitrij Trenin z moskovského Carnegie Centre napríklad tvrdí, že pre Moskvu to znamená „využívanie vlastných zdrojov na nakupovanie európskych aktív a Európu podporujúcu Rusko svojimi technológiami“. Zaujme aj názor ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimíra Čižova, ktorý za európske hodnoty považuje „rešpekt k ľudským právam v multikultúrnej a multi-konfesionálnej spoločnosti“. Teda niečo, podľa čoho ruská spoločnosť žije už „tisíc rokov“. Aj on je však realista, tak trochu klausovského strihu. Odmieta totiž klásť znamienko rovnosti medzi Európu a EÚ. 

Ďalšou zaujímavosťou je, ako Rusi zmenili svoje správanie voči Poľsku. Keď pochopili, že Berlín stojí v rusko-poľskom obchodnom spore za Varšavou, zlepšili sa aj vzťahy Moskvy a Varšavy. Putin navštívil minulý rok Poľsko a najnovšie pozval Donalda Tuska na 70. výročie tragických udalostí v Katynskom lese. 

A práve Katyň je ústrednou témou rozhovoru poľského denníka Gazeta Wyborcza s arcibiskupom ruskej pravoslávnej cirkvi a metropolitom Hilarionom, ktorý je považovaný za najbližšieho spolupracovníka patriarchu Kirilla.  Hilarius má len 43 rokov a ruskú cirkev zastupuje v rokovaniach o vzájomnom porozumení poľskej katolíckej a ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorú redaktor poľských novín porovnáva s poľsko-nemeckým porozumením zo 60. rokov, ktoré okrem iného viedlo k zvoleniu Jána Pavla II. a Benedikta XVI. za pápežov. Vráťme sa však k Hilariusovi: „Naše národy musia pochopiť, že si nie sme navzájom vrahmi, že časy, keď medzi nami dochádzalo ku konfliktom a sporom, sú už minulosťou. Treba hľadať to, čo nás spája, a nie rozdeľuje,“ povedal na adresu rusko-poľských vzťahov.  Na adresu katynského masakru, ktorý rusko-poľské vzťahy dodnes zaťažuje, dodal: „Katyň, to je naša spoločná bolesť a pamäť. Nemôžem hovoriť v mene mojej vlády, ale som si absolútne istý, že pravda o katynskej tragédii musí byť známa v Rusku, Poľsku aj na celom svete.“ 

A z Ruska do tretice: zdá sa, že prezident Medvedev vie prekvapiť. A to nielen liberálnym prejavom, ako sa to stalo pred pár týždňami, ale aj ráznym konaním. Minimálne medzinárodná tlač, ktorá Rusko sleduje, ho unisono ocenila za čistky na ruskom ministerstve vnútra. Medvedev vyhodil zo služby 17 generálov, okrem iného zodpovedných za Čečensko, bezpečnosť v Moskve či ďalekej Sibíri. Zdá sa, že ruský prezident počuje na hlas ľudu, ten sa totiž – ako píše napríklad poľský denník Rzeczpospolita – sťažuje nielen na korupciu policajných funkcionárov, ale aj vraždy, nehody či úmyselné zabitia nevinných ľudí. A Medvedev, na rozdiel od Putina, konal ďaleko odvážnejšie a ešte popri tom posilnil svoju pozíciu v silových rezortoch. 

Ak sa vám potom všetkom zdá, že Rusko sa modernizuje a máme dôvod na entuziazmus, autor týchto riadkov vás musí na záver sklamať. Z Ruska totiž prichádzajú aj iné správy, napríklad tie o oslavách výročia druhej svetovej vojny. Moskva si ich totiž pripomenie bilbordmi s portrétmi Stalina a Beriju. Ako za starých čias. Pravda, vtedy sa na propagandu nepoužívali anglické slová.