Doma

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková minulý týždeň naznačila, že o takzvanom vyvlastňovacom zákone by súd mohol rozhodnúť až po júnových parlamentných voľbách. Podľa denníka Sme najskôr termín rozhodnutia odhadla na koniec jari a začiatok leta, ale po chvíli dodala: „Sudca-spravodajca povedal toľko, že sa mu zdá krátko po voľbách aj z hľadiska jeho vnútorného presvedčenia lepšie ako pred voľbami to urobiť.“ Keď sa novinári začali zaujímať, prečo je podľa sudcu- spravodajcu Milana Ľalíka lepšie rozhodnúť o vyvlastňovacom zákone až po parlamentných voľbách, dostali prostredníctvom hovorkyne Ústavného súdu zase inú odpoveď. Pre  Ľalíka vraj v prípade tohto rozhodnutia parlamentné voľby nezohrávajú žiadnu úlohu a súd rozhodne do konca jari, respektíve začiatkom leta. Do tohto termínu je podľa súdu reálne získať všetky potrebné podklady pre rozhodovanie. „Ide o vážny precedens, aký Slovenská republika ešte neriešila a zodpovedajú tomu aj prípravy,“ vysvetľovala hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová. 

Vyjadrenia, či možno skôr prerieknutia Ivetty Macejkovej napriek tomu otvorili otázku, či Ústavný súd pri svojom rozhodovaní postupuje nestranne a nezávisle alebo či v niektorých prípadoch náhodou trochu netaktizuje. Ozval sa aj bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý pre Sme povedal, že počas jeho pôsobenia na súde sa taký faktor ako parlamentné  voľby pri rozhodovaní vôbec nebrali do úvahy. Reagovala aj opozícia. „Považujem za absurdné a neprijateľné, aby sudcovia uvažovali takým spôsobom, že o zákone, na základe ktorého možno dennodenne zasiahnuť do práv ľudí, budú rozhodovať až po voľbách. Taký politický kalkul vôbec do uvažovania sudcu, nieto ústavného sudcu, nepatrí,“ povedala exministerka spravodlivosti a podpredsedníčka SDKÚ Lucia Žitňanská.

Vyvlastňovací zákon presadila Ficova vláda v roku 2007 so zámerom urýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Stavebné práce sa podľa neho môžu začať aj na súkromných pozemkoch ešte pred ukončením procesu vyvlastnenia. Opozícia návrh napadla na Ústavnom súde. Nepáčilo sa jej ani to, že sud prijal ich podnet na konanie až po viac ako roku a odmietol pozastaviť účinnosť zákona. S týmto rozhodnutím pléna Ústavného súdu vtedy nesúhlasili štyria z trinástich ústavných sudcov. 

Markíza má zaplatiť 20-tisíc eur za reláciu Modré z neba. Udelila jej ju licenčná rada za zobrazovanie utrpenia maloletých, konkrétne chlapca z Banskej Bystrice, ktorý sa pokúsil o samovraždu. Natália Blahová, ktorá podnet na radu podala, tvrdí, že aj napriek pokute to nie je šťastný koniec príbehu. Ale aspoň niečo sa dá urobiť proti zneužívaniu detí v televíznom biznise.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že štát na šrotovnom zarobil viac ako 19 miliónov eur. 

Rezort vyčlenil na šrotovné 55,25 milióna eur, z ktorých sa vyčerpalo iba 49,83 milióna. Štátu sa dotácie vrátili vo forme DPH, ktorá sa vyšplhala až na 66,51 milióna. Michal Lehuta, analytik Trend Analyses, tvrdí, že výpočet je závadzajúci. Šrotovné totiž odčerpalo príjmy z DPH v iných sektoroch. 

Polícia vyšetruje falošné faktúry v SDKÚ. Podľa informácií, ktoré priniesla Pravda, z pokladnice strany do vlaňajška zmizlo do 660-tisíc eur. Strana, ktorá má za sebou viaceré škandály s financiami, podala trestné oznámenie na svoju bývalú účtovníčku. Hospodárske noviny informovali, že účtovníčka je obžalovaná aj z inej sprenevery v Atómovej elektrárni Mochovce. 

Trnavský arcibiskup Robert Bezák poprel medializované informácie, že by svojmu predchodcovi Jánovi Sokolovi zakázal slúžiť omše, vstupovať a stravovať sa v budove arcibiskupského úradu. Bezák zároveň trvá na tom, že vo vedení účtovníctva a spôsobe evidencie majetku Trnavskej arcidiecézy v čase, keď Sokol zastával svoj úrad, boli viaceré rozpory. 

V Topoľčanoch museli zavrieť nemocnicu. Nitrianska župa totiž nebola spokojná s tým, ako v nej hospodárila nezisková organizácia, a preto sa rozhodla, že ju dostane z nemocnice. Neziskovke, ktorá neplatila účty za energiu, sa licencia skončila koncom februára. Pred odchodom začalo jej vedenie rozoberať zariadenie a vybavenie nemocnice. Budovu museli napokon strážiť policajti. Neistá situácia je aj v levickej nemocnici, ktorá je v podobnej situácii. 

Strana maďarskej koalície podľa slov svojho predsedu Pála Csákyho prichádza s návrhom na čiastočné odškodnenie klientov skrachovaných nebankových subjektov. Do volieb sú štyri mesiace, preteky v populizme a sľubovaní hlúpostí sa môžu pomaly začať. 

Pandemická chrípka je podľa predsedu vlády veľkou hrou farmaceutických spoločností, preto sa nedal proti vírusu H1N1 doteraz zaočkovať, a neplánuje tak urobiť ani v budúcnosti. Škoda, že tú hru neprekukol ešte predtým, ako Slovensko nakúpilo vakcíny.  

Šéf Úradu pre verejné obstarávanie zostane vo funkcii až do volieb. Hoci mu v marci vyprší funkčné obdobie, vláda chce presadiť zmenu zákona, aby odišiel až po vytvorení novej vládnej koalície. KDH, SDKÚ a SMK žiadajú, aby bol nový šéf  menovaný ešte pred voľbami.