Keď vládne spodina

Dva zákony, ktoré prijal parlament akoby nič, sú zavŕšením zlovestného pohybu, ktorý sa tu začal už dávno. A nielen v tejto hrubej koalícii, už oveľa skôr, keď aj slovo tých lepších stratilo váhu, dohoda cenu a poslanec hrdosť. Je to pohyb od štátu, v ktorom sa ako-tak usadzovala sloboda, k štátu, ktorému sloboda začína prekážať. A v ktorom vládne čoraz väčšmi luza.
Prijatím zákona na podporu vlastenectva a zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa Slovensko vracia k svojmu typickému poddanstvu. Už pojem „Zákon na podporu vlastenectva“ je hlboko poddanský. Vlastenectvo je postoj, ktorý sa odvíja od vnútorných hodnôt človeka. Schopnosť jednotlivca urobiť niečo pre iných, pre širší celok, v tomto prípade pre vlasť (v extrémnom prípade položiť život za jej slobodu) nie je funkciou hlasovania poslancov, a už vôbec nie ich podpory. Je dôsledkom výchovy, svedomia a Boha. Poslanci si tým zákonom ukradli kompetenciu, ktorá im nepatrí – a našťastie ani nikdy nebude. My nie sme poddaní a poslanci nie sú tí, ktorí nám majú zhora pomáhať chápať svet. Ak majú problém s vlastenectvom, nech si ho cvičia vlastným nekradnutím a neklamaním.
Navyše, ten zákon predložili akýsi Slota s akýmsi Rafajom, dve z najväčších hánb tejto krajiny. Vrah občas o morálke káže, Slota s Rafajom pomáhajú ľuďom milovať Slovensko. Hnus, mimoriadny hnus. Ak im to hlasmi väčšiny poslancov prešlo, a máme teda zákon, ktorý naše deti núti spievať, keď extrém prikáže, a všetkých štátnych zamestnancov núti sľubovať to, čo im pijavice tohto národa (hovoria si národovci) napíšu, potom parlament prestal byť strážcom slobody a stal sa jej hrozbou.
Navyše, proti zákonu dokázali hlasovať len naši Maďari a potom už iba Palko, Mikloško a Minárik. Toto je správa o opozícii, horšia než celé financovanie SDKÚ. Takáto zbabelá opozícia chce s lúpeživou družinou pri moci bojovať o zvyšky slobody? Nevtipkujme.
Slovenská hymna, ku ktorej sa tu postupne tvorí silný vzťah, pritom za nič nemôže. Len bude zneužitá tými, ktorí si práve štát vôbec nevážia. .týždeň preto navrhuje rodičom, aby deťom všetko dôkladne vysvetlili a v pondelok čo pondelok im nedovolili sa na tom zneužití podieľať. Práve pre vlastenectvo a úctu k symbolom štátu.
Aj druhý prijatý zákon, o preukazovaní pôvodu majetku, je poddanský. Ideou (silné slovo) pritom vychádza v ústrety ľudovej závisti a prináša ilúziu, že bohatí prídu o svoj lup. Ale neprídu. Tí si všetko dávno usporiadali tak, aby bola krádež vyzmizíkovaná darom, pôžičkou či fiktívnym obchodom. Myslí si tu hádam niekto, že Fico zákonom sleduje spravodlivosť a že on, Slota či Mečiar prídu o jedinú korunu? Alebo že sa zákon dotkne podvodníkov v komunálnej politike alebo ministrov? Na to naletel Lipšic a celá opozícia? Nie, nedotkne. Dotkne sa bežných podnikateľov, šikanovaných neprajným okolím, nie štátnej mafie.
Poddanský je tento zákon v inom – sused, protivník alebo len anonym ukáže prstom, a slobodný človek sa okamžite premení na poslušný stroj na dôkazy, ktorý bude musieť panskému štátu dokazovať, že nekradol. To je garde, ktorým sa vraciame k diktatúre závistlivého proletariátu.
A je to aj veľmi hlúpy zákon – ak nevieme postihnúť zlodejov, hoci to už dnes zákony umožňujú, je to tak preto, že máme minimum vôle, primálo charakterných vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, zato obrovské množstvo darebákov, schopných všetkého. To sa však žiadnym zákonom nezmení, takže aj keby bol rozumný (čo naozaj nie je), bude obchádzaný. Problém Slovenska nie sú neexistujúce zákony, ale ochota rešpektovať existujúce.
Vždy, keď vládne spodina a jej chute, sloboda chradne. Aj teraz.