Z hektickej mladosti bankového dílera na peňažnom trhu prešiel rovno k dôchodkom a dnes šéfuje jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ako aj Asociácii DSS. S kritikmi dôchodkového systému by chcel vecnú debatu. Nevie, čo ešte príde. Peter Socha.
.ako sa mladý človek ako vy stane šéfom jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a zároveň šéfom Asociácie DSS?
Pri dôchodkoch som od úplného začiatku – kým tu nebol druhý pilier, venoval som sa tretiemu pilieru, teda dobrovoľnému doplnkovému dôchodkovému poisteniu.
.čo ste robili predtým?
Od roku 1992 som robil v bankách, najmä v oblasti treasury čiže investovania a obchodovania s devízami.
.ako ste sa dostali k dôchodkom?
V nejakom čase ma prestalo napĺňať to obchodovanie, je to veľmi hektická práca a tú môžete robiť do určitého veku. Je to stresujúce, hoci sa na tom veľa naučíte. Prišiel čas, keď som si povedal, že treba ísť niekam ďalej. Nastúpil som teda do jednej rozbiehajúcej sa dédepéčky, mal som na starosti kompletnú ekonomiku a tú firmu sme postavili na nohy. To bol ten tretí pilier. Do tejto firmy potom vstúpila zahraničná firma, ktorá ďalej rozvíjala tretí pilier a pripravovala sa na druhý pilier.
.z toho, že ste sa na druhý pilier pripravovali, sa dá usúdiť, že jeho zavedenie ste očakávali. Bolo jeho zavedenie také isté?
Všeobecné prípravy mohli byť aj pred prijatím reformy, vtedajšia vláda od svojho nástupu hovorila o reforme. O tom, že nejaká dôchodková reforma musí prísť, sa navyše hovorilo už dlho predtým, vzhľadom na demografický vývoj a nárok systému na financie. Akurát nebolo jasné, ako to presne bude vyzerať, bolo len zrejmé, že niečo ako druhý pilier vznikne.
.bola potreba dôchodkovej reformy úplne zjavná?
Myslím, že ekonómovia to vidia jasne, čísla hovoria zreteľne. A nielen u nás, veľké debaty sa o tom vedú aj v západných krajinách, kde však na rozdiel od nás majú oveľa väčšie politické prekážky na prijatie takej reformy. Slovensko však aj tak nebolo prvé, aj tu, v strednej Európe majú podobné systémy v Maďarsku, v Poľsku či v Chorvátsku.
.skúste jednoducho vysvetliť, čo tie čísla hovoria zreteľne, teda prečo je podľa vás čosi ako druhý pilier potrebné?
Ak sa pozrieme na demografiu, vývoj je jasný. Ľudia žijú čoraz dlhšie a rodí sa čoraz menej detí. Logicky nastáva situácia, že je čoraz viac dôchodcov a čoraz menej ľudí, ktorí pracujú a budú pracovať, aby do priebežného systému platili pre dôchodcov dosť peňazí.
.ak by sa systém nezmenil, kedy by to skrachovalo?
To je otázka, dokedy by štát bol schopný pokrývať straty systému a kedy by bol nútený zvýšiť odvody alebo iné parametre systému, napríklad vek odchodu do dôchodku, ktorého zvyšovaniu sa asi aj tak nevyhneme, alebo spôsob, akým sa budú valorizovať dôchodky z prvého piliera.
.mimochodom, znamená sporenie v druhom pilieri v priemere vyšší dôchodok?
Pre väčšinu ľudí určite, na korektnú odpoveď však treba vedieť, koľko má človek rokov, koľko zarába, ako budú zhodnocované fondy, do ktorých vstúpi, ako sa bude vyvíjať úroveň dôchodkov v prvom pilieri. Je tam veľa premenných, ale po ich doplnení sa to dá pomerne dobre predpovedať.
.ak by sa dnes vrátil starý systém a existoval by tu len jeden povinný priebežný pilier, čo by to znamenalo?
Krátkodobo by to zvýšilo príjmy Sociálnej poisťovne, a to o tú časť odvodov, ktorá dnes ide na účty sporiteľov. Ale o čo viac by tam prichádzalo peňazí, o to viac by v budúcnosti Sociálna poisťovňa vyplácala na dôchodky. Deficit, ktorý by vyrábal samotný priebežný systém, je o tretinu väčší než bude deficit pri systéme dvoch pilierov dokopy. Máme čísla, ktoré hovoria, že do roku 2050 by bol dlh systému bez druhého piliera o päťtisíc miliárd väčší ako deficit systému s oboma piliermi.
.ako si vysvetľujete snahy oslabiť alebo zlikvidovať druhý pilier, keď fakty sú jasné?
Z môjho pohľadu ide o to, že Sociálna poisťovňa bude v deficite. Peniaze z privatizácie, určené na jeho pokrývanie, vystačia do konca tohto desaťročia. A keďže táto vláda privatizovať nechce, odtiaľto peniaze na budúce roky mať nebude. Zostáva len možnosť požičať si peniaze, čo by podľa mňa nemal byť problém, alebo potom snažiť sa nejako vrátiť časť sporiteľov z druhého piliera naspäť výhradne do prvého priebežného piliera. To by prinieslo Sociálnej poisťovni peniaze navyše. Ale dlhodobo by to znamenalo väčší dlh systému.
.ide teda o to, že politici rozmýšľajú len v rámci štyroch rokov od volieb do volieb?
Ide o to, že krátkodobo by Sociálna poisťovňa mala viac peňazí a negatívne následky oslabenia druhého piliera by sa výrazne prejavili v horizonte mnohých rokov.
.premiér nedávno strašil, že vývoj v druhom pilieri môže nadobudnúť črty neslávneho vývoja v takzvaných nebankových subjektoch. Čo vy na to?
Čo sú nebankovky? Aby mohli vyplácať ľudí, musia tam iní ľudia neustále vchádzať a niečo platiť. Nebankovka sľubuje nejaké výnosy, ale peniaze v nej nezarábajú, pretože hneď ako prídu aj odídu. Aby ten výnos mohla nebankovka vyplatiť, musia niektorí vkladať čoraz viac, aby bolo z čoho vyplácať iných. Znaky nebankovky tu teda vykazuje skôr prvý pilier.
Samozrejme, je garantovaný štátom. Ak by demografická štruktúra bola opačná, tak nie je žiadny problém. Lenže všetci vieme, že to tak nie je a keďže štát, teda daňoví poplatníci, to nemôže ťahať donekonečna, je tu druhý pilier.
.myslíte si, že riziko výrazného oslabenia druhého piliera trvá aj po tom, ako z návrhu ministerky Tomanovej na otvorenie systému vypadla možnosť vybrať peniaze z druhého piliera a voľne ich minúť?
Je výrazne menšie. V prípade, že bude komunikácia prebiehať korektne, teda ak sa bude argumentovať skutočnými faktami, nemyslím si, že by odišlo veľa sporiteľov. Môj odhad je, že odísť z druhého piliera môže asi 5 percent tých, čo v ňom teraz sú. Ak sú v systéme ľudia, pre ktorých to nie je výhodné alebo ktorí sú v ňom dokonca podvodom, riešme ich, ale viac ako 5 percent by ich nemalo byť. Keď sa čosi podobné udialo v Maďarsku, odišli z druhého piliera asi štyri percentá sporiteľov.
.je už isté, že možnosť vybrať a minúť svoje úspory z druhého piliera v návrhu ministerstva práce nebude?
Čo je dnes už isté? Ministerstvo ten návrh stiahlo a ministerka verejne vyhlásila, že to tam nebude.
.ale v snahe čo najviac poškodiť druhý pilier to vymysleli dobre, nie?
Z tohto hľadiska to bolo vymyslené naozaj geniálne, aj keď ťažko sa takto dá oceniť niečo, čo by nám zničilo všetku doterajšiu prácu a krajine by to do budúcnosti veľmi uškodilo.
.viete, kto ten návrh na takzvaný cash-out, teda možnosť vybrať si úspory a voľne s nimi nakladať, do návrhu zákona vložil?
Na ministerstve sú ľudia, ktorí pripravujú zákony. A podľa nášho názoru títo ľudia nemali ani tušenie, že takáto vec sa tam objaví, o čom svedčí aj to, že v dôvodových správach, ktoré k tým návrhom vypracovali, nie je o tom ani zmienka.
.kto to tam dal?
To si môžeme len domýšľať, ale vyzerá to tak, že išlo o rozhodnutie vrcholového vedenia urobené v poslednej chvíli. Niektoré sporné body sa v návrhu objavili až krátko pred jeho zverejnením.
.z výrokov premiéra aj ministerky je už dlhé mesiace zrejmé, čo si myslia o druhom pilieri a čo sa teraz len naplno obnažilo. Prečo ste nereagovali a neargumentovali skôr?
Nechceli a nechceme sa stať súčasťou politickej diskusie, chceme vecnú debatu o dôchodkovom systéme. Problém je, že zatiaľ po nej voláme márne.
.prečo podľa vás od návrhu na možnosť vybrať a minúť svoje úspory ministerstvo ustúpilo? Zľaklo sa hrozby prípadných žalôb za zmarené investície?
Žaloby sú veľmi háklivá otázka, o tom sme nehovorili.
.prečo potom?
Všetci začali kričať, že je to obrovská hlúposť, že pôjde o prejedenie peňazí určených na budúce dôchodky a že takéto niečo sa nikde vo svete nestalo.
.a to pri tejto vláde podľa vás stačí?
Neboli sme to len my alebo novinári, bola to aj Národná banka a podobne. Navyše, malo by to vplyv aj na krátkodobé ukazovatele, napríklad na infláciu, čo je krátko pred termínom očakávaného rozhodovania o plnení kritérií na zavedenie eura citlivá vec.
.myslíte, že by to bolo toľko peňazí, že by to mohlo ovplyvniť infláciu?
V systéme je teraz okolo 40 miliárd, v polovici budúceho roka, keď by sa malo skončiť obdobie, v ktorého rámci sporitelia môžu systém opustiť, by to malo byť vyše 60 miliárd korún. A keď sme sa pýtali ľudí, čo by robili, mnohí hovorili: Ak prejde toto, kašlem na všetko, ničomu tu už nebudem veriť, zoberiem si svoje peniaze a pôjdem preč. Pokojne by to mohla byť polovica, možno aj viac, čiže vtedy by nebolo vylúčené, že zrazu sa v spotrebe objaví 30 alebo 40 miliárd. A to by s infláciou celkom isto niečo urobilo.
.ako budete sporiteľov presviedčať, aby zostali?
Určite sa budeme snažiť poskytnúť im všetky potrebné informácie, aby vedeli urobiť kvalifikované rozhodnutie. Podľa zákona máme obmedzené reklamné výdavky, ale určite sa budeme usilovať s každým nejako komunikovať, listami, osobne, akokoľvek.
.ak očakávate, že zo systému odíde možno 5 percent sporiteľov, o čom je celý ten dnešný krik?
Dnes nám ide najmä o to, aby komunikácia bola korektná. Ak na tlačovke zaznie, že DSS-ky sú v stratách a keďže sú v stratách, nemohli by v tejto chvíli vyplácať ľuďom nasporené peniaze, čo si o tom môžeme myslieť? Keby to odznelo o akejkoľvek banke, do troch dní tá banka neexistuje, pretože sa ľudia postavia do radu dlhého ako cesta z Bratislavy do Trnavy a okamžite budú chcieť všetko vybrať. Jediné šťastie je v tom, že systém momentálne niečo také neumožňuje.
.myslíte, že premiér Fico nemá základné znalosti o tom, ako systém funguje, alebo zámerne zavádza?
To nevieme. Doposiaľ sme sa stretávali len s ministerkou, nečakali sme, že sa do toho tak intenzívne vloží aj premiér.
.a ministerka Tomanová podľa vás systému rozumie?
Vždy, keď sa stretneme, vymeníme si protichodné pohľady na otvorenie systému, na vylúčenie žien na materskej z druhého piliera a podobne. Ona to vždy zakončí tým, že sa musí starať aj o prvý pilier. Ešte na konci minulého roka sa nám na niektoré problémy v systéme podarilo nájsť spoločnú reč, ale momentálne je tá debata stále dookola.
.zaznamenali ste nejakú nervozitu ľudí po výrokoch premiéra?
Áno, ľudia začínajú volať do call centra alebo chodia na pobočky a pýtajú sa, ako je to s ich úsporami, že majú obavy, že chcú svoje peniaze. Ale nejaká masová nervozita, našťastie, zatiaľ neprepukla.
.a ako to je so vzťahom strát a úspor naozaj?
V skutočnosti je to úplne oddelené a peniaze sporiteľov DSS-ky nemôžu nijako míňať ani na ne siahať, môžu len dávať pokyny na ich zhodnocovanie, ktorého bezpečnosť je podrobne definovaná zákonom a na všetko dohliada Národná banka Slovenska. Peniaze na našu správu, teda na platy, budovy, systémy a podobne, platia naši akcionári, obrovské zahraničné finančné domy. Robia to preto, že dúfajú, že raz sa im tieto investície vrátia. Vždy, keď sa rozbieha nejaké podnikanie, na začiatku sa ráta so stratami.
.akú očakávate návratnosť svojich investícií?
Je to vyrátané na vyše 10 rokov, a ak bude dnešná neistota pokračovať a budeme musieť opäť vynakladať prostriedky na vysvetľovanie základných vecí, aby sa ľudia nebáli toho, čo im niektorí politici hovoria, bude to ešte dlhšie.
.dSS-ky žijú len z poplatkov, ktoré sú definované zákonom. Ako sa teda do budúcich výnosov môže premietnuť šikovnosť jednotlivých firiem?
Poplatok je závislý od majetku, ktorý tá spoločnosť spravuje. Aby to malo zmysel, potrebujete najprv nejaký počet sporiteľov, tu je to asi 150-tisíc. Čím viac klientov a čím lepšie zhodnotenie ich majetku, tým väčšiu sumu na poplatku, ktorý je inak definovaný zákonom ako určité percento zo spravovaného majetku, spoločnosť za odmenu dostane.
.koľko ľudí si dnes sporí na dôchodok v druhom pilieri?
Približne 1,6 milióna občanov.
.a koľko by ich najviac mohlo byť?
Mohlo by ich byť približne 2,3 milióna.
.to znamená, že veľká väčšina tých, ktorí by mohli sporiť, aj sporia. Prekvapuje vás to?
Ani nie. Keď bývalé ministerstvo pripravovalo reformu, odhadovalo, že do druhého piliera sa zapojí okolo 700-tisíc. My sme už vtedy hovorili, že to bude viac, aj keď i my sme ten záujem trochu podcenili.
.keďže máte veľa sporiteľov a podľa prieskumov bola väčšina ľudí s dôchodkovou reformou spokojná, sme dnes svedkami boja o verejnú mienku, ktorú sa Smer snaží otočiť proti vám?
Dúfame, že debata o dôchodkovom systéme bude vecná. Dnes hovoríme: nerobte z nás politický škandál. Ak sa nám však nepodarí debatu vrátiť na túto úroveň, budeme musieť komunikovať minimálne tak intenzívne ako oni. Otázka je, či má význam skĺznuť na úroveň, akú dnes môžeme vidieť.
.neškodí vám v tej debate Ficov protiútok s novinármi v Alpách, s neveľmi vtipným videom, na ktorom šéf istej DSS spieva o sladkom mámení?
Isteže nám to teraz škodí, ale na to sa dá povedať iba to, že sa z toho musíme poučiť. Neviem, či tá akcia, o ktorej hovoril, súvisela s DSS, pretože bolo jasne povedané, že bola organizovaná a financovaná komerčnou poisťovňou. Ale všeobecne – novinári sú len jedna skupina ľudí, s ktorými sa stretávate, pretože s nimi potrebujete komunikovať a aj keď v kontexte, v akom sa o tom hovorí, to vyznieva nešťastne, v žiadnom prípade to nie je to snaha skorumpovať ich.
.a to video?
Video je tu nejaké tri roky a keď som ho videl prvýkrát, povedal som si, že ja by som sa na niečo také asi nedal. V každom prípade je dôležité povedať, že išlo o internú akciu spoločnosti. Chceli sa nejako zabaviť, zaujať obchodných partnerov alebo zamestnancov a rozhodli sa urobiť to takýmto spôsobom. Ja k tomu môžem povedať len to, že toto video v žiadnom prípade nepokladám za relevantný argument v diskusii o budúcnosti dôchodkového systému, pretože tá by sa mala zamerať naozaj na vecné argumenty, prepočty a fakty.
.lyžovačka, platy manažérov, video – to všetko je zanedbateľné proti tomu, čo z úst premiéra znelo ako poplašná správa o vašej insolventnosti. Nezvažujete trestné oznámenie?
Zatiaľ k tomu nezaujímame žiadne stanovisko, právnici to analyzujú.
.máte predstavu, ako vaša ďalšia komunikácia so sporiteľmi bude vyzerať?
O detailoch hovoriť nebudem, ale isté je, že oslovíme každého sporiteľa.
.ak toto všetko prehrmí, čo potom? Upokojí sa to?
Nevieme. Započuli sme, že na budúci rok sa chystá nejaká veľká novela. Z toho vyplýva, že to, čoho sme teraz svedkami, je len malá novela. Je to odpoveď na vašu otázku?
.štefan Hríb, .robert Žitňanský
.ako sa mladý človek ako vy stane šéfom jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a zároveň šéfom Asociácie DSS?
Pri dôchodkoch som od úplného začiatku – kým tu nebol druhý pilier, venoval som sa tretiemu pilieru, teda dobrovoľnému doplnkovému dôchodkovému poisteniu.
.čo ste robili predtým?
Od roku 1992 som robil v bankách, najmä v oblasti treasury čiže investovania a obchodovania s devízami.
.ako ste sa dostali k dôchodkom?
V nejakom čase ma prestalo napĺňať to obchodovanie, je to veľmi hektická práca a tú môžete robiť do určitého veku. Je to stresujúce, hoci sa na tom veľa naučíte. Prišiel čas, keď som si povedal, že treba ísť niekam ďalej. Nastúpil som teda do jednej rozbiehajúcej sa dédepéčky, mal som na starosti kompletnú ekonomiku a tú firmu sme postavili na nohy. To bol ten tretí pilier. Do tejto firmy potom vstúpila zahraničná firma, ktorá ďalej rozvíjala tretí pilier a pripravovala sa na druhý pilier.
.z toho, že ste sa na druhý pilier pripravovali, sa dá usúdiť, že jeho zavedenie ste očakávali. Bolo jeho zavedenie také isté?
Všeobecné prípravy mohli byť aj pred prijatím reformy, vtedajšia vláda od svojho nástupu hovorila o reforme. O tom, že nejaká dôchodková reforma musí prísť, sa navyše hovorilo už dlho predtým, vzhľadom na demografický vývoj a nárok systému na financie. Akurát nebolo jasné, ako to presne bude vyzerať, bolo len zrejmé, že niečo ako druhý pilier vznikne.
.bola potreba dôchodkovej reformy úplne zjavná?
Myslím, že ekonómovia to vidia jasne, čísla hovoria zreteľne. A nielen u nás, veľké debaty sa o tom vedú aj v západných krajinách, kde však na rozdiel od nás majú oveľa väčšie politické prekážky na prijatie takej reformy. Slovensko však aj tak nebolo prvé, aj tu, v strednej Európe majú podobné systémy v Maďarsku, v Poľsku či v Chorvátsku.
.skúste jednoducho vysvetliť, čo tie čísla hovoria zreteľne, teda prečo je podľa vás čosi ako druhý pilier potrebné?
Ak sa pozrieme na demografiu, vývoj je jasný. Ľudia žijú čoraz dlhšie a rodí sa čoraz menej detí. Logicky nastáva situácia, že je čoraz viac dôchodcov a čoraz menej ľudí, ktorí pracujú a budú pracovať, aby do priebežného systému platili pre dôchodcov dosť peňazí.
.ak by sa systém nezmenil, kedy by to skrachovalo?
To je otázka, dokedy by štát bol schopný pokrývať straty systému a kedy by bol nútený zvýšiť odvody alebo iné parametre systému, napríklad vek odchodu do dôchodku, ktorého zvyšovaniu sa asi aj tak nevyhneme, alebo spôsob, akým sa budú valorizovať dôchodky z prvého piliera.
.mimochodom, znamená sporenie v druhom pilieri v priemere vyšší dôchodok?
Pre väčšinu ľudí určite, na korektnú odpoveď však treba vedieť, koľko má človek rokov, koľko zarába, ako budú zhodnocované fondy, do ktorých vstúpi, ako sa bude vyvíjať úroveň dôchodkov v prvom pilieri. Je tam veľa premenných, ale po ich doplnení sa to dá pomerne dobre predpovedať.
.ak by sa dnes vrátil starý systém a existoval by tu len jeden povinný priebežný pilier, čo by to znamenalo?
Krátkodobo by to zvýšilo príjmy Sociálnej poisťovne, a to o tú časť odvodov, ktorá dnes ide na účty sporiteľov. Ale o čo viac by tam prichádzalo peňazí, o to viac by v budúcnosti Sociálna poisťovňa vyplácala na dôchodky. Deficit, ktorý by vyrábal samotný priebežný systém, je o tretinu väčší než bude deficit pri systéme dvoch pilierov dokopy. Máme čísla, ktoré hovoria, že do roku 2050 by bol dlh systému bez druhého piliera o päťtisíc miliárd väčší ako deficit systému s oboma piliermi.
.ako si vysvetľujete snahy oslabiť alebo zlikvidovať druhý pilier, keď fakty sú jasné?
Z môjho pohľadu ide o to, že Sociálna poisťovňa bude v deficite. Peniaze z privatizácie, určené na jeho pokrývanie, vystačia do konca tohto desaťročia. A keďže táto vláda privatizovať nechce, odtiaľto peniaze na budúce roky mať nebude. Zostáva len možnosť požičať si peniaze, čo by podľa mňa nemal byť problém, alebo potom snažiť sa nejako vrátiť časť sporiteľov z druhého piliera naspäť výhradne do prvého priebežného piliera. To by prinieslo Sociálnej poisťovni peniaze navyše. Ale dlhodobo by to znamenalo väčší dlh systému.
.ide teda o to, že politici rozmýšľajú len v rámci štyroch rokov od volieb do volieb?
Ide o to, že krátkodobo by Sociálna poisťovňa mala viac peňazí a negatívne následky oslabenia druhého piliera by sa výrazne prejavili v horizonte mnohých rokov.
.premiér nedávno strašil, že vývoj v druhom pilieri môže nadobudnúť črty neslávneho vývoja v takzvaných nebankových subjektoch. Čo vy na to?
Čo sú nebankovky? Aby mohli vyplácať ľudí, musia tam iní ľudia neustále vchádzať a niečo platiť. Nebankovka sľubuje nejaké výnosy, ale peniaze v nej nezarábajú, pretože hneď ako prídu aj odídu. Aby ten výnos mohla nebankovka vyplatiť, musia niektorí vkladať čoraz viac, aby bolo z čoho vyplácať iných. Znaky nebankovky tu teda vykazuje skôr prvý pilier.
Samozrejme, je garantovaný štátom. Ak by demografická štruktúra bola opačná, tak nie je žiadny problém. Lenže všetci vieme, že to tak nie je a keďže štát, teda daňoví poplatníci, to nemôže ťahať donekonečna, je tu druhý pilier.
.myslíte si, že riziko výrazného oslabenia druhého piliera trvá aj po tom, ako z návrhu ministerky Tomanovej na otvorenie systému vypadla možnosť vybrať peniaze z druhého piliera a voľne ich minúť?
Je výrazne menšie. V prípade, že bude komunikácia prebiehať korektne, teda ak sa bude argumentovať skutočnými faktami, nemyslím si, že by odišlo veľa sporiteľov. Môj odhad je, že odísť z druhého piliera môže asi 5 percent tých, čo v ňom teraz sú. Ak sú v systéme ľudia, pre ktorých to nie je výhodné alebo ktorí sú v ňom dokonca podvodom, riešme ich, ale viac ako 5 percent by ich nemalo byť. Keď sa čosi podobné udialo v Maďarsku, odišli z druhého piliera asi štyri percentá sporiteľov.
.je už isté, že možnosť vybrať a minúť svoje úspory z druhého piliera v návrhu ministerstva práce nebude?
Čo je dnes už isté? Ministerstvo ten návrh stiahlo a ministerka verejne vyhlásila, že to tam nebude.
.ale v snahe čo najviac poškodiť druhý pilier to vymysleli dobre, nie?
Z tohto hľadiska to bolo vymyslené naozaj geniálne, aj keď ťažko sa takto dá oceniť niečo, čo by nám zničilo všetku doterajšiu prácu a krajine by to do budúcnosti veľmi uškodilo.
.viete, kto ten návrh na takzvaný cash-out, teda možnosť vybrať si úspory a voľne s nimi nakladať, do návrhu zákona vložil?
Na ministerstve sú ľudia, ktorí pripravujú zákony. A podľa nášho názoru títo ľudia nemali ani tušenie, že takáto vec sa tam objaví, o čom svedčí aj to, že v dôvodových správach, ktoré k tým návrhom vypracovali, nie je o tom ani zmienka.
.kto to tam dal?
To si môžeme len domýšľať, ale vyzerá to tak, že išlo o rozhodnutie vrcholového vedenia urobené v poslednej chvíli. Niektoré sporné body sa v návrhu objavili až krátko pred jeho zverejnením.
.z výrokov premiéra aj ministerky je už dlhé mesiace zrejmé, čo si myslia o druhom pilieri a čo sa teraz len naplno obnažilo. Prečo ste nereagovali a neargumentovali skôr?
Nechceli a nechceme sa stať súčasťou politickej diskusie, chceme vecnú debatu o dôchodkovom systéme. Problém je, že zatiaľ po nej voláme márne.
.prečo podľa vás od návrhu na možnosť vybrať a minúť svoje úspory ministerstvo ustúpilo? Zľaklo sa hrozby prípadných žalôb za zmarené investície?
Žaloby sú veľmi háklivá otázka, o tom sme nehovorili.
.prečo potom?
Všetci začali kričať, že je to obrovská hlúposť, že pôjde o prejedenie peňazí určených na budúce dôchodky a že takéto niečo sa nikde vo svete nestalo.
.a to pri tejto vláde podľa vás stačí?
Neboli sme to len my alebo novinári, bola to aj Národná banka a podobne. Navyše, malo by to vplyv aj na krátkodobé ukazovatele, napríklad na infláciu, čo je krátko pred termínom očakávaného rozhodovania o plnení kritérií na zavedenie eura citlivá vec.
.myslíte, že by to bolo toľko peňazí, že by to mohlo ovplyvniť infláciu?
V systéme je teraz okolo 40 miliárd, v polovici budúceho roka, keď by sa malo skončiť obdobie, v ktorého rámci sporitelia môžu systém opustiť, by to malo byť vyše 60 miliárd korún. A keď sme sa pýtali ľudí, čo by robili, mnohí hovorili: Ak prejde toto, kašlem na všetko, ničomu tu už nebudem veriť, zoberiem si svoje peniaze a pôjdem preč. Pokojne by to mohla byť polovica, možno aj viac, čiže vtedy by nebolo vylúčené, že zrazu sa v spotrebe objaví 30 alebo 40 miliárd. A to by s infláciou celkom isto niečo urobilo.
.ako budete sporiteľov presviedčať, aby zostali?
Určite sa budeme snažiť poskytnúť im všetky potrebné informácie, aby vedeli urobiť kvalifikované rozhodnutie. Podľa zákona máme obmedzené reklamné výdavky, ale určite sa budeme usilovať s každým nejako komunikovať, listami, osobne, akokoľvek.
.ak očakávate, že zo systému odíde možno 5 percent sporiteľov, o čom je celý ten dnešný krik?
Dnes nám ide najmä o to, aby komunikácia bola korektná. Ak na tlačovke zaznie, že DSS-ky sú v stratách a keďže sú v stratách, nemohli by v tejto chvíli vyplácať ľuďom nasporené peniaze, čo si o tom môžeme myslieť? Keby to odznelo o akejkoľvek banke, do troch dní tá banka neexistuje, pretože sa ľudia postavia do radu dlhého ako cesta z Bratislavy do Trnavy a okamžite budú chcieť všetko vybrať. Jediné šťastie je v tom, že systém momentálne niečo také neumožňuje.
.myslíte, že premiér Fico nemá základné znalosti o tom, ako systém funguje, alebo zámerne zavádza?
To nevieme. Doposiaľ sme sa stretávali len s ministerkou, nečakali sme, že sa do toho tak intenzívne vloží aj premiér.
.a ministerka Tomanová podľa vás systému rozumie?
Vždy, keď sa stretneme, vymeníme si protichodné pohľady na otvorenie systému, na vylúčenie žien na materskej z druhého piliera a podobne. Ona to vždy zakončí tým, že sa musí starať aj o prvý pilier. Ešte na konci minulého roka sa nám na niektoré problémy v systéme podarilo nájsť spoločnú reč, ale momentálne je tá debata stále dookola.
.zaznamenali ste nejakú nervozitu ľudí po výrokoch premiéra?
Áno, ľudia začínajú volať do call centra alebo chodia na pobočky a pýtajú sa, ako je to s ich úsporami, že majú obavy, že chcú svoje peniaze. Ale nejaká masová nervozita, našťastie, zatiaľ neprepukla.
.a ako to je so vzťahom strát a úspor naozaj?
V skutočnosti je to úplne oddelené a peniaze sporiteľov DSS-ky nemôžu nijako míňať ani na ne siahať, môžu len dávať pokyny na ich zhodnocovanie, ktorého bezpečnosť je podrobne definovaná zákonom a na všetko dohliada Národná banka Slovenska. Peniaze na našu správu, teda na platy, budovy, systémy a podobne, platia naši akcionári, obrovské zahraničné finančné domy. Robia to preto, že dúfajú, že raz sa im tieto investície vrátia. Vždy, keď sa rozbieha nejaké podnikanie, na začiatku sa ráta so stratami.
.akú očakávate návratnosť svojich investícií?
Je to vyrátané na vyše 10 rokov, a ak bude dnešná neistota pokračovať a budeme musieť opäť vynakladať prostriedky na vysvetľovanie základných vecí, aby sa ľudia nebáli toho, čo im niektorí politici hovoria, bude to ešte dlhšie.
.dSS-ky žijú len z poplatkov, ktoré sú definované zákonom. Ako sa teda do budúcich výnosov môže premietnuť šikovnosť jednotlivých firiem?
Poplatok je závislý od majetku, ktorý tá spoločnosť spravuje. Aby to malo zmysel, potrebujete najprv nejaký počet sporiteľov, tu je to asi 150-tisíc. Čím viac klientov a čím lepšie zhodnotenie ich majetku, tým väčšiu sumu na poplatku, ktorý je inak definovaný zákonom ako určité percento zo spravovaného majetku, spoločnosť za odmenu dostane.
.koľko ľudí si dnes sporí na dôchodok v druhom pilieri?
Približne 1,6 milióna občanov.
.a koľko by ich najviac mohlo byť?
Mohlo by ich byť približne 2,3 milióna.
.to znamená, že veľká väčšina tých, ktorí by mohli sporiť, aj sporia. Prekvapuje vás to?
Ani nie. Keď bývalé ministerstvo pripravovalo reformu, odhadovalo, že do druhého piliera sa zapojí okolo 700-tisíc. My sme už vtedy hovorili, že to bude viac, aj keď i my sme ten záujem trochu podcenili.
.keďže máte veľa sporiteľov a podľa prieskumov bola väčšina ľudí s dôchodkovou reformou spokojná, sme dnes svedkami boja o verejnú mienku, ktorú sa Smer snaží otočiť proti vám?
Dúfame, že debata o dôchodkovom systéme bude vecná. Dnes hovoríme: nerobte z nás politický škandál. Ak sa nám však nepodarí debatu vrátiť na túto úroveň, budeme musieť komunikovať minimálne tak intenzívne ako oni. Otázka je, či má význam skĺznuť na úroveň, akú dnes môžeme vidieť.
.neškodí vám v tej debate Ficov protiútok s novinármi v Alpách, s neveľmi vtipným videom, na ktorom šéf istej DSS spieva o sladkom mámení?
Isteže nám to teraz škodí, ale na to sa dá povedať iba to, že sa z toho musíme poučiť. Neviem, či tá akcia, o ktorej hovoril, súvisela s DSS, pretože bolo jasne povedané, že bola organizovaná a financovaná komerčnou poisťovňou. Ale všeobecne – novinári sú len jedna skupina ľudí, s ktorými sa stretávate, pretože s nimi potrebujete komunikovať a aj keď v kontexte, v akom sa o tom hovorí, to vyznieva nešťastne, v žiadnom prípade to nie je to snaha skorumpovať ich.
.a to video?
Video je tu nejaké tri roky a keď som ho videl prvýkrát, povedal som si, že ja by som sa na niečo také asi nedal. V každom prípade je dôležité povedať, že išlo o internú akciu spoločnosti. Chceli sa nejako zabaviť, zaujať obchodných partnerov alebo zamestnancov a rozhodli sa urobiť to takýmto spôsobom. Ja k tomu môžem povedať len to, že toto video v žiadnom prípade nepokladám za relevantný argument v diskusii o budúcnosti dôchodkového systému, pretože tá by sa mala zamerať naozaj na vecné argumenty, prepočty a fakty.
.lyžovačka, platy manažérov, video – to všetko je zanedbateľné proti tomu, čo z úst premiéra znelo ako poplašná správa o vašej insolventnosti. Nezvažujete trestné oznámenie?
Zatiaľ k tomu nezaujímame žiadne stanovisko, právnici to analyzujú.
.máte predstavu, ako vaša ďalšia komunikácia so sporiteľmi bude vyzerať?
O detailoch hovoriť nebudem, ale isté je, že oslovíme každého sporiteľa.
.ak toto všetko prehrmí, čo potom? Upokojí sa to?
Nevieme. Započuli sme, že na budúci rok sa chystá nejaká veľká novela. Z toho vyplýva, že to, čoho sme teraz svedkami, je len malá novela. Je to odpoveď na vašu otázku?
.štefan Hríb, .robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.