TLAČ Online/Žiadne štandardy?
Americký odborný časopis Columbia Journalism Review predložil výsledky výskumu internetových stránok tlačových médií a štandardov, ktoré uplatňujú – alebo skôr neuplatňujú. Vzorkou, z ktorej štúdia vychádzala, bolo 665 časopisov, teda ich internetové stránky. „Zatiaľ neexistuje všeobecne akceptovaný súbor noriem platných pre toto nové médium,“ citovali New York Times vyjadrenie šéfredaktora Columbia Journalism Review Victora Navaskyho. „Takže panuje chaos.“ Je to naozaj také zlé? Ako sa to vezme. Je pravda, že podľa výsledkov štúdie sa články na webe redigujú menej prísne ako tie v tlači a 11 percent internetových stránok publikuje zásadne neredigované články. Ani overovanie faktov, bežná prax pri článkoch publikovaných na papieri, nie je na webe rovnaké. 57 percent časopisov svoje onlinové texty preveruje tak ako printové články, 27 percent uplatňuje menej prísne normy a 8 percent žiadne. Na druhej strane, priznáva aj Victor Navasky, uvoľnenie štandardov sa deje v mene rýchlosti. „Sedliacky rozum káže, že treba niečo uverejniť ako prvý, ak chcete získať čitateľov na webe, a tých potrebujete, aby ste predávali reklamu na webe, čiže na tradičné redigovanie a overovanie faktov jednoducho nie je čas,“ hovorí šéfredaktor Columbia Journalism Review, ktorý nemal v úmysle kritizovať relatívne mladé odvetvie tlače, akým sú internetové stránky časopisov. Chcel len odštartovať debatu o štandardoch v situácii, „keď nikto nevie, ako to robia ostatní“. „Toto je prvý pokus získať určité dáta,“ dodáva Victor Navasky, ktorý by chcel o svojich zisteniach usporiadať na pôde Columbia Journalism Review konferenciu.
.marína Gálisová
INTERNET POSTOY.SK
Táto diskusná a názorová stránka zameraná na kresťanstvo a politiku patrí
medzi najzaujímavejšie na Slovensku. Od svojho vzniku v roku 2005 sa
postupne rozširovala pestrosť článkov, menil dizajn a najmä názorovo zreli
jednotliví prispievatelia. Postoy sa dokázal presadiť na Vybrali.sme.sk, pri
udeľovaní novinárskych cien, na jeho stránkach vyrástli viacerí zaujímaví
slovenskí publicisti aj prispievatelia .týždňa na čele s Imrichom Gazdom,
ktorý svojím príkladom formoval aj ďalších. Posledným krokom tohto inzinu je spolupráca s bratislavskými novinármi Františkom Múčkom z Trendu a Martinou Ruttkayovou z HN a mimovládkou s trochu krkolomnou skratkou CEBSI. Cieľom je väčšia profesionalita a väčší okruh prispievateľov. Nové ciele však kladú aj malý otáznik. Na Postoyi sa doteraz veľa písalo o náboženstve, politike či médiách, na čom sa zrejme nič nezmení, ale dôležitejšie bolo, kto a ako o tom písal. Postoy bol v prvom rade generačným médiom mladých ľudí z prostredia Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jeho najväčšou výhodou bolo práve to, že išlo o nebratislavský svet a názorové zrenie mladých autorov. Tým bol autentický a pútavý zároveň. Možno je zmena najprirodzenejším krokom vpred, napokon zakladatelia Postoya už dospeli, majú svoje rodiny, zamestnania a na študentské hoby zostáva menej času.
Možno sa tým Postoy vyhne stagnácii, ako sa to stalo iným študentským
inzinom, ktovie. Ideálne by bolo, keby sa Postoyu darilo aj naďalej a tiež
keby nová generácia študentov prišla s novým inzinom.
.jaroslav Daniška
TLAČ Kampaň z Čiech
Zdá sa, že kampaň Ivete Radičovej sa rozhodol robiť trošku aj český časopis Reflex. Výberu nového lídra SDKÚ venuje naozaj mimoriadnu pozornosť. V poslednom čísle venoval slovenskej pravici celú stranu politického komentára, v ktorom Ivetu Radičovú označil za „nový impuls slovenské politické scény“. Zástupkyňa šéfredaktora Pavlína Wolfová urobila dokonca veľký profilový rozhovor s Ivetou Radičovou o jej životnom reštarte. Jedna otázka napríklad znela: „Před lety jste byla oblíbená a studenty obdivovaná blonďatá profesorka sociologie, dneska jste nejoblíbenější slovenská politička - čím si to vysvětlujete?“ Alebo iná otázka: „Kolem vás se vždycky houfovali obdivovatelé. Místo nich teď máte stranické přívržence, voliče. To je jiný druh obdivu, než jste jako respektovaná profesorka s krásnými vlasy a hezkýma nohama znala, ne?“
Leitmotívom rozhovoru je príbeh o smrti, láske a hľadaní nového zmyslu života. Príbehu už chýba iba happyend, ktorý majú dodať voliči. Keď si to český čitateľ prečíta, určite Slovákom závidí, že majú na politickom nebi krásnu, múdru, blond političku s peknými nohami, ktorá dokázala vstať z politického hrobu. Český pravicový volič si možno závistlivo pomyslí, že keby žil na Slovensku, nemá čo riešiť. Keby to bolo také jednoduché, ako sa to spoza Moravy zdá... Ale možno aj my pôsobíme na českých kolegov trocha od veci, keď robíme rozhovory s českými politikmi a zdajú sa nám lepší, múdrejší i krajší ako tí naši.
.eva Čobejová
Americký odborný časopis Columbia Journalism Review predložil výsledky výskumu internetových stránok tlačových médií a štandardov, ktoré uplatňujú – alebo skôr neuplatňujú. Vzorkou, z ktorej štúdia vychádzala, bolo 665 časopisov, teda ich internetové stránky. „Zatiaľ neexistuje všeobecne akceptovaný súbor noriem platných pre toto nové médium,“ citovali New York Times vyjadrenie šéfredaktora Columbia Journalism Review Victora Navaskyho. „Takže panuje chaos.“ Je to naozaj také zlé? Ako sa to vezme. Je pravda, že podľa výsledkov štúdie sa články na webe redigujú menej prísne ako tie v tlači a 11 percent internetových stránok publikuje zásadne neredigované články. Ani overovanie faktov, bežná prax pri článkoch publikovaných na papieri, nie je na webe rovnaké. 57 percent časopisov svoje onlinové texty preveruje tak ako printové články, 27 percent uplatňuje menej prísne normy a 8 percent žiadne. Na druhej strane, priznáva aj Victor Navasky, uvoľnenie štandardov sa deje v mene rýchlosti. „Sedliacky rozum káže, že treba niečo uverejniť ako prvý, ak chcete získať čitateľov na webe, a tých potrebujete, aby ste predávali reklamu na webe, čiže na tradičné redigovanie a overovanie faktov jednoducho nie je čas,“ hovorí šéfredaktor Columbia Journalism Review, ktorý nemal v úmysle kritizovať relatívne mladé odvetvie tlače, akým sú internetové stránky časopisov. Chcel len odštartovať debatu o štandardoch v situácii, „keď nikto nevie, ako to robia ostatní“. „Toto je prvý pokus získať určité dáta,“ dodáva Victor Navasky, ktorý by chcel o svojich zisteniach usporiadať na pôde Columbia Journalism Review konferenciu.
.marína Gálisová
INTERNET POSTOY.SK
Táto diskusná a názorová stránka zameraná na kresťanstvo a politiku patrí
medzi najzaujímavejšie na Slovensku. Od svojho vzniku v roku 2005 sa
postupne rozširovala pestrosť článkov, menil dizajn a najmä názorovo zreli
jednotliví prispievatelia. Postoy sa dokázal presadiť na Vybrali.sme.sk, pri
udeľovaní novinárskych cien, na jeho stránkach vyrástli viacerí zaujímaví
slovenskí publicisti aj prispievatelia .týždňa na čele s Imrichom Gazdom,
ktorý svojím príkladom formoval aj ďalších. Posledným krokom tohto inzinu je spolupráca s bratislavskými novinármi Františkom Múčkom z Trendu a Martinou Ruttkayovou z HN a mimovládkou s trochu krkolomnou skratkou CEBSI. Cieľom je väčšia profesionalita a väčší okruh prispievateľov. Nové ciele však kladú aj malý otáznik. Na Postoyi sa doteraz veľa písalo o náboženstve, politike či médiách, na čom sa zrejme nič nezmení, ale dôležitejšie bolo, kto a ako o tom písal. Postoy bol v prvom rade generačným médiom mladých ľudí z prostredia Katolíckej univerzity v Ružomberku. Jeho najväčšou výhodou bolo práve to, že išlo o nebratislavský svet a názorové zrenie mladých autorov. Tým bol autentický a pútavý zároveň. Možno je zmena najprirodzenejším krokom vpred, napokon zakladatelia Postoya už dospeli, majú svoje rodiny, zamestnania a na študentské hoby zostáva menej času.
Možno sa tým Postoy vyhne stagnácii, ako sa to stalo iným študentským
inzinom, ktovie. Ideálne by bolo, keby sa Postoyu darilo aj naďalej a tiež
keby nová generácia študentov prišla s novým inzinom.
.jaroslav Daniška
TLAČ Kampaň z Čiech
Zdá sa, že kampaň Ivete Radičovej sa rozhodol robiť trošku aj český časopis Reflex. Výberu nového lídra SDKÚ venuje naozaj mimoriadnu pozornosť. V poslednom čísle venoval slovenskej pravici celú stranu politického komentára, v ktorom Ivetu Radičovú označil za „nový impuls slovenské politické scény“. Zástupkyňa šéfredaktora Pavlína Wolfová urobila dokonca veľký profilový rozhovor s Ivetou Radičovou o jej životnom reštarte. Jedna otázka napríklad znela: „Před lety jste byla oblíbená a studenty obdivovaná blonďatá profesorka sociologie, dneska jste nejoblíbenější slovenská politička - čím si to vysvětlujete?“ Alebo iná otázka: „Kolem vás se vždycky houfovali obdivovatelé. Místo nich teď máte stranické přívržence, voliče. To je jiný druh obdivu, než jste jako respektovaná profesorka s krásnými vlasy a hezkýma nohama znala, ne?“
Leitmotívom rozhovoru je príbeh o smrti, láske a hľadaní nového zmyslu života. Príbehu už chýba iba happyend, ktorý majú dodať voliči. Keď si to český čitateľ prečíta, určite Slovákom závidí, že majú na politickom nebi krásnu, múdru, blond političku s peknými nohami, ktorá dokázala vstať z politického hrobu. Český pravicový volič si možno závistlivo pomyslí, že keby žil na Slovensku, nemá čo riešiť. Keby to bolo také jednoduché, ako sa to spoza Moravy zdá... Ale možno aj my pôsobíme na českých kolegov trocha od veci, keď robíme rozhovory s českými politikmi a zdajú sa nám lepší, múdrejší i krajší ako tí naši.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.