Dalo by sa povedať, že je to tradícia. Nadšení redaktori Rádia FM vyhlásia súťaž o najlepší album (a tohto roku aj o najlepší singel, nováčika a koncertnú kapelu) roka, tá vyvrcholí pridlhým a pomerne nudným, no predsa prajným a priateľským vyhlásením výsledkov a odovzdávaním cien. Vedenie Slovenského rozhlasu v tom istom čase kladie – obrazne povedané – nôž na krk vedeniu Rádia FM a núti ho k zvyšovaniu počúvanosti. No a to, v snahe uhrať prijateľný kompromis, urobí nejaký absurdný krok, ktorý na prvé počutie znie ako zvuk píly zarezávajúcej sa do vlastného konáru.
.zvýšiť počúvanosť
Slovenský rozhlas prevádzkuje šesť terestriálnych a dva internetové „okruhy”. Prvý okruh, Rádio Slovensko, počúva podľa posledného prieskumu MML-TGI niečo vyše 18 percent obyvateľov, druhý, Rádio Regina, menej než 7 percent. Štvrtý okruh, čiže „Efemko”, si ladí okolo 2 percentá obyvateľov, počet poslucháčov Rádia Devín je nezaznamenateľne nízky. Vedenie Slovenského rozhlasu s týmto stavom nie je spokojné a tlačí riaditeľa Efemka Dušana Vanča do zvyšovania počúvanosti. No a ten, zdá sa, dôveruje viac „expertom, prieskumom a štúdiám” než obyčajnému sedliackemu rozumu.
Tak pred rokom uveril „mapovacej štúdii” a napriek tomu, že s veľkou pravdepodobnosťou išlo o najpočúvanejšie programy vo svojom rádiu, zrušil relácie Bez lampy_FM (ktorej súčasťou bol aj autor tohto článku) a Kino_FM a pozmenil programovú štruktúru rádia. Hoci sme takto pred rokom písali o „tenkom ľade” a obávali sme sa avizovaného „preformátovania smerom k tínedžerom”, Efemko to prežilo. Nezvýšila sa síce počúvanosť, ale neznížila sa kvalita.
Hoci sa minuloročné zrušenia najpočúvanejších programov zdali mnohým absurdné, významnejšie sa nedotkli toho, čo robí toto rádio dôležitou inštitúciou, teda hudby. K tomu prišlo až teraz. Efemko zmenilo hudobného dramaturga. Rozhľadeného Andreja „Demetera” Adamčáka vystriedal bývalý hudobný dramaturg Rádia Viva a moderátor Rádia Expres Tomáš Ďurček, ktorý playlist Rádia FM okamžite „obohatil” o komerčnejšiu hudbu. Na rádiu so sloganom „Máme radi dobrú hudbu” tak znela okrem iného Peha, George Michael alebo All Saints. Vedenie Efemka tvrdí, že to je tak na základe „testov”, inými slovami, že práve toto poslucháči a hlavne potenciálni poslucháči chcú počuť. Ak tomu správne rozumiem, tak testy ukázali, že milovník Grizzly Bear, Becka alebo Niosecutu, si chce občas „oddýchnuť” napríklad pri Lennym Kravitzovi alebo pri Made 2 Mate. A to je, pri všetkej úcte, úplný nezmysel. Testy, ktoré minulý rok ukázali, že v rádiu treba púšťať viac “hudby bez slov”, tento rok do Efemka vnútili funrádiovsky bodrých moderátorov, ktorí o desiatej dopoludnia veselo uvedú Nekromanciu od Karpiny s chytľavým refrénom: “Stará mama ticho leží, pomaly sa rozkladá / výraz tváre už nemá svieži, hniloba tkanivo napadá”. Štúdie, ktoré v mene “plynulého streamu” vytlačili z playlistu Živé kvety a tvrdší gitarový rock, dnes prikazujú po éterickej elektronike skupiny Xx pustiť grungeovú hymnu Black Hole Sun od Soundgarden. Z rádia, ktoré napriek všetkým problémom malo vlastnú tvár, sa tak stáva nezrozumiteľný hybrid.
.v čom je problém
Snaha rozšíriť záber Rádia FM je pritom správna a nutná. To rádio sa totiž príliš uzavrelo do seba. V snahe prinášať novú zaujímavú hudbu mladým poslucháčom zabudlo na tých, ktorí rádio skutočne počúvajú. Teda na profesionálov s dobrým hudobným vkusom, čo chodia ráno v autách do práce a podvečer sa vracajú domov (a počúvajú pritom rádio). Na ľudí v strednom veku, ktorým sa od rozčítanej knihy, šporáku alebo fľaše červeného vína nechce vstávať k CD playeru, no voči hudbe, ktorú produkujú komerčné rádiá, cítia odpor. Na ľudí, ktorí majú radi nielen Hot Chip či Longital, ale aj Toma Waitsa a Tonyho Ducháčka. Efemko rezignovalo aj na „hudobnú výchovu”, teda na rozširovanie obzoru svojich verných poslucháčov. Prečo nemôže popri nu jazze zaznieť občas aj džez? Prečo popri elektronickej tanečnej hudbe a hiphope nezaznie aj soul, funk alebo r&b? Prečo na Efemku nepočuť piesne Zuzany Homolovej, Vladimíra Mišíka, Rolling Stones, Leonarda Cohena, Sade či Soni Horňákovej? Prečo Efemko promuje hudobné akcie v Subclube a v Á štvorke, ale nie v rockovom Randale, v bystrickom Klube 77, v trenčianskom Lúči či vo viedenskej Arene? Prečo rádio, ktoré je partnerom Pohody a Wilsonicu, nemá svojho spolupracovníka na Szigete, Colours of Ostrava, Roskilde či Glastonbury?
Na všetky tieto Prečo je odpoveďou len jedno Preto: Preto, lebo súčasní hudobní redaktori Efemka túto hudbu nepočúvajú a ani ich veľmi nezaujíma a jeho vedenie zabúdajúc na zdravý úsudok slepo dôveruje “expertom”. Toto je dlhodobý problém najlepšieho a pre mnohých z nás jediného počúvateľného slovenského rádia. A nie to, že v jeho playliste chýbala Wedding Band (spievajúci Sklíčka dotykov) alebo Linkin Park.
.radio-head awards
Nakoniec to, o čom mal byť tento článok pôvodne. Druhý ročník Radio_Head Awards mapoval z hľadiska nezávislej scény nie veľmi úrodný rok 2009. Poslucháčom Efemka sa najviac páčil album Peripheries od skupiny Diego, hudobní kritici (medzi nimi aj hudobní redaktori .týždňa a SME) ocenili aktuálny album Vlada Ďurajku, skrytého za meno The Autumnist. Najlepším singlom bola podľa hlasujúcich poslucháčov pieseň Ty mi budeš rozumieť od Vetroplachu, najlepším nováčikom a zároveň aj najlepšou koncertnou kapelou bol Billy Barman.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien bolo – tak ako minulý rok – príjemné ale pridlhé. Novinkou boli neustále technické problémy: od nesprávnych džinglov cez zle pustený sampler až po oneskorenie obrazu za zvukom pri projekciách zo zákulisia. Večer zachránilo niekoľko skvelých hudobných produkcií: vtipný Vetroplach v štýle Kraftwerku, hudobne aj vizuálne pôsobivý Moustache, Diego s The Autumnistom alebo Billy Barman s Hafnerom. Hudobný vrchol večera sa netradične konal hneď na začiatku, keď minuloroční víťazi Rádiových hláv, skupina Noisecut s Jánom Boleslavom Kladivom, zahrali Kladivovu pieseň Mariena. Zamatový alt Bet-maj Sepje, lacný Kladivov syntetizátor s chvejúcim sa zvukom a akusticky hrajúca kapela posunuli známu pieseň k neslýchaným tajomným hĺbkam.
Rádiové hlavy skončili v správnych rukách. Už si ostáva iba želať, aby rádio, ktoré pre zaujímavú slovenskú hudbu znamená tak veľa, nebolo postavené na hlavu.
.zvýšiť počúvanosť
Slovenský rozhlas prevádzkuje šesť terestriálnych a dva internetové „okruhy”. Prvý okruh, Rádio Slovensko, počúva podľa posledného prieskumu MML-TGI niečo vyše 18 percent obyvateľov, druhý, Rádio Regina, menej než 7 percent. Štvrtý okruh, čiže „Efemko”, si ladí okolo 2 percentá obyvateľov, počet poslucháčov Rádia Devín je nezaznamenateľne nízky. Vedenie Slovenského rozhlasu s týmto stavom nie je spokojné a tlačí riaditeľa Efemka Dušana Vanča do zvyšovania počúvanosti. No a ten, zdá sa, dôveruje viac „expertom, prieskumom a štúdiám” než obyčajnému sedliackemu rozumu.
Tak pred rokom uveril „mapovacej štúdii” a napriek tomu, že s veľkou pravdepodobnosťou išlo o najpočúvanejšie programy vo svojom rádiu, zrušil relácie Bez lampy_FM (ktorej súčasťou bol aj autor tohto článku) a Kino_FM a pozmenil programovú štruktúru rádia. Hoci sme takto pred rokom písali o „tenkom ľade” a obávali sme sa avizovaného „preformátovania smerom k tínedžerom”, Efemko to prežilo. Nezvýšila sa síce počúvanosť, ale neznížila sa kvalita.
Hoci sa minuloročné zrušenia najpočúvanejších programov zdali mnohým absurdné, významnejšie sa nedotkli toho, čo robí toto rádio dôležitou inštitúciou, teda hudby. K tomu prišlo až teraz. Efemko zmenilo hudobného dramaturga. Rozhľadeného Andreja „Demetera” Adamčáka vystriedal bývalý hudobný dramaturg Rádia Viva a moderátor Rádia Expres Tomáš Ďurček, ktorý playlist Rádia FM okamžite „obohatil” o komerčnejšiu hudbu. Na rádiu so sloganom „Máme radi dobrú hudbu” tak znela okrem iného Peha, George Michael alebo All Saints. Vedenie Efemka tvrdí, že to je tak na základe „testov”, inými slovami, že práve toto poslucháči a hlavne potenciálni poslucháči chcú počuť. Ak tomu správne rozumiem, tak testy ukázali, že milovník Grizzly Bear, Becka alebo Niosecutu, si chce občas „oddýchnuť” napríklad pri Lennym Kravitzovi alebo pri Made 2 Mate. A to je, pri všetkej úcte, úplný nezmysel. Testy, ktoré minulý rok ukázali, že v rádiu treba púšťať viac “hudby bez slov”, tento rok do Efemka vnútili funrádiovsky bodrých moderátorov, ktorí o desiatej dopoludnia veselo uvedú Nekromanciu od Karpiny s chytľavým refrénom: “Stará mama ticho leží, pomaly sa rozkladá / výraz tváre už nemá svieži, hniloba tkanivo napadá”. Štúdie, ktoré v mene “plynulého streamu” vytlačili z playlistu Živé kvety a tvrdší gitarový rock, dnes prikazujú po éterickej elektronike skupiny Xx pustiť grungeovú hymnu Black Hole Sun od Soundgarden. Z rádia, ktoré napriek všetkým problémom malo vlastnú tvár, sa tak stáva nezrozumiteľný hybrid.
.v čom je problém
Snaha rozšíriť záber Rádia FM je pritom správna a nutná. To rádio sa totiž príliš uzavrelo do seba. V snahe prinášať novú zaujímavú hudbu mladým poslucháčom zabudlo na tých, ktorí rádio skutočne počúvajú. Teda na profesionálov s dobrým hudobným vkusom, čo chodia ráno v autách do práce a podvečer sa vracajú domov (a počúvajú pritom rádio). Na ľudí v strednom veku, ktorým sa od rozčítanej knihy, šporáku alebo fľaše červeného vína nechce vstávať k CD playeru, no voči hudbe, ktorú produkujú komerčné rádiá, cítia odpor. Na ľudí, ktorí majú radi nielen Hot Chip či Longital, ale aj Toma Waitsa a Tonyho Ducháčka. Efemko rezignovalo aj na „hudobnú výchovu”, teda na rozširovanie obzoru svojich verných poslucháčov. Prečo nemôže popri nu jazze zaznieť občas aj džez? Prečo popri elektronickej tanečnej hudbe a hiphope nezaznie aj soul, funk alebo r&b? Prečo na Efemku nepočuť piesne Zuzany Homolovej, Vladimíra Mišíka, Rolling Stones, Leonarda Cohena, Sade či Soni Horňákovej? Prečo Efemko promuje hudobné akcie v Subclube a v Á štvorke, ale nie v rockovom Randale, v bystrickom Klube 77, v trenčianskom Lúči či vo viedenskej Arene? Prečo rádio, ktoré je partnerom Pohody a Wilsonicu, nemá svojho spolupracovníka na Szigete, Colours of Ostrava, Roskilde či Glastonbury?
Na všetky tieto Prečo je odpoveďou len jedno Preto: Preto, lebo súčasní hudobní redaktori Efemka túto hudbu nepočúvajú a ani ich veľmi nezaujíma a jeho vedenie zabúdajúc na zdravý úsudok slepo dôveruje “expertom”. Toto je dlhodobý problém najlepšieho a pre mnohých z nás jediného počúvateľného slovenského rádia. A nie to, že v jeho playliste chýbala Wedding Band (spievajúci Sklíčka dotykov) alebo Linkin Park.
.radio-head awards
Nakoniec to, o čom mal byť tento článok pôvodne. Druhý ročník Radio_Head Awards mapoval z hľadiska nezávislej scény nie veľmi úrodný rok 2009. Poslucháčom Efemka sa najviac páčil album Peripheries od skupiny Diego, hudobní kritici (medzi nimi aj hudobní redaktori .týždňa a SME) ocenili aktuálny album Vlada Ďurajku, skrytého za meno The Autumnist. Najlepším singlom bola podľa hlasujúcich poslucháčov pieseň Ty mi budeš rozumieť od Vetroplachu, najlepším nováčikom a zároveň aj najlepšou koncertnou kapelou bol Billy Barman.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien bolo – tak ako minulý rok – príjemné ale pridlhé. Novinkou boli neustále technické problémy: od nesprávnych džinglov cez zle pustený sampler až po oneskorenie obrazu za zvukom pri projekciách zo zákulisia. Večer zachránilo niekoľko skvelých hudobných produkcií: vtipný Vetroplach v štýle Kraftwerku, hudobne aj vizuálne pôsobivý Moustache, Diego s The Autumnistom alebo Billy Barman s Hafnerom. Hudobný vrchol večera sa netradične konal hneď na začiatku, keď minuloroční víťazi Rádiových hláv, skupina Noisecut s Jánom Boleslavom Kladivom, zahrali Kladivovu pieseň Mariena. Zamatový alt Bet-maj Sepje, lacný Kladivov syntetizátor s chvejúcim sa zvukom a akusticky hrajúca kapela posunuli známu pieseň k neslýchaným tajomným hĺbkam.
Rádiové hlavy skončili v správnych rukách. Už si ostáva iba želať, aby rádio, ktoré pre zaujímavú slovenskú hudbu znamená tak veľa, nebolo postavené na hlavu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.