Nepôjdeme ani do hĺbky, respektíve nie hneď: pod gloomom máme na mysli povrchové javy, napríklad tradične odutých harlekýnov za oknom slovenskej električky alebo bolestne zavzdychané „ále, ujde to“ nasledujúce za pozdravom.
Slovenský ľud má mnoho dobrých dôvodov tváriť sa súmračne – lenže, ktorý ľud nemá? Kanadský hokejový tím je len jeden. Američania sa usmievajú, ale nie je to úprimné, zvykli sme sa upokojovať. Austrálčania a Taliani sa usmievajú, ale to sú zase také slnečné povahy. Mať tak ich klímu, aj nám by bolo hej. Vždy sme cítili, že pre našu holubičiu melanchóliu nemá svet pochopenie, a to nás vrhalo ešte do väčšieho zúfalstva.
Keď som bola naposledy na Slovensku, stretla som sa s viacerými ľuďmi, ktorých si vážim a ktorí mi, napriek tomu, že sú príliš civilizovaní, aby nosili svoj gloom ostentatívne na rukáve, pripadali vyslovene depresívni. Osamelí vo svojom hĺbkovom pocite duševnej izolácie. Je to neuveriteľné, ale občas človeka s jeho národom nestmelí ani nie celkom nemožný hokejový tím. Dokonca ani hymna niekedy nezafunguje!
Pre všetkých dobrých, ale smutných rodákov mám fantastické správy. Moderná psychiatria totiž práve začala zvažovať úplne iný pohľad na súmračnosť. Je vraj celkom možné, že depresia vôbec nie je zlá. Okrem toho, že sa cez ňu dá dôjsť k poznaniu (ťažšia cesta pochopenia seba, súvislostí, vzťahov), testy ukazujú, že sa výrazne viaže na kreativitu a schopnosť hĺbkovo analyzovať a tuho sa sústrediť. Použité príklady: Darwin a D. F. Wallace (†).
Pokiaľ teda neskončíte na motúziku ako slanina v slovenskej ľudovej piesni (ktorá by ako hymna bola, podľa mňa, výstižnejšia a ešte by sa aj hodila k pondelkovým desiatam), sľubujem vám, že sa budú diať veci. Zo zaprášených električiek a šedých trotoárov povstanú slovenskí umelci a filozofovia. Roztatárení, slnkom odchovaní Fellini a Eco upadnú do zabudnutia, svet bude patriť iba nám. Pozor si treba dávať hádam len na Fínov. A Kanaďanov.
Slovenský ľud má mnoho dobrých dôvodov tváriť sa súmračne – lenže, ktorý ľud nemá? Kanadský hokejový tím je len jeden. Američania sa usmievajú, ale nie je to úprimné, zvykli sme sa upokojovať. Austrálčania a Taliani sa usmievajú, ale to sú zase také slnečné povahy. Mať tak ich klímu, aj nám by bolo hej. Vždy sme cítili, že pre našu holubičiu melanchóliu nemá svet pochopenie, a to nás vrhalo ešte do väčšieho zúfalstva.
Keď som bola naposledy na Slovensku, stretla som sa s viacerými ľuďmi, ktorých si vážim a ktorí mi, napriek tomu, že sú príliš civilizovaní, aby nosili svoj gloom ostentatívne na rukáve, pripadali vyslovene depresívni. Osamelí vo svojom hĺbkovom pocite duševnej izolácie. Je to neuveriteľné, ale občas človeka s jeho národom nestmelí ani nie celkom nemožný hokejový tím. Dokonca ani hymna niekedy nezafunguje!
Pre všetkých dobrých, ale smutných rodákov mám fantastické správy. Moderná psychiatria totiž práve začala zvažovať úplne iný pohľad na súmračnosť. Je vraj celkom možné, že depresia vôbec nie je zlá. Okrem toho, že sa cez ňu dá dôjsť k poznaniu (ťažšia cesta pochopenia seba, súvislostí, vzťahov), testy ukazujú, že sa výrazne viaže na kreativitu a schopnosť hĺbkovo analyzovať a tuho sa sústrediť. Použité príklady: Darwin a D. F. Wallace (†).
Pokiaľ teda neskončíte na motúziku ako slanina v slovenskej ľudovej piesni (ktorá by ako hymna bola, podľa mňa, výstižnejšia a ešte by sa aj hodila k pondelkovým desiatam), sľubujem vám, že sa budú diať veci. Zo zaprášených električiek a šedých trotoárov povstanú slovenskí umelci a filozofovia. Roztatárení, slnkom odchovaní Fellini a Eco upadnú do zabudnutia, svet bude patriť iba nám. Pozor si treba dávať hádam len na Fínov. A Kanaďanov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.