Ročne odchádza z britského vidieka zhruba dvestotisíc ľudí vo veku od 15 do 29 rokov. Túto informáciu, pre Veľkú Britániu značne alarmujúcu, priniesla správa, ktorú predložil Stuart Burgess, vládny splnomocnenec pre záležitosti vidieka. „Život na vidieku nie je pre mladých ľudí reálny,“ uviedol pre médiá Burgess. „Vôbec pritom nejde iba o lákadlá veľkomiest – mladí ľudia musia odísť, pretože si na vidieku nemôžu nájsť prácu či bývanie. Prípadne, ak odišli za vyšším vzdelaním, nevidia perspektívu vo svojom návrate.“
Za značnou časťou problémov so životom na vidieku stojí internet. Dostupný rýchly internet je až v 60 percentách mestských oblastí, no na vidieku sa dá využívať iba v 1,5 percenta oblastí. Čo to znamená? Napríklad aj to, že mladí ľudia majú málo možností hľadať informácie potrebné do školy, žijú s pocitom, že sú málo rozhľadení, ale chýba im aj virtuálny spoločenský život na sociálnych sieťach, akou je napríklad Facebook.
Ďalším faktorom sú služby – podľa Burgessa takmer 190-tisíc ľudí od 15 do 29 rokov odišlo v roku 2008 z britského vidieka vyslovene preto, lebo im chýbali dostupné ambulancie praktických lekárov, pobočky bánk či centrá zamestnanosti, uviedol britský denník Telegraph. Ani najbližšia budúcnosť nebude o nič priaznivejšia, pretože práve úbytok obyvateľstva vedie k tomu, že sa v mnohých dedinách zatvárajú pošty, lekárne, obchody. Už teraz okolo 12 percent obchodov v centrách dedín zíva prázdnotou.
.obrátené geto
V ústach politikov sa obavy o vidiek neraz menia na katastrofické scenáre. Hovorí sa o tom, že ak sa z dedín a maličkých mestečiek vytratia ich mladší obyvatelia, časom sa z vidieka stane len turistická destinácia – a miesto, kde si trvalý pobyt budú môcť dovoliť iba bohatí. Len tí totiž zvládnu problémy s dopravou na miestach, kam dávno prestali chodiť autobusové spoje, tí si môžu dovoliť vycestovať na veľké kliniky, tí namiesto bežnej pošty využijú hoci aj kuriérsku firmu. Ak by došlo k takejto „obrátenej getoizácii“ vidieka, celkom by sa zmenil jeho charakter.
Netreba zabúdať, že Británia stojí pred voľbami a náskok konzervatívcov, ešte nie tak dávno dvojciferný, sa scvrkáva. V takej situácii je každá téma, najmä taká, ktorá zaváňa ohrozením národného dedičstva, dobrá.
Labouristi, pre ktorých správu Stuart Burgess pripravil, postupne objavujú vo vidieckej populácii (z ktorej veľká časť sa sťahovať do miest netúži a chce mať civilizované podmienky na život) voličský potenciál. Konzervatívci, ktorým sa už sníva o prevzatí moci, sa na vidiek tradične zameriavali už dávnejšie. Hovoria síce o tom, že komunity by mali mať čo najväčšiu autonómiu od centra, no či už vyhrá pravica, alebo ľavica, je pravdepodobné, že do problémov vidieka bude štát vstupovať aj naďalej, a to a čoraz výraznejšie.
.ako skanzen
Zvyšok Európy môže prikyvovať, pretože problémy s vidiekom nie sú len záležitosťou Britov. Pohľad na čarovné zákutia je všade príjemný a tie britské sú podľa mnohých milovníkov idyliek neprekonateľné. Ťažko však povedať, či sa v zápase o vidiek dá ešte zvíťaziť. Je logické, že najmä pred voľbami sa všemožne skloňuje štátna pomoc – či už pri vytváraní lepšieho internetového a mobilného pokrytia, alebo pri podpore služieb, ako sú vidiecki lekári, pošty, školy...
Pri tom sa však ľahko zabudne na otázku, čo je vlastne podstatou vidieka. Vidiek v Británii, to vždy boli predovšetkým komunity, spoločenstvá pomerne nezávislé a hrdé na to, že si svoje záležitosti spravujú samy. Ak by sa významná časť právomocí a rozhodovania o tom, čo sa na vidieku vybuduje, čo sa udrží a čo už nie je perspektívne, presunula vyššie, vidiek by časom prestal byť tým, čo sa jeho milovníci usilujú zachrániť. Zostal by mestami sponzorovaným skanzenom: pekným, no nenaplneným tým duchom a atmosférou, ktoré mu dlhé stáročia dávali život.
Za značnou časťou problémov so životom na vidieku stojí internet. Dostupný rýchly internet je až v 60 percentách mestských oblastí, no na vidieku sa dá využívať iba v 1,5 percenta oblastí. Čo to znamená? Napríklad aj to, že mladí ľudia majú málo možností hľadať informácie potrebné do školy, žijú s pocitom, že sú málo rozhľadení, ale chýba im aj virtuálny spoločenský život na sociálnych sieťach, akou je napríklad Facebook.
Ďalším faktorom sú služby – podľa Burgessa takmer 190-tisíc ľudí od 15 do 29 rokov odišlo v roku 2008 z britského vidieka vyslovene preto, lebo im chýbali dostupné ambulancie praktických lekárov, pobočky bánk či centrá zamestnanosti, uviedol britský denník Telegraph. Ani najbližšia budúcnosť nebude o nič priaznivejšia, pretože práve úbytok obyvateľstva vedie k tomu, že sa v mnohých dedinách zatvárajú pošty, lekárne, obchody. Už teraz okolo 12 percent obchodov v centrách dedín zíva prázdnotou.
.obrátené geto
V ústach politikov sa obavy o vidiek neraz menia na katastrofické scenáre. Hovorí sa o tom, že ak sa z dedín a maličkých mestečiek vytratia ich mladší obyvatelia, časom sa z vidieka stane len turistická destinácia – a miesto, kde si trvalý pobyt budú môcť dovoliť iba bohatí. Len tí totiž zvládnu problémy s dopravou na miestach, kam dávno prestali chodiť autobusové spoje, tí si môžu dovoliť vycestovať na veľké kliniky, tí namiesto bežnej pošty využijú hoci aj kuriérsku firmu. Ak by došlo k takejto „obrátenej getoizácii“ vidieka, celkom by sa zmenil jeho charakter.
Netreba zabúdať, že Británia stojí pred voľbami a náskok konzervatívcov, ešte nie tak dávno dvojciferný, sa scvrkáva. V takej situácii je každá téma, najmä taká, ktorá zaváňa ohrozením národného dedičstva, dobrá.
Labouristi, pre ktorých správu Stuart Burgess pripravil, postupne objavujú vo vidieckej populácii (z ktorej veľká časť sa sťahovať do miest netúži a chce mať civilizované podmienky na život) voličský potenciál. Konzervatívci, ktorým sa už sníva o prevzatí moci, sa na vidiek tradične zameriavali už dávnejšie. Hovoria síce o tom, že komunity by mali mať čo najväčšiu autonómiu od centra, no či už vyhrá pravica, alebo ľavica, je pravdepodobné, že do problémov vidieka bude štát vstupovať aj naďalej, a to a čoraz výraznejšie.
.ako skanzen
Zvyšok Európy môže prikyvovať, pretože problémy s vidiekom nie sú len záležitosťou Britov. Pohľad na čarovné zákutia je všade príjemný a tie britské sú podľa mnohých milovníkov idyliek neprekonateľné. Ťažko však povedať, či sa v zápase o vidiek dá ešte zvíťaziť. Je logické, že najmä pred voľbami sa všemožne skloňuje štátna pomoc – či už pri vytváraní lepšieho internetového a mobilného pokrytia, alebo pri podpore služieb, ako sú vidiecki lekári, pošty, školy...
Pri tom sa však ľahko zabudne na otázku, čo je vlastne podstatou vidieka. Vidiek v Británii, to vždy boli predovšetkým komunity, spoločenstvá pomerne nezávislé a hrdé na to, že si svoje záležitosti spravujú samy. Ak by sa významná časť právomocí a rozhodovania o tom, čo sa na vidieku vybuduje, čo sa udrží a čo už nie je perspektívne, presunula vyššie, vidiek by časom prestal byť tým, čo sa jeho milovníci usilujú zachrániť. Zostal by mestami sponzorovaným skanzenom: pekným, no nenaplneným tým duchom a atmosférou, ktoré mu dlhé stáročia dávali život.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.