Václav Malý patrí medzi tých biskupov, ktorí sa neboja novinárov ani otázok. Pre .týždeň sa ochotne vyjadril na tému slobody, postoja cirkvi k homosexualite či k budúcnosti celibátu.
.čo pre vás znamená sloboda?
Sloboda znamená predovšetkým vnútornú nezávislosť od úspechu, majetku, kariéry, sebapotvrdzovania a tiež schopnosť dokázať sa občas zriecť niečoho, čo patrí k bežnému životu. Byť slobodný tak znamená mať Krista vo svojom živote na prvom mieste. K vonkajším prejavom slobody patrí napríklad sloboda vyjadrovania, stretávania sa, cestovania. Ale hoci sú tieto vonkajšie prejavy dôležité, vnútorné sú dôležitejšie.
.niektorí ľudia si myslia, že ich prikázania obmedzujú. Sú prikázania znakom slobody alebo spútania túžob človeka?
Sú znakom obidvoch. Z pohľadu našej viery sú prikázania Božou radou, ktorá nám pomáha, aby sme svoj život naplnili zrelou zodpovednosťou voči Bohu, ktorý je posledným a najzákladnejším kritériom nášho rozhodovania a skutkov. Schopnosť uskromniť sa a ovládať svoje pudy je prejavom zrelej slobody. Žiť len podľa pocitov a pudov je cestou do pekla.
.v rámci slobody však často prichádza problém voľby medzi väčším a menším zlom. Môžeme si vybrať menšie zlo, a mať pri tom dobrý pocit?
Nesmie sa to stávať pravidlom, no občas prichádzajú zložité situácie, keď je voľba menšieho zla oprávnená. Ale byť s takouto voľbou celkom spokojný nie je na mieste. Netreba zabúdať, že niečomu bolo zabránené alebo niečo bolo dosiahnuté pomocou dobra, ktoré nebolo celkom čisté.
.ako dnes vnímate situáciu kresťanstva? V západnej Európe je kresťanstvo na ústupe, na druhej strane narastá počet siekt...
Hlavným dôvodom je nedôslednosť kresťanov, ktorí často chápu svoju vieru ako súkromnú záležitosť a neberú vážne svoju spoluzodpovednosť za ohlasovanie evanjelia. Dôvodom je aj skutočnosť, že ich osobné svedectvo nijako nevytŕča z priemeru, a tak nie je pre iných príťažlivé. Žiť evanjelium znamená budovať čoraz osobnejší vzťah so živým Kristom a nielen hovoriť o vieroučných a morálnych pravdách. Nechcem však zovšeobecňovať, pretože máme aj dnes dosť príkladov dobrých a zodpovedných kresťanov.
.ako chápete spoluprácu medzi štátom a cirkvou? Existuje vôbec model, pri ktorom by boli spokojné obidve strany?
Vždy bude existovať určité napätie, pretože žiadna dohoda nie je dokonalá a vždy bude záležať na dobrej vôli zodpovedných predstaviteľov, ako ju budú dodržiavať. V našich podmienkach sa ako najvhodnejší model zdá model spolupráce. To znamená, že cirkev sa bude financovať z vlastných zdrojov a v oblastiach, kde sa stretávajú záujmy cirkvi i štátu, ako je napríklad charita, školy či zdravotné zariadenia, sa na financovaní bude podieľať aj štát.
.rozhodnutia štátu sa často týkajú morálnych otázok, na ktoré má cirkev vyhranený názor. Príkladom môže byť partnerstvo homosexuálov, ktoré v Čechách odsúhlasili poslanci. Ako by mal podľa vás vyzerať kresťanský postoj k ľuďom s homosexuálnou orientáciou?
Predovšetkým sa na homosexuálov nesmieme pozerať cez prsty. A už vôbec by sme im nemali odporúčať „liečbu“, aby sa z nich stali heterosexuáli a mohli uzavrieť svadbu s druhým pohlavím. To je blud. Takéto odporúčanie je cestou, ktorá vedie k zlému koncu. Homosexuálna orientácia ako taká nie je ani hriechom, ani chorobou. Podľa cirkevných dokumentov z posledných rokov sa stáva hriechom vtedy, ak dochádza k jej uskutočneniu cez intímny pohlavný styk. Toto je potrebné si uvedomiť, a tak spravodlivo a správne rozlišovať. Aj medzi samotnými kresťanmi existuje voči homosexuálom veľa predsudkov. Ak im chceme pomôcť, je potrebné ich integrovať do farského spoločenstva, vytvárať v ňom tolerantné prostredie, zapájať ich do života farnosti a brať ich ako rovnocenných partnerov.
.o pocite, že sa nachádzajú na okraji záujmu cirkvi, často hovoria aj kresťania, ktorým z rôznych príčin stroskotalo manželstvo...
Takýmto ľuďom by sa malo dostávať v ich nepríjemnej situácii zo strany kňazov a veriacich láskavého prijatia. Treba ich zapájať do života farnosti a nedovoliť, aby mali pocit, že s tým problémom ostali sami a že sú nepotrební. Pohŕdavé konštatovanie, že zlyhali, a preto si musia sami niesť dôsledky v podobe určitej izolácie od ostatných veriacich, je v protiklade s evanjeliom. Každý prípad je individuálny, a preto prenechajme jeho posudzovanie na Pána a snažme sa im pomôcť rozvíjať ich dary.
.nemá cirkev príliš tradičný pohľad na ženu? Nazdávate sa, že žena sa realizuje predovšetkým v rodine? Aké by podľa vás mala mať žena postavenie v spoločnosti?
Mala by mať rovnocenné postavenie a príležitosti ako muži. Ale nie je zdravé, aby žena muža zastupovala vo všetkom, čo robí. Jej psychické a fyzické dispozície sú odlišné od dispozícií muža. Nemala by v snahe vyrovnať sa mužovi strácať svoju ženskosť, negovať a utekať od svojho bytostného a nenahraditeľného daru, ktorým je materstvo.
.so vzťahmi medzi mužmi a ženami súvisí aj otázka celibátu. V spoločnosti aj v cirkvi je veľa ľudí presvedčených, že celibát je prínosom pre spoločnosť. Napriek tomu časť ľudí pociťuje potrebu jeho zdobrovoľnenia...
Uplatnenie celibátu u kňazov v rímskokatolíckej cirkvi nie je dogmou, teda nemeniteľnou náukou, ale ustanovením, ktoré cirkev môže zmeniť, keď na to dozrie čas. Nešlo by pritom o zrušenie, ale zdobrovoľnenie. Celibát je však darom, ktorý by sa nikdy nemal vytratiť z dejín putovania Božieho ľudu na Zemi. Dokážem si predstaviť, že vedľa seba bude pôsobiť kňaz žijúci v celibáte a kňaz žijúci v manželstve. Napokon, tak je to v praxi východných cirkví, ktoré sú zjednotené s Rímom.
.jednou z hlavných tém dneška je hrozba terorizmu. Ide podľa vás aj o vojnu hodnôt?
Európania aj Američania v praktickom živote neukazujú vždy dobrý príklad v uvádzaní hodnôt do každodenného života, ktorých zdrojom je evanjelium, a poskytujú tým skreslený pohľad na kresťanskú kultúru. To však neospravedlňuje násilie a terorizmus.
.ľudia dnes majú strach z moslimov. Vedie vyznávanie islamu k agresivite?
O tom sa vedú diskusie nielen medzi kresťanskými teológmi, ale aj medzi znalcami Koránu vnútri moslimského sveta. Podľa prevažujúceho názoru je potrebné vylúčiť zjednodušený pohľad na islam ako na náboženstvo, ktoré je v samotnej podstate spojené s násilím a netoleranciou. Násilie, ktoré sa koná v mene islamu, je jeho zneužitím, či už za tým stoja politické ciele, alebo extrémistické skupiny.
.kto je podľa vás v dnešnej dobe skutočným hrdinom?
Nie je ich málo. Za všetkých by som spomenul obhajcov ľudských práv v Číne a na Kube, medzi ktorými sú i kresťania, ktorí sa nenásilnými prostriedkami snažia o slobodu a dôstojný život pre každého človeka.
.tomáš Hupka
Autor je publicista a doktorand Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.
Mons. Václav Malý / Narodil sa v roku 1950 v Prahe. V roku 1976 bol vysvätený za kňaza a o rok neskôr podpísal Chartu 77. V roku 1978 bol spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a v ďalšom roku prišiel o štátny súhlas, neskôr bol zatknutý a obvinený z podvracania republiky. Vo väzbe strávil niekoľko mesiacov. V rokoch 1980–1986 pracoval ako kurič v pražských hoteloch. Od roku 1981 bol hovorcom Charty 77, v roku 1989 sa stal hovorcom Občianského fóra. Moderoval manifestácie na Václavskom námestí a na Letnej. V roku 1997 bol vysvätený za pomocného biskupa pražskej arcidiecézy. Od roku 1999 zastupuje českú cirkev v COMECE a od roku 2000 je predsedom rady Iustitia et pax pri Českej biskupskej konferencii (ČBK).
.čo pre vás znamená sloboda?
Sloboda znamená predovšetkým vnútornú nezávislosť od úspechu, majetku, kariéry, sebapotvrdzovania a tiež schopnosť dokázať sa občas zriecť niečoho, čo patrí k bežnému životu. Byť slobodný tak znamená mať Krista vo svojom živote na prvom mieste. K vonkajším prejavom slobody patrí napríklad sloboda vyjadrovania, stretávania sa, cestovania. Ale hoci sú tieto vonkajšie prejavy dôležité, vnútorné sú dôležitejšie.
.niektorí ľudia si myslia, že ich prikázania obmedzujú. Sú prikázania znakom slobody alebo spútania túžob človeka?
Sú znakom obidvoch. Z pohľadu našej viery sú prikázania Božou radou, ktorá nám pomáha, aby sme svoj život naplnili zrelou zodpovednosťou voči Bohu, ktorý je posledným a najzákladnejším kritériom nášho rozhodovania a skutkov. Schopnosť uskromniť sa a ovládať svoje pudy je prejavom zrelej slobody. Žiť len podľa pocitov a pudov je cestou do pekla.
.v rámci slobody však často prichádza problém voľby medzi väčším a menším zlom. Môžeme si vybrať menšie zlo, a mať pri tom dobrý pocit?
Nesmie sa to stávať pravidlom, no občas prichádzajú zložité situácie, keď je voľba menšieho zla oprávnená. Ale byť s takouto voľbou celkom spokojný nie je na mieste. Netreba zabúdať, že niečomu bolo zabránené alebo niečo bolo dosiahnuté pomocou dobra, ktoré nebolo celkom čisté.
.ako dnes vnímate situáciu kresťanstva? V západnej Európe je kresťanstvo na ústupe, na druhej strane narastá počet siekt...
Hlavným dôvodom je nedôslednosť kresťanov, ktorí často chápu svoju vieru ako súkromnú záležitosť a neberú vážne svoju spoluzodpovednosť za ohlasovanie evanjelia. Dôvodom je aj skutočnosť, že ich osobné svedectvo nijako nevytŕča z priemeru, a tak nie je pre iných príťažlivé. Žiť evanjelium znamená budovať čoraz osobnejší vzťah so živým Kristom a nielen hovoriť o vieroučných a morálnych pravdách. Nechcem však zovšeobecňovať, pretože máme aj dnes dosť príkladov dobrých a zodpovedných kresťanov.
.ako chápete spoluprácu medzi štátom a cirkvou? Existuje vôbec model, pri ktorom by boli spokojné obidve strany?
Vždy bude existovať určité napätie, pretože žiadna dohoda nie je dokonalá a vždy bude záležať na dobrej vôli zodpovedných predstaviteľov, ako ju budú dodržiavať. V našich podmienkach sa ako najvhodnejší model zdá model spolupráce. To znamená, že cirkev sa bude financovať z vlastných zdrojov a v oblastiach, kde sa stretávajú záujmy cirkvi i štátu, ako je napríklad charita, školy či zdravotné zariadenia, sa na financovaní bude podieľať aj štát.
.rozhodnutia štátu sa často týkajú morálnych otázok, na ktoré má cirkev vyhranený názor. Príkladom môže byť partnerstvo homosexuálov, ktoré v Čechách odsúhlasili poslanci. Ako by mal podľa vás vyzerať kresťanský postoj k ľuďom s homosexuálnou orientáciou?
Predovšetkým sa na homosexuálov nesmieme pozerať cez prsty. A už vôbec by sme im nemali odporúčať „liečbu“, aby sa z nich stali heterosexuáli a mohli uzavrieť svadbu s druhým pohlavím. To je blud. Takéto odporúčanie je cestou, ktorá vedie k zlému koncu. Homosexuálna orientácia ako taká nie je ani hriechom, ani chorobou. Podľa cirkevných dokumentov z posledných rokov sa stáva hriechom vtedy, ak dochádza k jej uskutočneniu cez intímny pohlavný styk. Toto je potrebné si uvedomiť, a tak spravodlivo a správne rozlišovať. Aj medzi samotnými kresťanmi existuje voči homosexuálom veľa predsudkov. Ak im chceme pomôcť, je potrebné ich integrovať do farského spoločenstva, vytvárať v ňom tolerantné prostredie, zapájať ich do života farnosti a brať ich ako rovnocenných partnerov.
.o pocite, že sa nachádzajú na okraji záujmu cirkvi, často hovoria aj kresťania, ktorým z rôznych príčin stroskotalo manželstvo...
Takýmto ľuďom by sa malo dostávať v ich nepríjemnej situácii zo strany kňazov a veriacich láskavého prijatia. Treba ich zapájať do života farnosti a nedovoliť, aby mali pocit, že s tým problémom ostali sami a že sú nepotrební. Pohŕdavé konštatovanie, že zlyhali, a preto si musia sami niesť dôsledky v podobe určitej izolácie od ostatných veriacich, je v protiklade s evanjeliom. Každý prípad je individuálny, a preto prenechajme jeho posudzovanie na Pána a snažme sa im pomôcť rozvíjať ich dary.
.nemá cirkev príliš tradičný pohľad na ženu? Nazdávate sa, že žena sa realizuje predovšetkým v rodine? Aké by podľa vás mala mať žena postavenie v spoločnosti?
Mala by mať rovnocenné postavenie a príležitosti ako muži. Ale nie je zdravé, aby žena muža zastupovala vo všetkom, čo robí. Jej psychické a fyzické dispozície sú odlišné od dispozícií muža. Nemala by v snahe vyrovnať sa mužovi strácať svoju ženskosť, negovať a utekať od svojho bytostného a nenahraditeľného daru, ktorým je materstvo.
.so vzťahmi medzi mužmi a ženami súvisí aj otázka celibátu. V spoločnosti aj v cirkvi je veľa ľudí presvedčených, že celibát je prínosom pre spoločnosť. Napriek tomu časť ľudí pociťuje potrebu jeho zdobrovoľnenia...
Uplatnenie celibátu u kňazov v rímskokatolíckej cirkvi nie je dogmou, teda nemeniteľnou náukou, ale ustanovením, ktoré cirkev môže zmeniť, keď na to dozrie čas. Nešlo by pritom o zrušenie, ale zdobrovoľnenie. Celibát je však darom, ktorý by sa nikdy nemal vytratiť z dejín putovania Božieho ľudu na Zemi. Dokážem si predstaviť, že vedľa seba bude pôsobiť kňaz žijúci v celibáte a kňaz žijúci v manželstve. Napokon, tak je to v praxi východných cirkví, ktoré sú zjednotené s Rímom.
.jednou z hlavných tém dneška je hrozba terorizmu. Ide podľa vás aj o vojnu hodnôt?
Európania aj Američania v praktickom živote neukazujú vždy dobrý príklad v uvádzaní hodnôt do každodenného života, ktorých zdrojom je evanjelium, a poskytujú tým skreslený pohľad na kresťanskú kultúru. To však neospravedlňuje násilie a terorizmus.
.ľudia dnes majú strach z moslimov. Vedie vyznávanie islamu k agresivite?
O tom sa vedú diskusie nielen medzi kresťanskými teológmi, ale aj medzi znalcami Koránu vnútri moslimského sveta. Podľa prevažujúceho názoru je potrebné vylúčiť zjednodušený pohľad na islam ako na náboženstvo, ktoré je v samotnej podstate spojené s násilím a netoleranciou. Násilie, ktoré sa koná v mene islamu, je jeho zneužitím, či už za tým stoja politické ciele, alebo extrémistické skupiny.
.kto je podľa vás v dnešnej dobe skutočným hrdinom?
Nie je ich málo. Za všetkých by som spomenul obhajcov ľudských práv v Číne a na Kube, medzi ktorými sú i kresťania, ktorí sa nenásilnými prostriedkami snažia o slobodu a dôstojný život pre každého človeka.
.tomáš Hupka
Autor je publicista a doktorand Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.
Mons. Václav Malý / Narodil sa v roku 1950 v Prahe. V roku 1976 bol vysvätený za kňaza a o rok neskôr podpísal Chartu 77. V roku 1978 bol spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a v ďalšom roku prišiel o štátny súhlas, neskôr bol zatknutý a obvinený z podvracania republiky. Vo väzbe strávil niekoľko mesiacov. V rokoch 1980–1986 pracoval ako kurič v pražských hoteloch. Od roku 1981 bol hovorcom Charty 77, v roku 1989 sa stal hovorcom Občianského fóra. Moderoval manifestácie na Václavskom námestí a na Letnej. V roku 1997 bol vysvätený za pomocného biskupa pražskej arcidiecézy. Od roku 1999 zastupuje českú cirkev v COMECE a od roku 2000 je predsedom rady Iustitia et pax pri Českej biskupskej konferencii (ČBK).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.