V ktoromsi nedeľnom Novom čase sa objavila jednovetová správička, že milionárka Ivana Trumpová zjednala na chorvátskom Hvare cenu dvoch koralových náhrdelníkov z 5 400 na 4 900 Sk. Korunu tejto hodnotnej informácii pridal nadpis. Ten znel: Lakomá Trumpová?
Pýtate sa, že koho to tu zaujíma? Viem, nikoho, ale malo by. Minimálne tie DSS-ky, čo údajne pozývajú ekonomických novinárov na opijáše do Álp, by to malo zaujímať. Lebo korumpujú nesprávnu skupinu ľudí z médií. Kto už číta ekonomických novinárov? Dobre, pár ľudí ich číta, ale tí sa nedajú dosť dobre manipulovať.
Zato tí ostatní si namiesto nudného a dlhého ekonomického textu určite radšej prečítajú škodoradostnú správičku o nechutne bohatej a lakomej Trumpovej. Utvrdzujú sa nielen vo svojej peknej malej závisti, ale aj v úplne scestnom neekonomickom myslení. Lebo, čo je lakomé na vyjednávaní o cene, zvlášť na trhu, kde neplatia regulácie všadeprítomného starostlivého sociálneho štátu?
Je to len rozumné a dospelé správanie uzavrieť obojstranne výhodný obchod. Každý z nás odchovancov socializmu a plánovaných pevných cien by sa mal povinne chodiť na tieto trhy trénovať, ako sa vyjednáva o cene a ako funguje trh. Druhá vec je predstava, že ak je niekto bohatý, na nejakých drobných päťstokorunáčkach mu predsa nemôže záležať. Lenže to je veľký omyl. Bohatý je len ten, kto si svoje peniaze váži do poslednej koruny. Bez tohto „lakomého“ myslenia by sa bohatým nikdy nestal a ak by sa aj nejakým instantným spôsobom k veľkým peniazom dostal, napríklad výhodným vydajom, ak by si peniaze nevážil, ľahko by o ne prišiel.
Málokto venuje pozornosť takýmto malým správičkám a ich tvorcom, ale ja si myslím, že keď premiér Fico vyhodnotil Nový čas ako najobjektívnejšie médium, nemal na mysli politické a ekonomické spravodajstvo, ale práve takéto objektívne informovanie svojich voličov. Dobre on vie, čo čítajú a čo ich ovplyvňuje.
.elena Akácsová, www.t-station.sk
Pýtate sa, že koho to tu zaujíma? Viem, nikoho, ale malo by. Minimálne tie DSS-ky, čo údajne pozývajú ekonomických novinárov na opijáše do Álp, by to malo zaujímať. Lebo korumpujú nesprávnu skupinu ľudí z médií. Kto už číta ekonomických novinárov? Dobre, pár ľudí ich číta, ale tí sa nedajú dosť dobre manipulovať.
Zato tí ostatní si namiesto nudného a dlhého ekonomického textu určite radšej prečítajú škodoradostnú správičku o nechutne bohatej a lakomej Trumpovej. Utvrdzujú sa nielen vo svojej peknej malej závisti, ale aj v úplne scestnom neekonomickom myslení. Lebo, čo je lakomé na vyjednávaní o cene, zvlášť na trhu, kde neplatia regulácie všadeprítomného starostlivého sociálneho štátu?
Je to len rozumné a dospelé správanie uzavrieť obojstranne výhodný obchod. Každý z nás odchovancov socializmu a plánovaných pevných cien by sa mal povinne chodiť na tieto trhy trénovať, ako sa vyjednáva o cene a ako funguje trh. Druhá vec je predstava, že ak je niekto bohatý, na nejakých drobných päťstokorunáčkach mu predsa nemôže záležať. Lenže to je veľký omyl. Bohatý je len ten, kto si svoje peniaze váži do poslednej koruny. Bez tohto „lakomého“ myslenia by sa bohatým nikdy nestal a ak by sa aj nejakým instantným spôsobom k veľkým peniazom dostal, napríklad výhodným vydajom, ak by si peniaze nevážil, ľahko by o ne prišiel.
Málokto venuje pozornosť takýmto malým správičkám a ich tvorcom, ale ja si myslím, že keď premiér Fico vyhodnotil Nový čas ako najobjektívnejšie médium, nemal na mysli politické a ekonomické spravodajstvo, ale práve takéto objektívne informovanie svojich voličov. Dobre on vie, čo čítajú a čo ich ovplyvňuje.
.elena Akácsová, www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.