Očami Doroty Nvotovej

Miestni ľudia si na ten účel vyrobili dieru. Povyberali pár tehál, vydupali cestičku a bolo. A do parku sa dá chodiť aj zhora. Správcovia parku však po rokoch dieru objavili a zamurovali. Pred pár dňami vznikla znovu. Počúvam rádio. Anglické BBC World. Iné, okrem nepálskeho, nechytáme. Vravia v ňom, že v Ostrovanoch na Slovensku postavili stenu proti Rómom. Neverím vlastným ušiam, ale Jonny mi potvrdzuje, že som počula správne. Je to pekný úvod do európskeho roka 2010 zasväteného boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Idem na internet a hľadám informácie. Slovenské stránky sa od anglických dosť líšia. Prípad sa často spája už s prvou stenou, ktorá bola v roku 1999 postavená v Ústí nad Labem a zakrátko demontovaná vzhľadom na medzinárodnú kritiku. O desať rokov neskôr vznikla ďalšia stena (a podarilo sa mi vygoogliť, že kdesi je ešte jedna, ale nikomu vraj neprekáža), vzápätí zisťujem, že aj v Michalovciach je nejaká, ale tá má vraj okrem segregácie aj iné účely. Hanbím sa ako pes. Opäť raz. Zvykla som si hanbiť sa za našich občanov, keď som na Slovensku a cestujem krajinou, a trávim čas v rómskych osadách. Počuť však v Nepále z BBC o Ostrovanoch bolo šokujúce. Pretože sú to iné krajiny a iné peniaze, ktoré pomáhajú takým stenám predchádzať. Slovenské peniaze steny budujú. Vďaka reportáži Martina Droppu pre .týždeň zisťujem, že stena stojí už od októbra. Nemá tehly, diera sa tam vyrobiť nedá. A na druhej strane nie je krásny park, ale sivota ustráchaných občanov aj s ich potentovanými jablkami, ktoré kradnú hladné rómske deti. Nie sú tam správcovia parku, ktorí sú platení za dozor nad poriadkom. Sú tam ľudia z mäsa a kostí, takí istí ako tí na druhej strane. Kradnúť nie je správne. Postaviť však stenu proti majoritnej časti obyvateľstva je iba posmechom pre gadžov. Celý svet sa smeje Vám, pán starosta, vám, ľudia, ktorí nedovidíte ďalej ako na svoje ploty. Svet sa nesmeje a nebude smiať Rómom. Svet aj Rómovia sa budú smiať stene, za ktorou ste vo svojich dušiach uväznení.