FRIGHTENED RABBIT
THE WINTER OF MIXED DRINKS
FAT CAT RECORDS
Škótska pätica Frightened Rabbit nemá napriek pôvabnému názvu za sebou žiadny prehnaný hype, „len“ značný úspech u hudobnej kritiky. Frontman Scott Hutchison (texty, spev, gitara) začínal najskôr sám s textami a neskôr i pred publikom, potom sa k nemu pridal jeho brat Grant (bicie). Hľadanie spoločného zvuku pokračovalo s príchodom zvyšných členov a vraj ešte stále nie je celkom isté, že neprídu ďalší. O to príjemnejšie bude tešiť sa na nasledujúce platne. Tá aktuálna prináša pozoruhodnú kolekciu garážových indie songov s občasnými optimistickými a naivnými úletmi (Swim Until You Can't See Land). V pochmúrnejších náladách sú však FR ešte o triedu vyššie (či už v podobe zborovej The Wrestle, hymnickej Living In Colour alebo hneď v úvodnej temnote Things). O výsledný zvuk sa postaral Peter Katis, spoluproducent dlhoočakávanej Jónsiho sólovky.
●●●●○
.matej Lauko
BRATŘI EBENOVÉ
TICHÁ DOMÁCNOST
SUPRAPHON
Tichá domácnost vyšla vznikla v roku 1995, jedenásť rokov po rozkošnom debute Bratov Ebenovcov. Jej druhá reedícia obsahuje pôvodných 18 autorských piesní Mareka Ebena v novom remasteringu, bez ďalších zmien a bonusových rozšírení. Marek Eben sa medzičasom posunul vo svojich predstavách a rozšíril zvuk tria (Pavel Skála – el. gitara, Vladimír Guma Kulhánek – basgitara, Tomáš Krček – bicie, Jaromír Honzák – kontrabas, Iva Bittová – spev), čo pridalo albumu na zvukovej komplexnosti a rozšírilo priestor na aranžérsky rozlet. Celkovo pôsobí Tichá domácnost plnokrvnejšie, miestami až rockovo, nechýbajú však ani „komornejšie“, „plíhalovské“ kusy. Tento album zadefinoval zvuk Ebenovcov až po súčasnosť, je náladovo i tematicky široko koncipovaný s množstvom originálnych, nesmrteľných momentov. Typický Ebenov humor v textoch i hudbe, samozrejme, nemôže chýbať.
●●●●○
.augustín Rebro
EELS
END TIMES
UNIVERSAL
Ubudlo zaujímavých kontrastov, aranžérskych a zvukových trikov, ktorých bolo v hudbe Marka Everetta ešte koncom minulého storočia prítomných dosť. Ubudlo aj sarkastického humoru. Dnes už Mr. „E“ hudbou toľko nemaľuje. Je apatickejší, akoby ho už prešla chuť provokovať a kopať kostlivcov do zadku. Sústreďuje sa na pesničku, kde na vážkach dôležitosti prevažujú skôr zhudobnené slová než hudba samotná. Dominuje jeho zlomený hlas a minimalistický sprievod pesničkára, ktorý si vystačí s malou pomocou niekoľkých priateľov. Nahrávka je štýlová, Everett si zachováva osobitosť aj v parodovaných hudobných štýloch. Napriek tomu, že prevláda dezilúzia zo strát každého druhu – „na začiatku bolo všetko krásne a slobodné“ - krása je tu stále zastúpená v parametroch ako čistota, emočná nefalšovanosť, cit pre výraz aj zvuk korešpondujúci s obsahom.
●●●●○
.martin Chrobák
JAGA JAZZIST
ONE-ARMED BANDIT
NINJA TUNE/WEGART
Členovia amerických The Mars Volta, keď sa ich nedávno opýtali na ich obľúbenú súčasnú muziku, odpovedali: Jaga Jazzist. Štyri albumy za 15 rokov existencie – táto nórska kapela fakt nešije horúcou ihlou. Ten ostatný vydala pred piatimi. Pomedzi to zopár vystúpení (jedno fantastické aj na piešťanskom Hodokvase), sólových projektov, angažmán v symfonických a komorných orchestroch a zmien v obsadení. Jaga je aktuálne nonetom a naďalej sa všetko točí okolo kompozícií saxofonistu Larsa Horntvetha, ktoré sem-tam pripomenú Glassa a Reicha (Toccata, Touch Of Evil), inokedy Zappu (Prognissekongen), ale inak sú rukopis a zvuk jasne rozpoznateľné. Počúvať komponovanú inštrumentálnu (post)rockovú hudbu môže byť únavné, našťastie One-Armed Bandit, tak ako jeho predchodcov, udržuje okrem frajerského skillu pri živote zmysel pre humor jeho autorov (Music! Dance! Drama!).
●●●●●
.daniel Baláž
SHINING
BLACKJAZZ
INDIE RECORDINGS/THE END RECORDS
Nóri Shining, vedení niekdajším členom Jaga Jazzist, saxofonistom Jörgenom Munkebym, sa prestupom od experimentálneho labelu Rune Grammofon k metalovým Indie Recordings postarali o nejedno podozrievavo zdvihnuté obočie. O prekvapenie ide len na prvý pohľad: na nórskej hudobnej scéne sa to naprieč žánrami mieša odnepamäti. Keď pridáme tradičnú škandinávsku obľubu tvrdej muziky, výsledok zaskočí hlavne tým, ako ďaleko až pätica mladíkov zašla. Shining si na vtipne nazvanom Blackjazze berú z odkazu King Crimson (ich 21st Century Schizoid Man album uzatvára) a progresívnych metalových formácií vrátane tých extrémnych. To všetko v zvukovom obale plnom agresívnych elektronických zvukov, ukazujúcich smerom k Ministry. Občas sa z toho zakrúti hlava, miestami je všetkého priveľa, no poteší, že za tým (prepytujem) bordelom sa skrýva systém a poriadok.
●●●●○
.juraj Olejník
SHADOW GALLERY
DIGITAL GHOSTS
INSIDEOUT
Shadow Gallery je zvláštna skupina. Vyzerajú ako partička zaslúžilých južanských rockerov, no hoci v ich radoch figuruje človek menom Brendt Allman, s The Allman Brothers Band nemajú nič spoločné a nepochádzajú z amerického juhu, ale z Lehigh Valley v štáte Pennsylvania. Podobne klamlivé je aj žánrové zaradenie – hoci ich často prirovnávajú k Dream Theater, ich hudba sa pohybuje v širšom spektre a kapela medzi svojich obľúbencov zaraďuje napríklad aj Tori Amos alebo Nine Inch Nails. Nový spevák Brian Ashland (nástupca Mikea Bakera, ktorý vo veku 45 rokov zomrel na infarkt) má podobnú farbu hlasu ako Geoff Tate z Queensryche, klenuté melódie skladieb, komponovaných až s akýmsi architektonickým rozmachom, však môžu rovnako dobre pripomenúť Queen, Yes alebo Kansas. Šiesty album Digital Ghosts vďaka tomu pôsobí trochu pompézne, ale aj povznášajúco.
●●●○○
.vladislav Gális
THE WINTER OF MIXED DRINKS
FAT CAT RECORDS
Škótska pätica Frightened Rabbit nemá napriek pôvabnému názvu za sebou žiadny prehnaný hype, „len“ značný úspech u hudobnej kritiky. Frontman Scott Hutchison (texty, spev, gitara) začínal najskôr sám s textami a neskôr i pred publikom, potom sa k nemu pridal jeho brat Grant (bicie). Hľadanie spoločného zvuku pokračovalo s príchodom zvyšných členov a vraj ešte stále nie je celkom isté, že neprídu ďalší. O to príjemnejšie bude tešiť sa na nasledujúce platne. Tá aktuálna prináša pozoruhodnú kolekciu garážových indie songov s občasnými optimistickými a naivnými úletmi (Swim Until You Can't See Land). V pochmúrnejších náladách sú však FR ešte o triedu vyššie (či už v podobe zborovej The Wrestle, hymnickej Living In Colour alebo hneď v úvodnej temnote Things). O výsledný zvuk sa postaral Peter Katis, spoluproducent dlhoočakávanej Jónsiho sólovky.
●●●●○
.matej Lauko
BRATŘI EBENOVÉ
TICHÁ DOMÁCNOST
SUPRAPHON
Tichá domácnost vyšla vznikla v roku 1995, jedenásť rokov po rozkošnom debute Bratov Ebenovcov. Jej druhá reedícia obsahuje pôvodných 18 autorských piesní Mareka Ebena v novom remasteringu, bez ďalších zmien a bonusových rozšírení. Marek Eben sa medzičasom posunul vo svojich predstavách a rozšíril zvuk tria (Pavel Skála – el. gitara, Vladimír Guma Kulhánek – basgitara, Tomáš Krček – bicie, Jaromír Honzák – kontrabas, Iva Bittová – spev), čo pridalo albumu na zvukovej komplexnosti a rozšírilo priestor na aranžérsky rozlet. Celkovo pôsobí Tichá domácnost plnokrvnejšie, miestami až rockovo, nechýbajú však ani „komornejšie“, „plíhalovské“ kusy. Tento album zadefinoval zvuk Ebenovcov až po súčasnosť, je náladovo i tematicky široko koncipovaný s množstvom originálnych, nesmrteľných momentov. Typický Ebenov humor v textoch i hudbe, samozrejme, nemôže chýbať.
●●●●○
.augustín Rebro
EELS
END TIMES
UNIVERSAL
Ubudlo zaujímavých kontrastov, aranžérskych a zvukových trikov, ktorých bolo v hudbe Marka Everetta ešte koncom minulého storočia prítomných dosť. Ubudlo aj sarkastického humoru. Dnes už Mr. „E“ hudbou toľko nemaľuje. Je apatickejší, akoby ho už prešla chuť provokovať a kopať kostlivcov do zadku. Sústreďuje sa na pesničku, kde na vážkach dôležitosti prevažujú skôr zhudobnené slová než hudba samotná. Dominuje jeho zlomený hlas a minimalistický sprievod pesničkára, ktorý si vystačí s malou pomocou niekoľkých priateľov. Nahrávka je štýlová, Everett si zachováva osobitosť aj v parodovaných hudobných štýloch. Napriek tomu, že prevláda dezilúzia zo strát každého druhu – „na začiatku bolo všetko krásne a slobodné“ - krása je tu stále zastúpená v parametroch ako čistota, emočná nefalšovanosť, cit pre výraz aj zvuk korešpondujúci s obsahom.
●●●●○
.martin Chrobák
JAGA JAZZIST
ONE-ARMED BANDIT
NINJA TUNE/WEGART
Členovia amerických The Mars Volta, keď sa ich nedávno opýtali na ich obľúbenú súčasnú muziku, odpovedali: Jaga Jazzist. Štyri albumy za 15 rokov existencie – táto nórska kapela fakt nešije horúcou ihlou. Ten ostatný vydala pred piatimi. Pomedzi to zopár vystúpení (jedno fantastické aj na piešťanskom Hodokvase), sólových projektov, angažmán v symfonických a komorných orchestroch a zmien v obsadení. Jaga je aktuálne nonetom a naďalej sa všetko točí okolo kompozícií saxofonistu Larsa Horntvetha, ktoré sem-tam pripomenú Glassa a Reicha (Toccata, Touch Of Evil), inokedy Zappu (Prognissekongen), ale inak sú rukopis a zvuk jasne rozpoznateľné. Počúvať komponovanú inštrumentálnu (post)rockovú hudbu môže byť únavné, našťastie One-Armed Bandit, tak ako jeho predchodcov, udržuje okrem frajerského skillu pri živote zmysel pre humor jeho autorov (Music! Dance! Drama!).
●●●●●
.daniel Baláž
SHINING
BLACKJAZZ
INDIE RECORDINGS/THE END RECORDS
Nóri Shining, vedení niekdajším členom Jaga Jazzist, saxofonistom Jörgenom Munkebym, sa prestupom od experimentálneho labelu Rune Grammofon k metalovým Indie Recordings postarali o nejedno podozrievavo zdvihnuté obočie. O prekvapenie ide len na prvý pohľad: na nórskej hudobnej scéne sa to naprieč žánrami mieša odnepamäti. Keď pridáme tradičnú škandinávsku obľubu tvrdej muziky, výsledok zaskočí hlavne tým, ako ďaleko až pätica mladíkov zašla. Shining si na vtipne nazvanom Blackjazze berú z odkazu King Crimson (ich 21st Century Schizoid Man album uzatvára) a progresívnych metalových formácií vrátane tých extrémnych. To všetko v zvukovom obale plnom agresívnych elektronických zvukov, ukazujúcich smerom k Ministry. Občas sa z toho zakrúti hlava, miestami je všetkého priveľa, no poteší, že za tým (prepytujem) bordelom sa skrýva systém a poriadok.
●●●●○
.juraj Olejník
SHADOW GALLERY
DIGITAL GHOSTS
INSIDEOUT
Shadow Gallery je zvláštna skupina. Vyzerajú ako partička zaslúžilých južanských rockerov, no hoci v ich radoch figuruje človek menom Brendt Allman, s The Allman Brothers Band nemajú nič spoločné a nepochádzajú z amerického juhu, ale z Lehigh Valley v štáte Pennsylvania. Podobne klamlivé je aj žánrové zaradenie – hoci ich často prirovnávajú k Dream Theater, ich hudba sa pohybuje v širšom spektre a kapela medzi svojich obľúbencov zaraďuje napríklad aj Tori Amos alebo Nine Inch Nails. Nový spevák Brian Ashland (nástupca Mikea Bakera, ktorý vo veku 45 rokov zomrel na infarkt) má podobnú farbu hlasu ako Geoff Tate z Queensryche, klenuté melódie skladieb, komponovaných až s akýmsi architektonickým rozmachom, však môžu rovnako dobre pripomenúť Queen, Yes alebo Kansas. Šiesty album Digital Ghosts vďaka tomu pôsobí trochu pompézne, ale aj povznášajúco.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.