Začalo sa to niekedy koncom sedemdesiatych rokov. Po punkovom živelnom odpore voči „systému,” popovej sladkosti a artrockovej monumentálnosti prišli kapely, v ktorých hudbe sa začali objavovať smutné, temné prúdy. Príkladom za všetkých nech je Joy Division. Krátko na to sa aj v ostrom rocku začala objavovať elektronika. Tam, kde vzhľadom na smrť Iana Curtisa skončili Joy Division, pokračoval New Order, v katalógu vydavateľstva 4AD našli domov gotickí Bauhaus alebo éterickí Dead Can Dance. V New Yorku sa sľubne rozvíjalo umelecké hnutie „no wave” (kapely Suicide, Teenage Jesus and the Jerks alebo Theoretical Girls), ktoré metódou pokusov a omylov skúmalo hranice medzi hudbou a elektronicky generovaným hlukom.
V Anglicku začiatkom osemdesiatych rokov vznikli okrem iného dve pozoruhodné kapely. Depeche Mode a Nitzer Ebb. Obidve vydávali svoje albumy vo vydavateľstve Mute Records, obidve hrali hudbu postavenú na elektronike, piesne obidvoch možno počúvať, no dá sa na ne aj tancovať. Kým Depeche Mode už tridsať rokov – a stále veľmi dobre – hrajú svoju hudbu plnú melanchólie, romantiky a pátosu, Nitzer Ebb sú hudobne jednoduchší a oveľa tvrdší.
Trio z anglického Essexu malo svoje vrcholné obdobie na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. V rokoch 1987 až 1991 vydali štyri albumy, pričom sa za ten čas mierne posunuli od tvrdých basových bítov smerom k rockovej expresívnosti. Keď sa minulý rok po desaťročnom období nečinnosti kapela znovu dala dokopy, vydala všetky albumy v jednom luxusnom boxe a vyrazila na turné, vo vzduchu visela otázka, či ešte vôbec má čo povedať, či ich hudba s príchodom laptopov a pribúdajúcimi rokmi nestratila intenzitu a energiu.
Na koncert v bratislavskom Majestic Music Clube sme preto nešli s príliš veľkými očakávaniami. O to väčšie bolo prekvapenie: Nitzer Ebb to stále vedia. Ich basové bíty v strednom tempe stále dokážu rozvibrovať hrudný kôš, dav pod pódiom priviesť k extatickému skákaniu a striedmejších jedincov postávajúcich v blízkosti baru k radostnému pohupovaniu. A nielen to. Vrčanie samplerov a pukanie elektronických bicích znie ako retro vychytávka a zároveň ako niečo totálne súčasné. V každom prípade je to krásne. Nie krásne ako zapadajúce slnko nad lesom, ale krásne ako zvuk leteckého motora, ako Warholov kolorovaný portrét, ako kubistický obraz. A nielen to. Ústrednou postavou koncertu bol spevák, rapper a performer Douglas McCarthy. To jeho spievané riffy dávajú takmer nemecky chladnému Nitzer Ebb Produkt (tak kapela svoje dielo nazýva a vedome tým vzdáva hold majstrom najväčším, teda Kraftwerku) ľudské teplo a komunikatívnosť. McCarthy silným hlasom spieval, kričal, rozprával a pritom skákal a tancoval. Až po druhom prídavku bolo cítiť, že po dvoch hodinách už jeho hlasivky majú dosť.
Na koncert do Majestic Music Clubu prišlo okolo 600 ľudí s vekovým priemerom vysoko nad tridsať. Niektorí spomínali na staré časy, iní nechali hity Nitzer Ebbu (napríklad Getting Closer, I Give To You alebo Let Your Body Learn) na svoje zmysly voľne pôsobiť. Nitzer Ebb je ako Depeche Mode pre rockerov. Tvrdá a expresívna hudba. Pred tridsiatimi rokmi to bolo považované za depresívne a temné, dnes je to veselá hudba do tanca.
Koncert sa konal v Majestic Music Clube, teda vo veľkej sále bratislavskej „Ymky”, kde niekoľko rokov pôsobil klub Babylon. Teraz do veľkej sály expandoval životaschopný Randal, najrockovejší z bratislavských klubov. Je to výborná správa. Do „veľkého Babylonu” sa znovu vrátila hudba. Nitzer Ebb, Majestic Music Club, Bratislava, 8. marec 2010.
V Anglicku začiatkom osemdesiatych rokov vznikli okrem iného dve pozoruhodné kapely. Depeche Mode a Nitzer Ebb. Obidve vydávali svoje albumy vo vydavateľstve Mute Records, obidve hrali hudbu postavenú na elektronike, piesne obidvoch možno počúvať, no dá sa na ne aj tancovať. Kým Depeche Mode už tridsať rokov – a stále veľmi dobre – hrajú svoju hudbu plnú melanchólie, romantiky a pátosu, Nitzer Ebb sú hudobne jednoduchší a oveľa tvrdší.
Trio z anglického Essexu malo svoje vrcholné obdobie na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. V rokoch 1987 až 1991 vydali štyri albumy, pričom sa za ten čas mierne posunuli od tvrdých basových bítov smerom k rockovej expresívnosti. Keď sa minulý rok po desaťročnom období nečinnosti kapela znovu dala dokopy, vydala všetky albumy v jednom luxusnom boxe a vyrazila na turné, vo vzduchu visela otázka, či ešte vôbec má čo povedať, či ich hudba s príchodom laptopov a pribúdajúcimi rokmi nestratila intenzitu a energiu.
Na koncert v bratislavskom Majestic Music Clube sme preto nešli s príliš veľkými očakávaniami. O to väčšie bolo prekvapenie: Nitzer Ebb to stále vedia. Ich basové bíty v strednom tempe stále dokážu rozvibrovať hrudný kôš, dav pod pódiom priviesť k extatickému skákaniu a striedmejších jedincov postávajúcich v blízkosti baru k radostnému pohupovaniu. A nielen to. Vrčanie samplerov a pukanie elektronických bicích znie ako retro vychytávka a zároveň ako niečo totálne súčasné. V každom prípade je to krásne. Nie krásne ako zapadajúce slnko nad lesom, ale krásne ako zvuk leteckého motora, ako Warholov kolorovaný portrét, ako kubistický obraz. A nielen to. Ústrednou postavou koncertu bol spevák, rapper a performer Douglas McCarthy. To jeho spievané riffy dávajú takmer nemecky chladnému Nitzer Ebb Produkt (tak kapela svoje dielo nazýva a vedome tým vzdáva hold majstrom najväčším, teda Kraftwerku) ľudské teplo a komunikatívnosť. McCarthy silným hlasom spieval, kričal, rozprával a pritom skákal a tancoval. Až po druhom prídavku bolo cítiť, že po dvoch hodinách už jeho hlasivky majú dosť.
Na koncert do Majestic Music Clubu prišlo okolo 600 ľudí s vekovým priemerom vysoko nad tridsať. Niektorí spomínali na staré časy, iní nechali hity Nitzer Ebbu (napríklad Getting Closer, I Give To You alebo Let Your Body Learn) na svoje zmysly voľne pôsobiť. Nitzer Ebb je ako Depeche Mode pre rockerov. Tvrdá a expresívna hudba. Pred tridsiatimi rokmi to bolo považované za depresívne a temné, dnes je to veselá hudba do tanca.
Koncert sa konal v Majestic Music Clube, teda vo veľkej sále bratislavskej „Ymky”, kde niekoľko rokov pôsobil klub Babylon. Teraz do veľkej sály expandoval životaschopný Randal, najrockovejší z bratislavských klubov. Je to výborná správa. Do „veľkého Babylonu” sa znovu vrátila hudba. Nitzer Ebb, Majestic Music Club, Bratislava, 8. marec 2010.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.