.v Tatrách ste traja hlavní developeri. Rozdelili ste si s Prvou tatranskou a Tatravestom Zuberec sféry vplyvu?
Ani nie. My vytvárame celý zážitok, nielen vleky. Boris Kollár a jeho Prvá tatranská prevádzkuje na Štrbskom plese lanovky a nerobí nič okolo. A Oravci? Tých moc nepoznám, majú však lepšie podmienky ako my. Prečo oni neplatili kompenzácie za spoločenskú ujmu a my sme museli? TANAP-u sme kupovali autá, softvér, obojky pre medvede. Asi za tridsať miliónov korún.
.do akej miery mohla J&T vstupovať do návrhov zonácie?
Snažili sme sa o to vždy. Od začiatku robíme zámery v súlade s územným plánom a pripravovanou zonáciou. Rešpektovali sme niečo, čo ešte ani nebolo schválené.
Najväčší problém je dnes zóna D, teda intravilán. Rozširovanie Lomnice, Smokovca, zábery chránených území, ktoré obmedzia migráciu zveri. Chápem argument, že Smokovec nemôže byť spojený zástavbou zhora po Novú Lesnú, lebo medvede nebudú mať možnosť pohybu a skončia pri odpadkoch v meste. Našich záujmov sa to však nikdy netýkalo. Máme v Tatrách 700 hektárov prevažne v najprísnejšie chránenej zóne A. Zóna D je nám ukradnutá.
.nie je vám však zrejme ukradnuté otvorenie zóny D pre zámery konkurencie...
A prečo? Nech sa v Tatrách pokojne stavia. Na rovinu, tam zdochol pes. Konkurencia nás netrápi. Všetci však kritizujú iba J&T, že sa tam rozťahujeme, ako keby tam neboli iní.
.myslíte Kollára a tých Slotových „chlapcov z Oravy“?
Zonáciu vo finále kreslili ministerskí úradníci Jaduš a Klaučo. Pre koho? My to nepotrebujeme. Pre nás je prijateľnejší konsenzus s ochranou prírody. Dnes ma mrzí, že sme sa pri „dealovaní“ zóny Cr, teda cestovného ruchu, s TANAP-om a mestom správali veľmi obozretne. Iní developeri nie.
.ako sa to robilo? Stretli ste sa nad mapami Tatier a kreslili ste si každý svoje?
Povedali sme, kde chceme rozšíriť zjazdovky. Na čo bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Vančura zobral pravítko a povedal: odtiaľto môžete a tam už nie. Keď sme sa opýtali, ako od mapy vidí, kde je chránená rastlinka, odvolal sa na výskumy a pocity. Za pravoverných ochranárov pritom považujem VLK-a. Nehovorím, že sme si padli do noty, ale našli sme mieru, ako kooperovať.
.s VLK-om teda vychádzate dobre?
Rešpektujem ich. Čo robia, má hlavu aj pätu. Hovoria: chráňme to, čo je nedotknuté, Tichú a Kôprovú dolinu. Tam neuvažujeme ani my o ničom. Ale v Lomnici bola lanovka skôr ako TANAP, už v roku 1936.
.sú za odvolaním Vančuru v roku 2007 záujmy J&T?
To vám kto povedal? Ja s ním nemám problém, odbornosť jeho garnitúry v porovnaní s tou súčasnou bola však nižšia. Paradoxne, za neho sme mali až 360 hektárov, teraz sme s Majkom skončili asi na 220 hektároch. Chceli by sme viac, je to však slušný kompromis. Hnevá ma niečo iné. V Lomnici je asi 230 hektárov Cr zóny, v Smokovci tiež. Obidve sú to „naše“ územia. A Štrbské pleso? Dole je odrazu 560 hektárov Cr zóny. Absurdné. My sme sa roky správali slušne, dohadovali sme sa korektne s ochranou prírody. A na Štrbskom už niekto stratil mieru. Za tým nie je Boris Kollár, ale firma Riečavy s.r.o . Hoteliéri zo Štrbského plesa tam chcú stavať vleky. Je to pritom neekonomický projekt, totálne bláznovstvo.
.nie je prvý konflikt medzi ochranou prírody a rozvojom už v tom, že TANAP v roku 1949 vznikol aj na území osád?
Táto zonácia je alibizmus. Nemôžeme sa tváriť, že TANAP je aj Cesta slobody, aj benzínová pumpa v Smokovci, aj osada, aj korzo na Štrbskom plese. Tie veci treba z národného parku vyčleniť.
.prečo sa tomu štát tak tvrdo bráni?
Politici sa boja verejnej mienky. Na TANAP ako klenot preto zásadne nesiahnu.
.aké máte s Tatrami dlhodobé zámery?
Je to naša filantropia. Len tam zatiaľ donášame peniaze. Nechcem Tatry, aké sú v Poľsku – korzo ako na trhu na Miletičke v Bratislave. Nechcem ľudové Tatry, ale aby tam bol tých ľudí tak akurát, radšej nech je to dobré. Nech je druhá trieda v Poľsku a prvá na Slovensku. Ako vo vlaku.
.nie je to iluzórne? Tatry sú stále prázdne...
Ak sa niekedy bude na Slovensku zapĺňať nejaké turistické centrum, tak Vysoké Tatry budú prvé. Majú najlepšie predpoklady. Nie Veľká Rača ani Oščadnica.
.čakáte, že konkurencia nevydrží s vami krok?
Tá v princípe neexistuje, dedinské strediská nepočítam. Je to dlhodobý beh na desať rokov. Možno viac.
Ani nie. My vytvárame celý zážitok, nielen vleky. Boris Kollár a jeho Prvá tatranská prevádzkuje na Štrbskom plese lanovky a nerobí nič okolo. A Oravci? Tých moc nepoznám, majú však lepšie podmienky ako my. Prečo oni neplatili kompenzácie za spoločenskú ujmu a my sme museli? TANAP-u sme kupovali autá, softvér, obojky pre medvede. Asi za tridsať miliónov korún.
.do akej miery mohla J&T vstupovať do návrhov zonácie?
Snažili sme sa o to vždy. Od začiatku robíme zámery v súlade s územným plánom a pripravovanou zonáciou. Rešpektovali sme niečo, čo ešte ani nebolo schválené.
Najväčší problém je dnes zóna D, teda intravilán. Rozširovanie Lomnice, Smokovca, zábery chránených území, ktoré obmedzia migráciu zveri. Chápem argument, že Smokovec nemôže byť spojený zástavbou zhora po Novú Lesnú, lebo medvede nebudú mať možnosť pohybu a skončia pri odpadkoch v meste. Našich záujmov sa to však nikdy netýkalo. Máme v Tatrách 700 hektárov prevažne v najprísnejšie chránenej zóne A. Zóna D je nám ukradnutá.
.nie je vám však zrejme ukradnuté otvorenie zóny D pre zámery konkurencie...
A prečo? Nech sa v Tatrách pokojne stavia. Na rovinu, tam zdochol pes. Konkurencia nás netrápi. Všetci však kritizujú iba J&T, že sa tam rozťahujeme, ako keby tam neboli iní.
.myslíte Kollára a tých Slotových „chlapcov z Oravy“?
Zonáciu vo finále kreslili ministerskí úradníci Jaduš a Klaučo. Pre koho? My to nepotrebujeme. Pre nás je prijateľnejší konsenzus s ochranou prírody. Dnes ma mrzí, že sme sa pri „dealovaní“ zóny Cr, teda cestovného ruchu, s TANAP-om a mestom správali veľmi obozretne. Iní developeri nie.
.ako sa to robilo? Stretli ste sa nad mapami Tatier a kreslili ste si každý svoje?
Povedali sme, kde chceme rozšíriť zjazdovky. Na čo bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Vančura zobral pravítko a povedal: odtiaľto môžete a tam už nie. Keď sme sa opýtali, ako od mapy vidí, kde je chránená rastlinka, odvolal sa na výskumy a pocity. Za pravoverných ochranárov pritom považujem VLK-a. Nehovorím, že sme si padli do noty, ale našli sme mieru, ako kooperovať.
.s VLK-om teda vychádzate dobre?
Rešpektujem ich. Čo robia, má hlavu aj pätu. Hovoria: chráňme to, čo je nedotknuté, Tichú a Kôprovú dolinu. Tam neuvažujeme ani my o ničom. Ale v Lomnici bola lanovka skôr ako TANAP, už v roku 1936.
.sú za odvolaním Vančuru v roku 2007 záujmy J&T?
To vám kto povedal? Ja s ním nemám problém, odbornosť jeho garnitúry v porovnaní s tou súčasnou bola však nižšia. Paradoxne, za neho sme mali až 360 hektárov, teraz sme s Majkom skončili asi na 220 hektároch. Chceli by sme viac, je to však slušný kompromis. Hnevá ma niečo iné. V Lomnici je asi 230 hektárov Cr zóny, v Smokovci tiež. Obidve sú to „naše“ územia. A Štrbské pleso? Dole je odrazu 560 hektárov Cr zóny. Absurdné. My sme sa roky správali slušne, dohadovali sme sa korektne s ochranou prírody. A na Štrbskom už niekto stratil mieru. Za tým nie je Boris Kollár, ale firma Riečavy s.r.o . Hoteliéri zo Štrbského plesa tam chcú stavať vleky. Je to pritom neekonomický projekt, totálne bláznovstvo.
.nie je prvý konflikt medzi ochranou prírody a rozvojom už v tom, že TANAP v roku 1949 vznikol aj na území osád?
Táto zonácia je alibizmus. Nemôžeme sa tváriť, že TANAP je aj Cesta slobody, aj benzínová pumpa v Smokovci, aj osada, aj korzo na Štrbskom plese. Tie veci treba z národného parku vyčleniť.
.prečo sa tomu štát tak tvrdo bráni?
Politici sa boja verejnej mienky. Na TANAP ako klenot preto zásadne nesiahnu.
.aké máte s Tatrami dlhodobé zámery?
Je to naša filantropia. Len tam zatiaľ donášame peniaze. Nechcem Tatry, aké sú v Poľsku – korzo ako na trhu na Miletičke v Bratislave. Nechcem ľudové Tatry, ale aby tam bol tých ľudí tak akurát, radšej nech je to dobré. Nech je druhá trieda v Poľsku a prvá na Slovensku. Ako vo vlaku.
.nie je to iluzórne? Tatry sú stále prázdne...
Ak sa niekedy bude na Slovensku zapĺňať nejaké turistické centrum, tak Vysoké Tatry budú prvé. Majú najlepšie predpoklady. Nie Veľká Rača ani Oščadnica.
.čakáte, že konkurencia nevydrží s vami krok?
Tá v princípe neexistuje, dedinské strediská nepočítam. Je to dlhodobý beh na desať rokov. Možno viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.