.kde sa začal tento príbeh?
Ešte rok po voľbách 2006 sme boli vo funkciách. Ale nastávala už dehonestácia odbornosti. Bolo to ako keď hladní psi idú roztrhať mrcinu. Keď aj prišli do Tatier poslanci z výboru pre životné prostredie, nedalo sa s nimi rozumne rozprávať. Všetci mali v hlavách slová rozvoj a vyrúbať.
.ako vidíte dnešný návrh zonácie?
Dodnes neviem, kto sú jej autori, viem však, že ignorovali prírodu a na jej úkor sa začali baviť so samosprávami a biznismeni, ktorí môžu dať aj na volebnú kampaň. Dnes sa zonácia robí natvrdo pre nich. Tatry boli, sú a budú mimoriadne lukratívnym územím. Každý developer chce stavať „v prvej lajne“. Na pláži, na nábreží Dunaja a podľa možností v národnom parku. My ochranári - zelení chlapci vychovaní láskou k prírode – sme si mysleli, že naplnením zonácie vyjdeme v ústrety developerom. A budú akceptovať fakt, že sa územia ich aktivít nebudú rozširovať, ale skvalitňovať.
.neocenili to?
Naša naivita sa nám vracia. Arogantný návrh zonácie dnes predkladá, paradoxne, rezort životného prostredia. Rozsah zámerov prekvapil aj developerov. Veď aj za tvrdého boľševika sa takému šialenstvu dalo zabrániť. Keď chceli mať stredisko vrcholového športu pri Hincových plesách, tak ľudia, ktorí tomu rozumeli, presvedčili súdruhov, aby to nerobili.
.dosiahla sa kritická hranica, kedy už nemožno hovoriť o TANAP-e?
Ak dnes presunieme do menej chránených zón niekoľko stoviek hektárov území, nevidím dôvod, aby sme zajtra neuvoľnili ďalšie. Okrem toho, sme súčasťou bilaterálneho národného parku. Poľsko má tiež politiku prepletenú s financiami. Oni však napriek tomu zatiaľ veľmi striktne držia princíp národného parku. A je im veľmi nepríjemné, keď počúvajú, ako poľskí developeri kričia: prečo nemôžeme mať druhú zjazdovku z Kasprovho vrchu? Veď si pozrite, na Slovensku už lyžuje celý Lomničák! Len pre ilustráciu: keď Poliaci rekonštruovali lanovku z roku 1940 na Kasprov vrch, zvýšili hodinovú kapacitu zo 170 na 300 cestujúcich. U nás sa na Lomničáku zo súčasných 800 ľudí pripravuje zvýšenie dennej kapacity na 7 tisíc ľudí...
.nie ste prehnane skeptický?
Nie, vidím, čo bude nasledovať. Územný plán mesta Vysoké Tatry počíta s 21 tisíc lôžkami. Kto sem príde? Pre toľko ľudí treba aj garáže, záchody, vodu, aktivity. Dnešné zjazdovky nebudú stačiť, pôjde sa do nových dolín, do Studenovodských vodopádov. Ak sa dnes vybuduje zjazdovka na Hrebienku s tým, že na tej skale chcú postaviť rozhľadňu a reštauráciu, tak viem, že Slavkovský štít a okolie sú stratené. To isté na Orave, ktorú dnes vidím ako cenný, minimálne narušovaný a ťažko prístupný hrebeň, ako západnú vetvu rozširovania kamzíka a svišťa.
.na čo je dôležitá zonácia ako taká?
Na určenie si pravidiel hry a ich rešpektovanie. Aj keby dnes prešla „naša zonácia“, okamžite by sa dali výnimky v piatom stupni. Dnes už je zonácia iba zaklínadlom. Treba hovoriť od Adama, čo chceme v Tatrách.
.nový TANAP?
Keď vznikal prvý národný park Yellowstone, tak všetci vedeli prečo, aké investičné zámery hrozia. Stanovili preto celoplošný režim divočiny.
.to by ste chceli aj v Tatrách?
Keby neboli politici rukojemníkmi developerov, určite by to šlo.
.akú ste mali komunikáciu s developermi?
Prvýkrát v živote som v prípade J&T začal rokovať s typom investora, ktorý – vtedy som nevedel, že je to divadlo – hral rolu, že sú korektní, chcú Tatrám pomôcť, sú Tatranci. Že sú si plne vedomí potrieb národného parku a my si máme iba povedať naše limity, za ktoré nepôjdu. Prvá ich otázka bola, čo poviem na rekonštrukciu lanoviek na Lomnický štít, na Skalnaté pleso. Predtým sme tento príbeh riešili s inými chlapcami, kde bola mentálna úroveň oveľa nižšia, tak som povedal: môžeme o tom hovoriť.
.nebolo pre vás prekročením limitu už toto?
Ak spätne hodnotím, či som urobil chybu – a keby som mal dnešné vedomosti - tak áno.
.v čom to bolo divadlo z ich strany?
Vedeli, že jedného dňa nás odstránia, alebo nás ovplyvnia.
.nepomôžu teraz protesty, ako pri autodopravcoch?
Priznávam, som už možno trochu skeptický a unavený. Rád by som sa však mýlil. Uvidíme. Milo by ma prekvapilo, keby to ľudí vyburcovalo. Je to zásadná téma – niekto vykráda rodinný poklad, almaru.
Ešte rok po voľbách 2006 sme boli vo funkciách. Ale nastávala už dehonestácia odbornosti. Bolo to ako keď hladní psi idú roztrhať mrcinu. Keď aj prišli do Tatier poslanci z výboru pre životné prostredie, nedalo sa s nimi rozumne rozprávať. Všetci mali v hlavách slová rozvoj a vyrúbať.
.ako vidíte dnešný návrh zonácie?
Dodnes neviem, kto sú jej autori, viem však, že ignorovali prírodu a na jej úkor sa začali baviť so samosprávami a biznismeni, ktorí môžu dať aj na volebnú kampaň. Dnes sa zonácia robí natvrdo pre nich. Tatry boli, sú a budú mimoriadne lukratívnym územím. Každý developer chce stavať „v prvej lajne“. Na pláži, na nábreží Dunaja a podľa možností v národnom parku. My ochranári - zelení chlapci vychovaní láskou k prírode – sme si mysleli, že naplnením zonácie vyjdeme v ústrety developerom. A budú akceptovať fakt, že sa územia ich aktivít nebudú rozširovať, ale skvalitňovať.
.neocenili to?
Naša naivita sa nám vracia. Arogantný návrh zonácie dnes predkladá, paradoxne, rezort životného prostredia. Rozsah zámerov prekvapil aj developerov. Veď aj za tvrdého boľševika sa takému šialenstvu dalo zabrániť. Keď chceli mať stredisko vrcholového športu pri Hincových plesách, tak ľudia, ktorí tomu rozumeli, presvedčili súdruhov, aby to nerobili.
.dosiahla sa kritická hranica, kedy už nemožno hovoriť o TANAP-e?
Ak dnes presunieme do menej chránených zón niekoľko stoviek hektárov území, nevidím dôvod, aby sme zajtra neuvoľnili ďalšie. Okrem toho, sme súčasťou bilaterálneho národného parku. Poľsko má tiež politiku prepletenú s financiami. Oni však napriek tomu zatiaľ veľmi striktne držia princíp národného parku. A je im veľmi nepríjemné, keď počúvajú, ako poľskí developeri kričia: prečo nemôžeme mať druhú zjazdovku z Kasprovho vrchu? Veď si pozrite, na Slovensku už lyžuje celý Lomničák! Len pre ilustráciu: keď Poliaci rekonštruovali lanovku z roku 1940 na Kasprov vrch, zvýšili hodinovú kapacitu zo 170 na 300 cestujúcich. U nás sa na Lomničáku zo súčasných 800 ľudí pripravuje zvýšenie dennej kapacity na 7 tisíc ľudí...
.nie ste prehnane skeptický?
Nie, vidím, čo bude nasledovať. Územný plán mesta Vysoké Tatry počíta s 21 tisíc lôžkami. Kto sem príde? Pre toľko ľudí treba aj garáže, záchody, vodu, aktivity. Dnešné zjazdovky nebudú stačiť, pôjde sa do nových dolín, do Studenovodských vodopádov. Ak sa dnes vybuduje zjazdovka na Hrebienku s tým, že na tej skale chcú postaviť rozhľadňu a reštauráciu, tak viem, že Slavkovský štít a okolie sú stratené. To isté na Orave, ktorú dnes vidím ako cenný, minimálne narušovaný a ťažko prístupný hrebeň, ako západnú vetvu rozširovania kamzíka a svišťa.
.na čo je dôležitá zonácia ako taká?
Na určenie si pravidiel hry a ich rešpektovanie. Aj keby dnes prešla „naša zonácia“, okamžite by sa dali výnimky v piatom stupni. Dnes už je zonácia iba zaklínadlom. Treba hovoriť od Adama, čo chceme v Tatrách.
.nový TANAP?
Keď vznikal prvý národný park Yellowstone, tak všetci vedeli prečo, aké investičné zámery hrozia. Stanovili preto celoplošný režim divočiny.
.to by ste chceli aj v Tatrách?
Keby neboli politici rukojemníkmi developerov, určite by to šlo.
.akú ste mali komunikáciu s developermi?
Prvýkrát v živote som v prípade J&T začal rokovať s typom investora, ktorý – vtedy som nevedel, že je to divadlo – hral rolu, že sú korektní, chcú Tatrám pomôcť, sú Tatranci. Že sú si plne vedomí potrieb národného parku a my si máme iba povedať naše limity, za ktoré nepôjdu. Prvá ich otázka bola, čo poviem na rekonštrukciu lanoviek na Lomnický štít, na Skalnaté pleso. Predtým sme tento príbeh riešili s inými chlapcami, kde bola mentálna úroveň oveľa nižšia, tak som povedal: môžeme o tom hovoriť.
.nebolo pre vás prekročením limitu už toto?
Ak spätne hodnotím, či som urobil chybu – a keby som mal dnešné vedomosti - tak áno.
.v čom to bolo divadlo z ich strany?
Vedeli, že jedného dňa nás odstránia, alebo nás ovplyvnia.
.nepomôžu teraz protesty, ako pri autodopravcoch?
Priznávam, som už možno trochu skeptický a unavený. Rád by som sa však mýlil. Uvidíme. Milo by ma prekvapilo, keby to ľudí vyburcovalo. Je to zásadná téma – niekto vykráda rodinný poklad, almaru.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.