Orientovať sa potrebuje každý

.aký bol váš prvý počítač?
Commodor 128. Dostal som ho, keď som mal sedem rokov.

.a svoj prvý mobil si pamätáte?
Myslím, že to bol Ericsson, bol dosť mohutný.

.k počítačom ste mali vzťah od detstva. Prečo ste išli študovať Ekonomickú univerzitu?
Pôvodne som sa hlásil na aj na matematicko-fyzikálnu fakultu, lebo som tam mal byť prijatý bez prijímačiek, ale napokon som išiel na EU na fakultu hospodárskej informatiky, takže pri počítačoch som ostal.  

.na vysokej škole vás oslovila americká firma Be Incorporated a chcela vás zlákať pracovať do Silicon Valley. Čo ju na vás zaujalo?
Robil som na operačnom systéme Cube, ktorý bol podobný Windows 3.1 a mal fungovať pod DOS alebo Linuxom. Publikoval som svoje výsledky na internete a im sa myšlienka páčila.

.prečo zo spolupráce zišlo?
Chcel som doštudovať školu a USA ma až tak nelákali. Chcel som pracovať na Slovensku a v IT brandži je v podstate jedno, kde pracujete.

.po škole ste si založili vlastnú firmu. Ako vznikol jej názov?
Chcel som v prvom rade, aby názov nebol už známy na internete. Aby, keď si ho zadáte do Google, vám prehliadač nevyhodil sto podobných názvov. Mal mať maximálne 5 znakov, mal znieť technicky, a chcel som, aby jedno písmeno malo pätičku dole. U Applu sa mi graficky  páčilo že P je pod linkou. Tak vznikol Sygic. Je to ľahko vysloviteľné slovo, ale nič neznamená a ani to nie je skratka.

.mali ste na začiatku nejaký biznis plán?
Najprv som chcel svoj operačný systém Cube prerobiť tak, aby bol vhodný do mobilných telefónov. Lenže keď sme s kolegami na tom začali robiť, tak do sféry mobilov už vstúpili veľké firmy ako Microsoft a my sme zistili, že sme príliš na začiatku, aby sme ich predbehli. Novú príležitosť sme videli vo vývoji navigačných systémov do mobilných zariadení.

.tam nebola taká silná konkurencia?
Pôsobili tam už firmy ako TomTom, Garmin či Navigon. Nás oslovila slovenská firma Gotive s ponukou spolupráce na navigáciu pre industriálne mobilné zariadenia.

.peniaze na vývoj ste mali odkiaľ?
Niečo z vlastných vrecák a niečo od súkromných investorov. Ale nešlo o veľké peniaze, ale skôr o dary v desaťtisícoch korún. Našťastie po prvom roku sme už začali zarábať.

.keď chcete robiť navigačný systém, musíte mať kvalitné digitálne mapy. Odkiaľ ich získate?
Kúpite si ich alebo si ich požičiate od firiem, ktoré tie mapy majú. My sme ich získali od najväčších firiem v tejto brandži, Navteq a TeleAtlas.

.ako ich oni vyrábajú?
Nerobia ich satelitmi zhora. Chodia autami po krajine, kamerujú si trasy a zaznačujú všetky odbočky, návestia. Potom si video púšťajú a spracuvávajú. Je to zdĺhavý a finančne náročný proces.

.to musí byť veľmi veľa dát. Ako ich dokážete naliať do malého mobilu?
Iste. Napríklad na Európu nám dajú 400 GB dát a my s nimi musíme robiť zázraky. Náročné ich je štruktúrovať tak, aby, keď ich dáte na 2 GB kartu, nestratili kvalitu. Zároveň softvér musí s dátami pracovať rýchle, aby reagoval napríklad na zlé odbočenie.

.spočiatku ste svoj softvér predávali veľkým firmám, ktoré navigačné systémy predávali pod ich značkami. Dnes je to iné?
Spolupracujeme naďalej aj s firmami, ktoré na svojich produktoch neuvádzajú našu značku, ale už máme aj produkty, ktoré našu značku majú.

.navigačné systémy sú čoraz lacnejšie. Skončia čoskoro klasické mapy?
Navigácie už sú aj zadarmo. Google a Nokia ich už ponúkajú. Platiť sa už bude len za extra služby a kvalitu. Klasické mapy preto asi budú z trhu ubúdať.

.čo máte na mysli pod extra službami?
Mapa je základ. Keď ju chcete mať čím bližšie k realite, aby napríklad vykresľovala aj kopce, za to si priplatíte. Tiež si zaplatíte za kvalitný obsah a funkcie. Napríklad to, že vám navigácia bude oznamovať, kde sú zápchy, kde stoja policajti, či aké je na ceste počasie.

.kto okrem šoférov využíva tieto hračky?
Navigačné systémy sú už prístupné aj pre peších. V mobiloch už nemáte iba fotoaparát, ale aj mapy ako bežnú súčasť ponuky.

.na čom teda budú firmy zarábať?
Mapy sa musia obnovovať, a to bude niečo stáť, tiež pripojenie na online služby. My razíme cestu, aby väčšina dát bola preinštalovaná v pamäti prístroja alebo na karte. Je to lacnejšie, ako keď si ich musíte sťahovať zo siete mobilných operátorov. Platiť sa potom bude za online služby. Napríklad, že budete mať prístup k aktuálnym dopravným informáciám, počasiu, alebo vám mobil oznámi, kde vo vašom okolí sa nachádzajú vaši známi. Predstavte si, že idete okolo krčmy, kde sedia, a on vám zapípa.

.nedávno ste sa vrátili z CeBIT-u (Veľtrh informačných technológií). Čo ste tam prezentovali?
Predstavili sme tam novinku pre mobilné navigácie v našom novom produkte Aura, na ktorom sme pracovali vyše troch rokov. V ňom sme sme spojili autonavigáciu s navigáciou pre peších a s vlastnou komunitou pre ľahké a jednoduché zdieľanie skúseností s trasami alebo objektmi záujmu, ako sú napríklad reštaurácie alebo zábavné zariadenia. Alebo na náhodné stretnutia v krčme, ako som už spomenul. Aby naozaj vyhovovala chodcom a umožnila objavovanie vlastného mesta či cesty do zahraničia, vybavili sme ju 3D zobrazením budov, terénu, ako aj rozšírenými turistickými informáciami vrátane telefónnych čísel, popisov, e-mailu či otváracích hodín pre množstvo bodov záujmu. S týmito informáciami sa môžete aj v zahraničí zaobísť bez roamingových poplatkov.

.aké riziká v tomto podnikaní dnes vidíte?
Jednoznačne sú to veľkí hráči ako Google či Nokia, ktorí si môžu dovoliť ponúkať navigácie zadarmo. Na druhej strane rozširujú trh, kde je priestor aj pre malé firmy. Niekedy sa predávalo 40 miliónov navigácií, teraz už je potenciál miliardový.

.máte recept na prežitie v tomto konkurenčnom biznise?
Je to nepredvídateľný biznis, preto treba byť flexibilný a stále vymýšľať niečo nové. Nikdy si nemôžete povedať, že máte jeden dobrý produkt a ste už za vodou.

.ako by sa dalo pomôcť iným mladým podnikateľom?
Vedel by som si predstaviť, že by na Slovensku fungoval investičný fond s venture kapitálom, ktorý by podporoval mladých ľudí s dobrými nápadmi. Malo by to fungovať ako v USA. A školstvo by mohlo byť viac prepojené s praxou.

Michal Štencl pochádza z Bratislavy. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V roku 2004 založil firmu Sygic, ktorá sa zaoberala vývojom operačných systémov. Neskôr sa špecializovala na vývoj navigačných systémov. Vo februári získal ocenenie Podnikateľ roka 2009, ktoré udeľuje spoločnosť Ernst & Young.