Akoby zo stránok gotických románov a súčasnej fiction literatúry vystúpil v úvode marca príbeh o konšpiratívnej večeri, na ktorej sa mal spečatiť osud výmenného kurzu eura. Samozrejme, príbehu by chýbala šťava, ak by v ňom chýbal George Soros.
Ten príbeh má však malý háčik: práve efektívne fungujúce slobodné trhy patria medzi kolbištia, kde sa trhová cena vytvára v interakcii veľkého počtu zúčastnených – na strane nákupu aj predaja. Podľa viacerých akademikov sú aj napriek krátkodobým excesom práve devízové trhy najbližšie k učebnicovej definícii efektívne fungujúcich trhov.
.šepkanie v prítmí
A práve týmto trhom mala na večeri 8. februára v New Yorku zamávať malá skupina osemnástich manažérov hedge fondov. Samozrejme, nechýbal medzi nimi ani George Soros. Pri bližšom pohľade je zrejmé len to, že skupina viedla diskusiu o smerovaní finančných trhov vrátane nasledovanejšieho transatlantického výmenného kurzu – dolára voči euru. Diskutujúci prišli k záveru, že sú vyhliadky na oslabenie európskej spoločnej meny. Po jej trojmesačnom desaťpercentnom poklese to neprekvapuje. Najmä vzhľadom na roztvárajúce sa nožnice medzi silou oživenia v zámorí a na menej flexibilnom starom kontinente.
Fakty akúkoľvek konšpiráciu popierajú. Ôsmeho februára, keď sa mala predmetná večera uskutočniť, bol kurz eura voči doláru na úrovni 136,49 centa/EUR. Hneď ďalší deň euro, naopak, posilnilo, nasledujúci mesiac oscilovalo nerozhodne v pásme 134,50 – 138 centov/EUR. Presne po mesiaci uzatváralo obchodovanie na takmer identickej úrovni.
Nicole Elliot, londýnska analytička, tvrdí, že neexistuje dôkaz o konšpirácii ani dôkaz o tom, že by sa na nej mal podieľať Sorosov fond. Navyše, v obchodovaní s eurom a dolárom nedošlo k vývoju, ktorý by bol nezvyčajný. Aj v londýnskom City sa až z tlače dozvedeli, čo za zákulisné hry sa dejú na trhu, ktorý dnes môže na monitore sledovať takmer ktokoľvek.
.čertové obrázky
Súčasťou démonických špekulácií o večeri, takej osudnej pre euro, sa stali aj báje o tom, ako sa finančné trhy premenili z výmeny reálnych statkov na fiktívny matrix navzájom obchodovaných derivátov, teda čertových obrázkov, ktorých účelom je jedine obchodovanie medzi špekulantmi. K ich strašidelnosti prispieva aj možnosť využitia pákového efektu (podobného Archimedovej páke). Tak ako Archimedovi chýba na pohnutie zemeguľou pevný bod, mnohým špekuláciám o špekuláciách na devízovom trhu chýba logika.
Podľa ostatnej štatistiky Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) dosahoval denný priemerný obrat na svetovom devízovom trhu 3 475 miliárd dolárov, z toho derivátové a opčné transakcie predstavovali 212 mld. USD. Nie je to síce málo, ale takmer 94 percent denného obratu devízového trhu sa podľa BIS viaže na potreby výmeny mien prameniacej z medzinárodného obchodu a transakcií v rámci medzinárodného pohybu kapitálu. Takmer tretina denného obratu devízového trhu sú „spotové transakcie“, teda hotovostné výmeny dvoch mien podobné zmenárenským obchodom. Zintenzívnenie medzinárodného obchodu zvýšilo logicky aj obrat na devízovom trhu vrátane približne 6-percentného podielu derivátových transakcií.
Americká komisia pre obchodovanie s komoditami a derivátmi pravidelne zverejňuje štatistiku celkového pomeru medzi otvorenou „špekulatívnou“ pozíciou derivátových investorov (rozdiel medzi stávkami na pokles a rast konkrétneho aktíva vrátane kurzu eura). Celková krátka pozícia v eurách (prevaha stávok na oslabenie) sa už na začiatku februára ocitla na najväčšej úrovni za viac než desaťročie. Jednohlasný a extrémne jednoznačný názor derivátových investorov nemusí automaticky znamenať, že im prinesie aj očakávaný osoh.
.prečo to v Británii vyšlo
Podľa BIS je na opačnej strane devízových obchodov v 86 percenátch prípadov americký dolár, ktorý spolu s jenom a eurom patria medzi najviac obchodované svetové meny. Na takom obrovskom trhu protistrán uskutočňujúcich protichodné transakcie je len veľmi ťažké predstaviť si osemnástich hráčov, ktorí by pohli 3 475-miliardovú dennú masu obchodov želaným smerom.
Zásadný rozdiel medzi kurzom eura a toľko omieľanou britskou librou z roku 1992 je v tom, že kým euro sa obchoduje na voľne plávajúcom trhu, libra sa v roku 1992 pohybovala v úzkom fluktuačnom pásme pred prvým pokusom o zavedenie spoločnej meny. Princíp vtedajšieho tlaku na libru (na ktorom zarobil aj Sorosov fond) bol v tom, že po výraznom posilnení nemeckej marky voči doláru (v dôsledku čoho posilnila aj libra naviazaná na marku) nebude centrálna banka Anglicka ochotná brániť výmenný kurz na neprimerane silných úrovniach. Išlo teda viac o filozofickú než finančnícku stávku. Viac sa jej podobá tlak na oslabenie koruny po predošlých voľbách, než ostatné mesiace na svetovom devízovom trhu. Euro sa len v súlade s fundamentmi a na radosť exportérov vrátilo na úrovne z vlaňajšieho mája. Ak sa na tom aj predvídaví obchodníci „zviezli“, zapríčinili to práve tak, ako kupujúci zlacnenie zeleniny na začiatku sezóny.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Ten príbeh má však malý háčik: práve efektívne fungujúce slobodné trhy patria medzi kolbištia, kde sa trhová cena vytvára v interakcii veľkého počtu zúčastnených – na strane nákupu aj predaja. Podľa viacerých akademikov sú aj napriek krátkodobým excesom práve devízové trhy najbližšie k učebnicovej definícii efektívne fungujúcich trhov.
.šepkanie v prítmí
A práve týmto trhom mala na večeri 8. februára v New Yorku zamávať malá skupina osemnástich manažérov hedge fondov. Samozrejme, nechýbal medzi nimi ani George Soros. Pri bližšom pohľade je zrejmé len to, že skupina viedla diskusiu o smerovaní finančných trhov vrátane nasledovanejšieho transatlantického výmenného kurzu – dolára voči euru. Diskutujúci prišli k záveru, že sú vyhliadky na oslabenie európskej spoločnej meny. Po jej trojmesačnom desaťpercentnom poklese to neprekvapuje. Najmä vzhľadom na roztvárajúce sa nožnice medzi silou oživenia v zámorí a na menej flexibilnom starom kontinente.
Fakty akúkoľvek konšpiráciu popierajú. Ôsmeho februára, keď sa mala predmetná večera uskutočniť, bol kurz eura voči doláru na úrovni 136,49 centa/EUR. Hneď ďalší deň euro, naopak, posilnilo, nasledujúci mesiac oscilovalo nerozhodne v pásme 134,50 – 138 centov/EUR. Presne po mesiaci uzatváralo obchodovanie na takmer identickej úrovni.
Nicole Elliot, londýnska analytička, tvrdí, že neexistuje dôkaz o konšpirácii ani dôkaz o tom, že by sa na nej mal podieľať Sorosov fond. Navyše, v obchodovaní s eurom a dolárom nedošlo k vývoju, ktorý by bol nezvyčajný. Aj v londýnskom City sa až z tlače dozvedeli, čo za zákulisné hry sa dejú na trhu, ktorý dnes môže na monitore sledovať takmer ktokoľvek.
.čertové obrázky
Súčasťou démonických špekulácií o večeri, takej osudnej pre euro, sa stali aj báje o tom, ako sa finančné trhy premenili z výmeny reálnych statkov na fiktívny matrix navzájom obchodovaných derivátov, teda čertových obrázkov, ktorých účelom je jedine obchodovanie medzi špekulantmi. K ich strašidelnosti prispieva aj možnosť využitia pákového efektu (podobného Archimedovej páke). Tak ako Archimedovi chýba na pohnutie zemeguľou pevný bod, mnohým špekuláciám o špekuláciách na devízovom trhu chýba logika.
Podľa ostatnej štatistiky Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) dosahoval denný priemerný obrat na svetovom devízovom trhu 3 475 miliárd dolárov, z toho derivátové a opčné transakcie predstavovali 212 mld. USD. Nie je to síce málo, ale takmer 94 percent denného obratu devízového trhu sa podľa BIS viaže na potreby výmeny mien prameniacej z medzinárodného obchodu a transakcií v rámci medzinárodného pohybu kapitálu. Takmer tretina denného obratu devízového trhu sú „spotové transakcie“, teda hotovostné výmeny dvoch mien podobné zmenárenským obchodom. Zintenzívnenie medzinárodného obchodu zvýšilo logicky aj obrat na devízovom trhu vrátane približne 6-percentného podielu derivátových transakcií.
Americká komisia pre obchodovanie s komoditami a derivátmi pravidelne zverejňuje štatistiku celkového pomeru medzi otvorenou „špekulatívnou“ pozíciou derivátových investorov (rozdiel medzi stávkami na pokles a rast konkrétneho aktíva vrátane kurzu eura). Celková krátka pozícia v eurách (prevaha stávok na oslabenie) sa už na začiatku februára ocitla na najväčšej úrovni za viac než desaťročie. Jednohlasný a extrémne jednoznačný názor derivátových investorov nemusí automaticky znamenať, že im prinesie aj očakávaný osoh.
.prečo to v Británii vyšlo
Podľa BIS je na opačnej strane devízových obchodov v 86 percenátch prípadov americký dolár, ktorý spolu s jenom a eurom patria medzi najviac obchodované svetové meny. Na takom obrovskom trhu protistrán uskutočňujúcich protichodné transakcie je len veľmi ťažké predstaviť si osemnástich hráčov, ktorí by pohli 3 475-miliardovú dennú masu obchodov želaným smerom.
Zásadný rozdiel medzi kurzom eura a toľko omieľanou britskou librou z roku 1992 je v tom, že kým euro sa obchoduje na voľne plávajúcom trhu, libra sa v roku 1992 pohybovala v úzkom fluktuačnom pásme pred prvým pokusom o zavedenie spoločnej meny. Princíp vtedajšieho tlaku na libru (na ktorom zarobil aj Sorosov fond) bol v tom, že po výraznom posilnení nemeckej marky voči doláru (v dôsledku čoho posilnila aj libra naviazaná na marku) nebude centrálna banka Anglicka ochotná brániť výmenný kurz na neprimerane silných úrovniach. Išlo teda viac o filozofickú než finančnícku stávku. Viac sa jej podobá tlak na oslabenie koruny po predošlých voľbách, než ostatné mesiace na svetovom devízovom trhu. Euro sa len v súlade s fundamentmi a na radosť exportérov vrátilo na úrovne z vlaňajšieho mája. Ak sa na tom aj predvídaví obchodníci „zviezli“, zapríčinili to práve tak, ako kupujúci zlacnenie zeleniny na začiatku sezóny.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.