.rád premonštrátov je jednou z mála reholí, ktoré si zachovali opátstvo ako samosprávnu, autonómnu organizačnú jednotku. Na Slovensku je opátstvo iba jedno, Kanónia premonštrátov v Jasove, ktorú vediete vy. Premietla sa tá jedinečnosť funkcie do vašich pocitov, keď ste sa dozvedeli o svojom zvolení?
Vyrazilo mi to dych a stratil som hlas. Zároveň som si uvedomil, že ma čaká veľa ťažkej práce.
.ako taká voľba opáta prebieha?
Najprv sa všetci kanonici dohodli, na aké dlhé obdobie bude nový predstavený zvolený. Potom sa rozdali volebné lístky, na ktorých boli mená všetkých bratov, a každý mal možnosť zakrúžkovať jedno meno. Zapisovatelia so zástupcom generálneho opáta spočítali hlasy a vyhlásili nového kandidáta. Podľa konštitúcií musí najprv zvolený kandidát prijať voľbu od generálneho opáta. Ak ju prijme a jeho priamy nadriadený to potvrdí, až vtedy sa stáva novým opátom.
.čo znamená byť opátom?
To znamená byť prvý medzi bratmi. Abbas, opát, znamená otec. Jemu sú podriadení všetci rehoľníci. Má povinnosť radiť sa s bratmi, komunikovať s nimi. Určuje vízie a ukazuje, akým smerom sa bude opátstvo uberať.
.zmenila vám funkcia život?
Je dnes oveľa intenzívnejší, ťažší a časovo náročnejší. Pribudlo mi množstvo povinností voči cirkevnej vrchnosti, starostlivosť o duchovné záležitosti a hospodárstvo. Tomu poslednému som sa doteraz vôbec nevenoval, takže sa musím učiť riešiť aj tieto veci.
.ako vyzerá všedný deň jasovského opáta?
Ráno o pol šiestej sa v kaplnke snažím o modlitbu Lectio Divina a krátko pred šiestou sa so spolubratmi modlím ranné chvály s posvätným čítaním a modlitbu cez deň. Potom si pripravujem nedeľné večerné príhovory na tému žalmov a o ôsmej začínam normálny pracovný deň. Počas neho vybavujem, vyplňujem administratívu, komunikujem s cirkevnou alebo svetskou správou. Pred obedom sa opäť modlím modlitbu cez deň a poobede sa už zaoberám výučbou a rozličnými stretnutiami. Pred večernou konventnou svätou omšou sa ešte venujem spovedaniu a po večeri mám čas na seba, na návštevy, prípadne pre snúbencov.
.kedy oddychujete?
Málokedy. Ak oddychujem, tak čítam. Milujem autorov ako Jeffrey Archer alebo Daniel José da Silva. Ak je to možné, veľmi rád si pospím a takisto rád počúvam hudbu.
.viete si sám seba predstaviť aj v inej profesii?
Samozrejme. Napríklad ako učiteľa a ako člena orchestra, pretože hudba ma napĺňa.
.čo pre vás znamená hudba vo vzťahu k viere?
Hudba pre mňa znamená spojenie s Bohom skrze emócie. Hudba ma dokáže až rozplakať. Ak berieme do úvahy cirkevnú hudbu, konkrétne gregoriánsky chorál, tá pre mňa znamená štýl života. Mám na mysli, že človek, ktorý sa denne modlí a je v kontakte s Božím slovom, sa sám stáva Božím slovom. Človek, ktorý denne medituje a je v kontakte s Bohom, sám seba zbožšťuje. To pre mňa znamená gregoriánsky chorál ako myšlienka, ako naplnenie života.
.ako ste sa dostali k silnej osobnej viere?
Na začiatku mojej osobnej cesty s Bohom bolo stretnutie so šiestimi františkánmi v roku 1990 vo Veľkej Lesnej. Boli to ľudia modlitby a humoru, ich životný štýl ma ako mladého človeka fascinoval.
.je na vašom poste jednoduché udržať si osobnú vieru?
Osobná viera je osobná cesta. Každý človek ide svojím životom originálne. Cítim, že Boh mi na tomto poste dáva kríž. Je to tŕnistá cesta, ale na druhej strane cítim, že ma chráni. Čiže tu nie je problém osobnej viery, ale problém komunikácie medzi mnou a Bohom – z časového hľadiska. Túžim ako Gregor Veľký celým bytím po Bohu, ale časné veci ma od neho odvádzajú.
.koľko kláštorov a rehoľných domov má jasovské opátstvo?
Pod jasovské opátstvo patria dva kláštory – v Jasove a Lelesi. Okrem toho rehoľný dom v Rožňave a v Košiciach.
.koľko členov má v súčasnosti jasovská kanónia?
Trinásť.
.prečo tak málo?
Ťahá sa to od roku 1950, keď bolo jasovské opátstvo zrušené a malo asi dvadsaťpäť členov. Bratia vtedy prežili taký šok, že počas komunistickej totality mali strach niekoho prijať. Jasovské opátstvo bolo na vymretie. Len jeden mal odvahu a prijal nových štyroch členov, ktorí mali potom odvahu prijímať ďalších. V roku 1989 a 1990 tu teda bolo osem kanonikov s večnými sľubmi a niekoľko členov s jednoduchými sľubmi. Medzi rokmi 1990 a 2009 prichádzalo mnoho spolubratov, ale mnoho ich aj odišlo.
.z akých dôvodov odchádzali?
Z rôznych. Ideál, s ktorým mladý človek vstupuje do kláštora, sa nemusí stotožňovať s realitou. Konkrétny rehoľný život nemusí byť taký, ako si ho kandidáti predstavujú.
.prečo by ľudia, ktorí sa rozhodujú pre kňazské rehoľné povolanie, mali vstúpiť práve do vášho spoločenstva?
Ono to nie je tak, že človek si otvorí internetovú stránku, začne čítať zoznam reholí a povie si: „No, tak teraz vstúpim tam.“ To by bolo veľmi jednoduché. Ide o zameranie a spôsob života. Každá rehoľa žije jedinečným spôsobom. Ten náš sa nazýva stabilitas. Sme jedinou rehoľou okrem bratov benediktínov v Bacúrove, ktorá sa snaží žiť stabilným životom.
.čo to znamená?
To znamená žiť na jednom mieste, na tomto mieste pracovať, modliť sa a takto ukazovať stálosť. Vo všetkých mladších reholiach sa bratia po istom čase menia. Či už v komunitách, miestach, mestách... U nás je stabilitas. Čiže žijem ako rehoľník na jednom mieste a tam obetujem svoj život. Ak človek hľadá stálosť, môže sa rozhodnúť vstúpiť do starých reholí.
.čím sa vyznačuje rehoľný život premonštrátov?
Premonštráti majú v prvom rade spoločné modlitby a spoločnú svätú omšu. To je alfa a omega všetkého. To znamená, že spoločne sa stretávajú najmenej trikrát za deň a vtedy sa modlia. Ráno, na obed a večer. Väčšina bratov má popri tomto spoločnom živote ešte starosť o farské spoločenstvá.
.aj rehoľa je spoločenstvo ľudí s kladnými i negatívnymi vlastnosťami. Ako sa darí udržiavať v nej pokoj a dobré vzťahy?
Každý pracuje na sebe. Tak ako v manželstve sa muž a žena učia spolu vychádzať, aj my sa v rámci spoločenstva učíme spolu žiť. To znamená: spoločne sa tolerovať, spoločne sa smiať, plakať.
.kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach, známy aj ako premonštrátsky kostol, považujú mnohí za maďarský. Prečo?
V roku 1950, pri zrušení premonštrátov, komunistická moc a tlak na biskupa Čárskeho rozhodol, že Kostol Najsvätejšej Trojice bude výlučne pre maďarsky hovoriacich veriacich. Do roku 1989 sa tu slávili len sväté omše v maďarčine. O rok neskôr sa do tohto chrámu presunula jedna svätá omša v slovenčine za prítomnosti detí, ktoré sa pripravovali na prvé sväté prijímanie. Dá sa povedať, že až po roku 1998, keď premonštráti ako komunita preberajú správu nad chrámom, sa začínajú slúžiť sväté omše v oboch jazykoch. Máme teda za sebou štyridsať rokov predsudkov medzi Slovákmi a Maďarmi.
.čo by v tejto situácii pomohlo?
Premonštráti vytvárajú most jednoty Kristovej lásky, ktorá je nad nacionalizmom. Nemáme túžbu rozdeľovať, chceme, aby sa v chráme Najsvätejšej Trojice ľudia cítili dobre, aby tu zažili pocit Kristovej lásky. Akou rečou sa Kristus oslovuje, na tom nezáleží. Premonštráti vytvárajú akýsi národný ekumenizmus, takže mojou víziou je, aby sme boli premonštráti všetkých.
.potrebuje však dnešná spoločnosť kňazov?
Dnešná spoločnosť si myslí, že nie. No keď počúvam mladých ľudí, strednú generáciu, ale aj starších, myslím si, že kňazi sú potrební. Lebo človek kráčajúci svojím životným smerom sa často nezamýšľa a môže robiť chyby. Preto mu kňazi ako nezávislé osoby môžu nastaviť zrkadlo. To je ich úloha v dnešnej dobe.
.máte pocit, že dnešní ľudia väčšmi hľadajú pokoj a kontempláciu, keď ich obklopuje čoraz väčší ruch a stres?
Práve ľudia, ktorí vyslovene žijú ako workoholici, nachádzajú naplnenie v kláštoroch. V tichu, v kontemplácii, kde nezvoní telefón, kde sa zatvoria dvere a kde zistia, že tento svet núti človeka, aby sa mu poddal. Pokoj a pocit spokojnosti aj neveriaci ľudia získavajú práve na miestach, ktoré patria Bohu. A takými sú aj kláštory. V Rakúsku existuje spoločenstvo kláštorov, ktoré vytvorilo federáciu s názvom Klosterreich – Ríša kláštorov. Ponúkajú ľuďom, aby sa utiahli, meditovali, zamýšľali sa a hľadali iné hodnoty. Pevne verím, že aj naši ľudia taký poklad nájdu. MARTIN ŠTRBÁK /
Absolvoval konzervatórium v Košiciach. V roku 1991 vstúpil do rehole premonštrátov. Študoval na Teologickom inštitúte na Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. V roku 1997 ho vysvätili za kňaza. Rok pôsobil v Košiciach, kde zároveň učil na tamojšom konzervatóriu a na CMBF UK – Teologickom inštitúte sv. Karola Boromejského v Košiciach. V roku 1998 začal študovať na Teologickej fakulte Viedenskej univerzity, kde dosiahol doktorát. Venoval sa vede o liturgii a gregoriánskemu chorálu. V roku 2002 dosiahol doktorát na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V júli 2009 ho konvent jasovských premonštrátov zvolil za svojho opáta.
Vyrazilo mi to dych a stratil som hlas. Zároveň som si uvedomil, že ma čaká veľa ťažkej práce.
.ako taká voľba opáta prebieha?
Najprv sa všetci kanonici dohodli, na aké dlhé obdobie bude nový predstavený zvolený. Potom sa rozdali volebné lístky, na ktorých boli mená všetkých bratov, a každý mal možnosť zakrúžkovať jedno meno. Zapisovatelia so zástupcom generálneho opáta spočítali hlasy a vyhlásili nového kandidáta. Podľa konštitúcií musí najprv zvolený kandidát prijať voľbu od generálneho opáta. Ak ju prijme a jeho priamy nadriadený to potvrdí, až vtedy sa stáva novým opátom.
.čo znamená byť opátom?
To znamená byť prvý medzi bratmi. Abbas, opát, znamená otec. Jemu sú podriadení všetci rehoľníci. Má povinnosť radiť sa s bratmi, komunikovať s nimi. Určuje vízie a ukazuje, akým smerom sa bude opátstvo uberať.
.zmenila vám funkcia život?
Je dnes oveľa intenzívnejší, ťažší a časovo náročnejší. Pribudlo mi množstvo povinností voči cirkevnej vrchnosti, starostlivosť o duchovné záležitosti a hospodárstvo. Tomu poslednému som sa doteraz vôbec nevenoval, takže sa musím učiť riešiť aj tieto veci.
.ako vyzerá všedný deň jasovského opáta?
Ráno o pol šiestej sa v kaplnke snažím o modlitbu Lectio Divina a krátko pred šiestou sa so spolubratmi modlím ranné chvály s posvätným čítaním a modlitbu cez deň. Potom si pripravujem nedeľné večerné príhovory na tému žalmov a o ôsmej začínam normálny pracovný deň. Počas neho vybavujem, vyplňujem administratívu, komunikujem s cirkevnou alebo svetskou správou. Pred obedom sa opäť modlím modlitbu cez deň a poobede sa už zaoberám výučbou a rozličnými stretnutiami. Pred večernou konventnou svätou omšou sa ešte venujem spovedaniu a po večeri mám čas na seba, na návštevy, prípadne pre snúbencov.
.kedy oddychujete?
Málokedy. Ak oddychujem, tak čítam. Milujem autorov ako Jeffrey Archer alebo Daniel José da Silva. Ak je to možné, veľmi rád si pospím a takisto rád počúvam hudbu.
.viete si sám seba predstaviť aj v inej profesii?
Samozrejme. Napríklad ako učiteľa a ako člena orchestra, pretože hudba ma napĺňa.
.čo pre vás znamená hudba vo vzťahu k viere?
Hudba pre mňa znamená spojenie s Bohom skrze emócie. Hudba ma dokáže až rozplakať. Ak berieme do úvahy cirkevnú hudbu, konkrétne gregoriánsky chorál, tá pre mňa znamená štýl života. Mám na mysli, že človek, ktorý sa denne modlí a je v kontakte s Božím slovom, sa sám stáva Božím slovom. Človek, ktorý denne medituje a je v kontakte s Bohom, sám seba zbožšťuje. To pre mňa znamená gregoriánsky chorál ako myšlienka, ako naplnenie života.
.ako ste sa dostali k silnej osobnej viere?
Na začiatku mojej osobnej cesty s Bohom bolo stretnutie so šiestimi františkánmi v roku 1990 vo Veľkej Lesnej. Boli to ľudia modlitby a humoru, ich životný štýl ma ako mladého človeka fascinoval.
.je na vašom poste jednoduché udržať si osobnú vieru?
Osobná viera je osobná cesta. Každý človek ide svojím životom originálne. Cítim, že Boh mi na tomto poste dáva kríž. Je to tŕnistá cesta, ale na druhej strane cítim, že ma chráni. Čiže tu nie je problém osobnej viery, ale problém komunikácie medzi mnou a Bohom – z časového hľadiska. Túžim ako Gregor Veľký celým bytím po Bohu, ale časné veci ma od neho odvádzajú.
.koľko kláštorov a rehoľných domov má jasovské opátstvo?
Pod jasovské opátstvo patria dva kláštory – v Jasove a Lelesi. Okrem toho rehoľný dom v Rožňave a v Košiciach.
.koľko členov má v súčasnosti jasovská kanónia?
Trinásť.
.prečo tak málo?
Ťahá sa to od roku 1950, keď bolo jasovské opátstvo zrušené a malo asi dvadsaťpäť členov. Bratia vtedy prežili taký šok, že počas komunistickej totality mali strach niekoho prijať. Jasovské opátstvo bolo na vymretie. Len jeden mal odvahu a prijal nových štyroch členov, ktorí mali potom odvahu prijímať ďalších. V roku 1989 a 1990 tu teda bolo osem kanonikov s večnými sľubmi a niekoľko členov s jednoduchými sľubmi. Medzi rokmi 1990 a 2009 prichádzalo mnoho spolubratov, ale mnoho ich aj odišlo.
.z akých dôvodov odchádzali?
Z rôznych. Ideál, s ktorým mladý človek vstupuje do kláštora, sa nemusí stotožňovať s realitou. Konkrétny rehoľný život nemusí byť taký, ako si ho kandidáti predstavujú.
.prečo by ľudia, ktorí sa rozhodujú pre kňazské rehoľné povolanie, mali vstúpiť práve do vášho spoločenstva?
Ono to nie je tak, že človek si otvorí internetovú stránku, začne čítať zoznam reholí a povie si: „No, tak teraz vstúpim tam.“ To by bolo veľmi jednoduché. Ide o zameranie a spôsob života. Každá rehoľa žije jedinečným spôsobom. Ten náš sa nazýva stabilitas. Sme jedinou rehoľou okrem bratov benediktínov v Bacúrove, ktorá sa snaží žiť stabilným životom.
.čo to znamená?
To znamená žiť na jednom mieste, na tomto mieste pracovať, modliť sa a takto ukazovať stálosť. Vo všetkých mladších reholiach sa bratia po istom čase menia. Či už v komunitách, miestach, mestách... U nás je stabilitas. Čiže žijem ako rehoľník na jednom mieste a tam obetujem svoj život. Ak človek hľadá stálosť, môže sa rozhodnúť vstúpiť do starých reholí.
.čím sa vyznačuje rehoľný život premonštrátov?
Premonštráti majú v prvom rade spoločné modlitby a spoločnú svätú omšu. To je alfa a omega všetkého. To znamená, že spoločne sa stretávajú najmenej trikrát za deň a vtedy sa modlia. Ráno, na obed a večer. Väčšina bratov má popri tomto spoločnom živote ešte starosť o farské spoločenstvá.
.aj rehoľa je spoločenstvo ľudí s kladnými i negatívnymi vlastnosťami. Ako sa darí udržiavať v nej pokoj a dobré vzťahy?
Každý pracuje na sebe. Tak ako v manželstve sa muž a žena učia spolu vychádzať, aj my sa v rámci spoločenstva učíme spolu žiť. To znamená: spoločne sa tolerovať, spoločne sa smiať, plakať.
.kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach, známy aj ako premonštrátsky kostol, považujú mnohí za maďarský. Prečo?
V roku 1950, pri zrušení premonštrátov, komunistická moc a tlak na biskupa Čárskeho rozhodol, že Kostol Najsvätejšej Trojice bude výlučne pre maďarsky hovoriacich veriacich. Do roku 1989 sa tu slávili len sväté omše v maďarčine. O rok neskôr sa do tohto chrámu presunula jedna svätá omša v slovenčine za prítomnosti detí, ktoré sa pripravovali na prvé sväté prijímanie. Dá sa povedať, že až po roku 1998, keď premonštráti ako komunita preberajú správu nad chrámom, sa začínajú slúžiť sväté omše v oboch jazykoch. Máme teda za sebou štyridsať rokov predsudkov medzi Slovákmi a Maďarmi.
.čo by v tejto situácii pomohlo?
Premonštráti vytvárajú most jednoty Kristovej lásky, ktorá je nad nacionalizmom. Nemáme túžbu rozdeľovať, chceme, aby sa v chráme Najsvätejšej Trojice ľudia cítili dobre, aby tu zažili pocit Kristovej lásky. Akou rečou sa Kristus oslovuje, na tom nezáleží. Premonštráti vytvárajú akýsi národný ekumenizmus, takže mojou víziou je, aby sme boli premonštráti všetkých.
.potrebuje však dnešná spoločnosť kňazov?
Dnešná spoločnosť si myslí, že nie. No keď počúvam mladých ľudí, strednú generáciu, ale aj starších, myslím si, že kňazi sú potrební. Lebo človek kráčajúci svojím životným smerom sa často nezamýšľa a môže robiť chyby. Preto mu kňazi ako nezávislé osoby môžu nastaviť zrkadlo. To je ich úloha v dnešnej dobe.
.máte pocit, že dnešní ľudia väčšmi hľadajú pokoj a kontempláciu, keď ich obklopuje čoraz väčší ruch a stres?
Práve ľudia, ktorí vyslovene žijú ako workoholici, nachádzajú naplnenie v kláštoroch. V tichu, v kontemplácii, kde nezvoní telefón, kde sa zatvoria dvere a kde zistia, že tento svet núti človeka, aby sa mu poddal. Pokoj a pocit spokojnosti aj neveriaci ľudia získavajú práve na miestach, ktoré patria Bohu. A takými sú aj kláštory. V Rakúsku existuje spoločenstvo kláštorov, ktoré vytvorilo federáciu s názvom Klosterreich – Ríša kláštorov. Ponúkajú ľuďom, aby sa utiahli, meditovali, zamýšľali sa a hľadali iné hodnoty. Pevne verím, že aj naši ľudia taký poklad nájdu. MARTIN ŠTRBÁK /
Absolvoval konzervatórium v Košiciach. V roku 1991 vstúpil do rehole premonštrátov. Študoval na Teologickom inštitúte na Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. V roku 1997 ho vysvätili za kňaza. Rok pôsobil v Košiciach, kde zároveň učil na tamojšom konzervatóriu a na CMBF UK – Teologickom inštitúte sv. Karola Boromejského v Košiciach. V roku 1998 začal študovať na Teologickej fakulte Viedenskej univerzity, kde dosiahol doktorát. Venoval sa vede o liturgii a gregoriánskemu chorálu. V roku 2002 dosiahol doktorát na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V júli 2009 ho konvent jasovských premonštrátov zvolil za svojho opáta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.