A hoci Ficova vláda vykazuje mnoho podobných znakov ako minulé vlády jeho súčasného koaličného partnera, dnešné správy State Departmentu o Slovensku sú menej pútavé. To najdôležitejšie, čo sa Slovenska v správe týka, je spoločné aj pre viaceré ďalšie krajiny. Prípady diskriminácie a zlého zaobchádzania voči Rómom správa vyčíta Slovensku, Česku, Maďarsku, Rumunsku a dokonca aj Taliansku. Väčšine krajín strednej a východnej Európy správa na konkrétnych prípadoch pripomína korupciu. Asi najnebezpečnejším javom, na ktorý správa v prípade Slovenska poukazuje, je korupcia v súdnictve (čiže v oblasti, ktorú premiér Fico zveril svojmu koaličnému partnerovi Mečiarovi a jeho ľuďom). Ani jeden zo spomínaných postrehov či konkrétnych prípadov nie je nový, objavný či výnimočný. Všetky by si vedel zdokumentovať každý, kto sleduje denné dianie a pracuje so záznamami a pamäťou.
Pointou správy sú však práve dôrazy, ktoré kladie, a to, čo si všíma a na čo nezabúda na rozdiel od selektívnych vlád, povrchných médií a zábudlivej verejnosti. Pôvodným zámerom zákona, ktorý ministerstvu prikazuje správu pripraviť, bola požiadavka amerického Kongresu, aby mal nejakú pomôcku pri poskytovaní zahraničnej pomoci jednotlivým krajinám. Zo zverejňovania správy sa však medzitým stala otázka prestíže. Najkritizovanejšie krajiny si už dopredu pripravujú obranu, ľudskoprávni aktivisti porovnávajú vládnu správu so svojimi vlastnými zisteniami a dôrazmi.
Zo správy tradične najhoršie vychádzajú chronickí porušovatelia ako Severná Kórea, Irán, Kuba, Venezuela či krajiny, kde sa situácia po predchádzajúcich zlepšeniach znova zhoršuje, ako Čína alebo Rusko. Čína, ktorá je dnes na americkú kritiku asi najcitlivejšia, Ameriku obvinila zo zasahovania do záležitostí a obratom predstavila vlastnú správu o stave ľudských práv v Spojených štátoch.
V niektorých otázkach si Amerika s inými krajinami jednoducho nerozumie, a to dokonca ani so svojimi spojencami. V prípade Nemecka – štátu bezpochyby demokratického – správa rok čo rok konštatuje, že scientologická cirkev je vnímaná ako hrozba demokratickému poriadku v krajine, čo vedie k diskriminácii scientológov v Nemecku vo verejnej i súkromnej sfére. Toto rozdielne vnímanie je už skôr témou na politologický seminár o hľadaní rovnováhy medzi slobodou (ktorá Američanom prikazuje brániť právo scientológov) a ochranou spoločnosti (ktorá viaceré európske krajiny vedie k obmedzeniam scientológov). Podobne Američania vytýkajú vaicerým európskym krajinám obmedzenia voči moslimom.
Samotné zistenia správy sa zväčša opierajú o fakty a dáta, prípadné rozdielne videnie oproti iným liberálnym demokraciám odráža skôr kultúrne špecifiká ako odlišné hodnoty. Videné z odstupu sa však Američanom bude čoraz častejšie klásť otázka: prečo by práve Spojené štáty mali takú správu pripravovať? Americký kredit utrpel stratu po udalosti, akou bolo ponižovanie vojakov v Abu Grajb, podobne ako sa to stalo pred troma desaťročiami po vojne vo Vietname. Mala by krajina napriek tomu také správy pripravovať?
Napriek oslabeniu a vlastným slabinám zostáva Amerika najväčšou a najdôležitejšou liberálnou demokraciou na svete. Dôraz, aký táto krajina kladie na ľudské práva, dáva všetkým, ktorým na ľudských právach záleží, spojenca, bez ktorého by boli slabší. V nedokonalom svete, plnom porušení ľudských správ (ako ich správa zachytáva) je aj takýto nedokonalý systém správ o bezpráviach dobrou správou.
Pointou správy sú však práve dôrazy, ktoré kladie, a to, čo si všíma a na čo nezabúda na rozdiel od selektívnych vlád, povrchných médií a zábudlivej verejnosti. Pôvodným zámerom zákona, ktorý ministerstvu prikazuje správu pripraviť, bola požiadavka amerického Kongresu, aby mal nejakú pomôcku pri poskytovaní zahraničnej pomoci jednotlivým krajinám. Zo zverejňovania správy sa však medzitým stala otázka prestíže. Najkritizovanejšie krajiny si už dopredu pripravujú obranu, ľudskoprávni aktivisti porovnávajú vládnu správu so svojimi vlastnými zisteniami a dôrazmi.
Zo správy tradične najhoršie vychádzajú chronickí porušovatelia ako Severná Kórea, Irán, Kuba, Venezuela či krajiny, kde sa situácia po predchádzajúcich zlepšeniach znova zhoršuje, ako Čína alebo Rusko. Čína, ktorá je dnes na americkú kritiku asi najcitlivejšia, Ameriku obvinila zo zasahovania do záležitostí a obratom predstavila vlastnú správu o stave ľudských práv v Spojených štátoch.
V niektorých otázkach si Amerika s inými krajinami jednoducho nerozumie, a to dokonca ani so svojimi spojencami. V prípade Nemecka – štátu bezpochyby demokratického – správa rok čo rok konštatuje, že scientologická cirkev je vnímaná ako hrozba demokratickému poriadku v krajine, čo vedie k diskriminácii scientológov v Nemecku vo verejnej i súkromnej sfére. Toto rozdielne vnímanie je už skôr témou na politologický seminár o hľadaní rovnováhy medzi slobodou (ktorá Američanom prikazuje brániť právo scientológov) a ochranou spoločnosti (ktorá viaceré európske krajiny vedie k obmedzeniam scientológov). Podobne Američania vytýkajú vaicerým európskym krajinám obmedzenia voči moslimom.
Samotné zistenia správy sa zväčša opierajú o fakty a dáta, prípadné rozdielne videnie oproti iným liberálnym demokraciám odráža skôr kultúrne špecifiká ako odlišné hodnoty. Videné z odstupu sa však Američanom bude čoraz častejšie klásť otázka: prečo by práve Spojené štáty mali takú správu pripravovať? Americký kredit utrpel stratu po udalosti, akou bolo ponižovanie vojakov v Abu Grajb, podobne ako sa to stalo pred troma desaťročiami po vojne vo Vietname. Mala by krajina napriek tomu také správy pripravovať?
Napriek oslabeniu a vlastným slabinám zostáva Amerika najväčšou a najdôležitejšou liberálnou demokraciou na svete. Dôraz, aký táto krajina kladie na ľudské práva, dáva všetkým, ktorým na ľudských právach záleží, spojenca, bez ktorého by boli slabší. V nedokonalom svete, plnom porušení ľudských správ (ako ich správa zachytáva) je aj takýto nedokonalý systém správ o bezpráviach dobrou správou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.