Na americkej a britskej scéne sa dnes za alternatívu považuje aj folkový revival. Tento boom odštartovala pred dvoma rokmi skupina Fleet Foxes, ktorá oprášila staré vokálne a harmonické postupy niekde medzi starým anglickým folkom a The Beach Boys. K nim sa hneď pridali ďalšie mená. Pozoruhodná pesničkárka Joanna Newson, Midlakle, The Low Anthem, Mumford and Sons alebo Beach House.
Kto by v polovici minulého desaťročia predpokladal, že na scénu sa vráti barokový folk? Tým termínom dnes kritici označujú niektoré folkové kapely, ktoré hľadajú v pesničkách čistotu dávnych časov, kde miestami ich košaté viachlasé melódie pripomínajú hudbu, aká sa hrala sa pred tristo rokmi. Samozrejme, texaskí Midlake, ktorí začiatkom tohto roka vydali nový album The Courage Of Others, nemajú s Bachom veľa spoločného. Len ich piesne „barok“ naoko pripomínajú. Keby sa v ich songoch z času na čas neobjavila skreslená elektrická gitara, tak by ich hudba znela ako nahrávky vydavateľstva Island, ktoré na prelome 60. a 70. rokov spôsobilo v Británii veľký folkový boom. Jeho súčasťou boli napríklad Pentangle, The Incredible String Band alebo Nick Drake.
Folková scéna je dnes veľmi bohatá a rôznorodá. Niektorí folkáči využívajú elektroniku, iní zas kráčajú cestou, ktorú pred nimi vyšliapal Bob Dylan. Iní sa pozerajú späť do hlbokej minulosti. Napríklad Midlake alebo The Low Athem pracujú so starými nástrojmi ako sú flauta, klasický organ a rôzne strunové nástroje. Ak sa napríklad dostanete k Beach House, ktorí nedávno vydali nový album Teen Dream, zistíte, že na nahranie pesničky im stačí jedna španielka a nápaditý text s peknou harmóniou.
Folková hudba môže dnes vyznievať ako paradox, dokonca v ére, keď je drvivá väčšina popmusic robená na počítačoch, je aj spiatočnícka. Dnešný folkový revival však ponúka to, na čo sa rokmi trochu pozabudlo: priamy kontakt speváka „trubadúra“ so svojimi poslucháčmi. Napríklad londýnski Mumford and Sons. Tým stačí banjo, kontrabas, španielka a bubon, zopár nadupaných folkových popevkov a zábava v pube niekde na okraji mesta je v plnom prúde.
Kto by v polovici minulého desaťročia predpokladal, že na scénu sa vráti barokový folk? Tým termínom dnes kritici označujú niektoré folkové kapely, ktoré hľadajú v pesničkách čistotu dávnych časov, kde miestami ich košaté viachlasé melódie pripomínajú hudbu, aká sa hrala sa pred tristo rokmi. Samozrejme, texaskí Midlake, ktorí začiatkom tohto roka vydali nový album The Courage Of Others, nemajú s Bachom veľa spoločného. Len ich piesne „barok“ naoko pripomínajú. Keby sa v ich songoch z času na čas neobjavila skreslená elektrická gitara, tak by ich hudba znela ako nahrávky vydavateľstva Island, ktoré na prelome 60. a 70. rokov spôsobilo v Británii veľký folkový boom. Jeho súčasťou boli napríklad Pentangle, The Incredible String Band alebo Nick Drake.
Folková scéna je dnes veľmi bohatá a rôznorodá. Niektorí folkáči využívajú elektroniku, iní zas kráčajú cestou, ktorú pred nimi vyšliapal Bob Dylan. Iní sa pozerajú späť do hlbokej minulosti. Napríklad Midlake alebo The Low Athem pracujú so starými nástrojmi ako sú flauta, klasický organ a rôzne strunové nástroje. Ak sa napríklad dostanete k Beach House, ktorí nedávno vydali nový album Teen Dream, zistíte, že na nahranie pesničky im stačí jedna španielka a nápaditý text s peknou harmóniou.
Folková hudba môže dnes vyznievať ako paradox, dokonca v ére, keď je drvivá väčšina popmusic robená na počítačoch, je aj spiatočnícka. Dnešný folkový revival však ponúka to, na čo sa rokmi trochu pozabudlo: priamy kontakt speváka „trubadúra“ so svojimi poslucháčmi. Napríklad londýnski Mumford and Sons. Tým stačí banjo, kontrabas, španielka a bubon, zopár nadupaných folkových popevkov a zábava v pube niekde na okraji mesta je v plnom prúde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.