Tatry za hranicou

Nájdete tu prerobený internát aj päťhviezdičkový luxusný hotel Villa Marilor, na ulici tradičné vyúdené seriky a v reštauráciách ponuku, ktorá bez prižmúrenia oka znesie označenie gastronómia. To, čo však v porovnaní s našimi Tatrami udrie do očí najviac, je stredný štandard. V tradičných krčmách obložených drevom obsluhujú goralskí čašníci, horia ohne, hrá hudba, vonia pečené mäso, a je len logické, že v takej atmosfére sa viac vypije aj zje. Jedlo dobre vyzerá aj chutí a obsluha má svoj šmrnc. Nepamätám si, čo som naposledy jedol v našich Tatrách, ale vajcia na hríboch zo Zakopaného si pamätám dodnes. Pravda, poľské pivo je poľské pivo. Ale ak ste zvyknutí na Corgoň, potom vám ani Tyskie či Zywiec neprídu zvláštne.
Zakopané neponúka iba hory, turistiku, lyže či horúcu vodu a sauny. Dostanete tu všetko, na čo máte chuť a v centre mesta nájdete aj viacero butikov či obchodíkov s vkusným oblečením či darčekmi. Dá sa tu teda tráviť viacero typov dovolenky. Jednodňové výlety pomáhajú zabezpečovať minibusy, ktoré zvážajú turistov zo všetkých strán, ale aj pohoniči s vozmi a koňmi, ktorí vás za symbolický poplatok prevezú tam, kde už nemôžete ísť autom alebo minibusom. V Zakopanom sa však dá tráviť čas aj cez deň, dá sa korzovať, vysedávať na kávičkách či vyhľadávať šport a rôzne zábavy. Samozrejme, že aj tu sú pozostatky socializmu. Hranaté budovy, ktoré urážajú vkus a prostredie, však čoraz viac zatláčajú do pozadia novorekonštruované podniky a typické penzióny. A len tak mimochodom, päťhviezdičkový Marilor alebo štvorhviezdičkový Grand Hotel vôbec nie sú najväčšie a najlesklejšie, skôr naopak.
Človek sa tu neubráni porovnávaniu a najmä otázke, prečo sú naše Tatry také iné. Zrejme to bude tým, že tu nežijú len ľudia, ktorí majú radi hory, ale aj svojich zákazníkov. A okrem luxusu tu majú naďalej svoje miesto aj poľskí gorali.