Centrálne banky na celom svete v minulých dňoch výrazným spôsobom vstúpili na finančné trhy. To býva neklamným znamením toho, že sa niečo deje.
Inflačná politika FED-u (americkej centrálnej banky – Federal Reserve System), ktorou jeho bývalý predseda Alan Greenspan na začiatku nového tisícročia zachraňoval padajúce akciové trhy po spľasnutí technologickej bubliny a teroristických útokoch, sa pretavila do dramatického rastu cien nehnuteľností naprieč celou Amerikou.
Cena nehnuteľností vzrástla v priebehu posledných 7 rokov o viac ako 80 percent. Banky, ktoré mali plné trezory lacných, zaháľajúcich peňazí, ponúkali hypotekárne úvery každému, kto prejavil čo i len náznak záujmu. Na získanie hypotéky stačila schopnosť vlastnoručne sa podpísať pod úverovú zmluvu. Na kreditné riziko a schopnosť v budúcnosti úver aj splácať sa často nehľadelo. Dovtedy nevídané hypotéky bez nutnosti prvej splátky a s odloženým splácaním sa stali bežným javom. Spotrebitelia, konfrontovaní s prudko rastúcimi cenami, začali považovať nehnuteľnosti za bezpečnú a výnosnú investíciu a na úver často nakúpili aj niekoľko nehnuteľností naraz. Rastúce ceny domov umožnili ich majiteľom výber hotovosti ako z bankomatu. Stačilo dom založiť banke a úver na nákup novej TV s plazmovou obrazovkou či dovolenku v Karibiku bol vo vrecku. Ekonomika vďaka silnej spotrebe rástla, banky zarábali na úrokoch z úverov, investori sa radovali z rastu cien nehnuteľností a akcií. Novovytlačené peniaze zase raz dokázali zázraky.
.prečo tá nervozita?
Čo nemôže trvať večne, to sa raz skončí. Vďaka efektu postupného sprísňovania menovej politiky, ktoré sa začalo v júni 2004, sa zhoršila schopnosť dlžníkov splácať splátky za svoje domy. Obavy FED-u z hroziacej inflácie ako následku rekordného nafúknutia peňažnej zásoby viedli k postupnému zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby. Z jedného percenta v roku 2004 sa tak dostala až na dnešných 5,25 percenta. Tento rast významným spôsobom zasiahol držiteľov hypoték, z ktorých väčšina má pohyblivý úrok naviazaný na ustavične stúpajúcu sadzbu FED-u. Počet ľudí neschopných uhrádzať hypotekárne splátky dramaticky narástol a na trh sa odrazu dostalo množstvo nehnuteľností z predčasne uzavretých úverových vzťahov, ktoré slúžili ako zábezpeka bankám. Na druhej strane však chýbali záujemcovia o kúpu, čo viedlo k obratu trendu a následnému poklesu cien nehnuteľností. Padajúce ceny aktív, ktoré mali kryť hypotekárne úvery, ešte viac prehĺbili straty veriteľov.
Finančné domy, ktoré poskytovali nízkobonitné hypotéky, v súčasnosti realizujú obrovské straty. Bear Stearns, piaty najväčší americký finančný dom zameraný na obchodovanie na kapitálových trhoch, musel koncom júla zložiť 1,3 miliardy dolárov na pokrytie strát jeho dvoch zbankrotovaných hypotekárnych investičných fondov a pozastavil vyplácanie podielnikov v ďalších fondoch. Problémy amerického trhu nehnuteľností sa však netýkajú iba Ameriky. Úverové produkty zložené z rizikových amerických hypoték nakúpili aj mnohé európske banky a finančné spoločnosti. Rozsah ich strát sa zatiaľ iba odhaduje. Nepochybne však ide o významné objemy.
Ani banky samy nevedia, ktorej z nich hrozí neschopnosť splácať svoje záväzky, preto si navzájom nedôverujú, čo vedie k rastu medzibankových úrokových sadzieb a nedostatku likvidity. Najväčšia francúzska banka BNP Paribas zastavila vyplácanie podielov zo svojich troch investičných fondov z dôvodu „nízkej likvidity, ktorá vedie k nesprávnemu oceneniu ich hodnoty“. To, že situácia začína byť vážna, ukazuje aj vývoj na svetových akciových trhoch. Prudké pohyby cien oboma smermi a dva významné celosvetové výpredaje za posledné dni odhaľujú nervozitu investorov.
.centrálne banky zasahujú
Situáciu koncom minulého týždňa nevydržali nervy centrálnych bankárov. Európska centrálna banka, ktorej predstavitelia pravdepodobne disponujú bezkonkurenčne najpresnejšími informáciami o stratách európskych bánk a o vážnosti celej situácie, vysypala za dva dni na finančný trh spolu neuveriteľných 155 miliárd eur (asi 3,4-násobok HDP Slovenska). K rovnakému kroku pristúpil aj FED, ktorý v snahe o zníženie úrokov k základnej sadzbe (5,25 %) na trh umiestnil 60 miliárd amerických dolárov. Zahanbiť sa nedala ani Japonská centrálna banka so sumou 1 bilión jenov, čo je približne 8,5 miliardy USD. A intervenovala aj Kanada, Švajčiarsko, Austrália a Singapur.
Centrálne banky tak, paradoxne, riešia problémy spôsobené priveľkým množstvom lacných peňazí – ďalšími lacnými peniazmi. Či problémy amerického hypotekárneho trhu naozaj prerastú do vážnejších celosvetových ekonomických problémov, ako sa obávajú niektorí komentátori, alebo nás na niekoľko rokov opäť vykúpi voľná menová politika, sa ukáže neskôr. Isté však je, že „Helicopter Ben“ (Ben Bernanke, súčasný guvernér FED-u, známy svojím výrokom, že v prípade nedostatku likvidity je pripravený nariadiť zhadzovanie novovytlačenej hotovosti z helikoptér) má už motory naštartované.
.juraj Karpiš
Autor pracuje v inštitúte INESS.
www.INESS.sk
Inflačná politika FED-u (americkej centrálnej banky – Federal Reserve System), ktorou jeho bývalý predseda Alan Greenspan na začiatku nového tisícročia zachraňoval padajúce akciové trhy po spľasnutí technologickej bubliny a teroristických útokoch, sa pretavila do dramatického rastu cien nehnuteľností naprieč celou Amerikou.
Cena nehnuteľností vzrástla v priebehu posledných 7 rokov o viac ako 80 percent. Banky, ktoré mali plné trezory lacných, zaháľajúcich peňazí, ponúkali hypotekárne úvery každému, kto prejavil čo i len náznak záujmu. Na získanie hypotéky stačila schopnosť vlastnoručne sa podpísať pod úverovú zmluvu. Na kreditné riziko a schopnosť v budúcnosti úver aj splácať sa často nehľadelo. Dovtedy nevídané hypotéky bez nutnosti prvej splátky a s odloženým splácaním sa stali bežným javom. Spotrebitelia, konfrontovaní s prudko rastúcimi cenami, začali považovať nehnuteľnosti za bezpečnú a výnosnú investíciu a na úver často nakúpili aj niekoľko nehnuteľností naraz. Rastúce ceny domov umožnili ich majiteľom výber hotovosti ako z bankomatu. Stačilo dom založiť banke a úver na nákup novej TV s plazmovou obrazovkou či dovolenku v Karibiku bol vo vrecku. Ekonomika vďaka silnej spotrebe rástla, banky zarábali na úrokoch z úverov, investori sa radovali z rastu cien nehnuteľností a akcií. Novovytlačené peniaze zase raz dokázali zázraky.
.prečo tá nervozita?
Čo nemôže trvať večne, to sa raz skončí. Vďaka efektu postupného sprísňovania menovej politiky, ktoré sa začalo v júni 2004, sa zhoršila schopnosť dlžníkov splácať splátky za svoje domy. Obavy FED-u z hroziacej inflácie ako následku rekordného nafúknutia peňažnej zásoby viedli k postupnému zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby. Z jedného percenta v roku 2004 sa tak dostala až na dnešných 5,25 percenta. Tento rast významným spôsobom zasiahol držiteľov hypoték, z ktorých väčšina má pohyblivý úrok naviazaný na ustavične stúpajúcu sadzbu FED-u. Počet ľudí neschopných uhrádzať hypotekárne splátky dramaticky narástol a na trh sa odrazu dostalo množstvo nehnuteľností z predčasne uzavretých úverových vzťahov, ktoré slúžili ako zábezpeka bankám. Na druhej strane však chýbali záujemcovia o kúpu, čo viedlo k obratu trendu a následnému poklesu cien nehnuteľností. Padajúce ceny aktív, ktoré mali kryť hypotekárne úvery, ešte viac prehĺbili straty veriteľov.
Finančné domy, ktoré poskytovali nízkobonitné hypotéky, v súčasnosti realizujú obrovské straty. Bear Stearns, piaty najväčší americký finančný dom zameraný na obchodovanie na kapitálových trhoch, musel koncom júla zložiť 1,3 miliardy dolárov na pokrytie strát jeho dvoch zbankrotovaných hypotekárnych investičných fondov a pozastavil vyplácanie podielnikov v ďalších fondoch. Problémy amerického trhu nehnuteľností sa však netýkajú iba Ameriky. Úverové produkty zložené z rizikových amerických hypoték nakúpili aj mnohé európske banky a finančné spoločnosti. Rozsah ich strát sa zatiaľ iba odhaduje. Nepochybne však ide o významné objemy.
Ani banky samy nevedia, ktorej z nich hrozí neschopnosť splácať svoje záväzky, preto si navzájom nedôverujú, čo vedie k rastu medzibankových úrokových sadzieb a nedostatku likvidity. Najväčšia francúzska banka BNP Paribas zastavila vyplácanie podielov zo svojich troch investičných fondov z dôvodu „nízkej likvidity, ktorá vedie k nesprávnemu oceneniu ich hodnoty“. To, že situácia začína byť vážna, ukazuje aj vývoj na svetových akciových trhoch. Prudké pohyby cien oboma smermi a dva významné celosvetové výpredaje za posledné dni odhaľujú nervozitu investorov.
.centrálne banky zasahujú
Situáciu koncom minulého týždňa nevydržali nervy centrálnych bankárov. Európska centrálna banka, ktorej predstavitelia pravdepodobne disponujú bezkonkurenčne najpresnejšími informáciami o stratách európskych bánk a o vážnosti celej situácie, vysypala za dva dni na finančný trh spolu neuveriteľných 155 miliárd eur (asi 3,4-násobok HDP Slovenska). K rovnakému kroku pristúpil aj FED, ktorý v snahe o zníženie úrokov k základnej sadzbe (5,25 %) na trh umiestnil 60 miliárd amerických dolárov. Zahanbiť sa nedala ani Japonská centrálna banka so sumou 1 bilión jenov, čo je približne 8,5 miliardy USD. A intervenovala aj Kanada, Švajčiarsko, Austrália a Singapur.
Centrálne banky tak, paradoxne, riešia problémy spôsobené priveľkým množstvom lacných peňazí – ďalšími lacnými peniazmi. Či problémy amerického hypotekárneho trhu naozaj prerastú do vážnejších celosvetových ekonomických problémov, ako sa obávajú niektorí komentátori, alebo nás na niekoľko rokov opäť vykúpi voľná menová politika, sa ukáže neskôr. Isté však je, že „Helicopter Ben“ (Ben Bernanke, súčasný guvernér FED-u, známy svojím výrokom, že v prípade nedostatku likvidity je pripravený nariadiť zhadzovanie novovytlačenej hotovosti z helikoptér) má už motory naštartované.
.juraj Karpiš
Autor pracuje v inštitúte INESS.
www.INESS.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.