Čitateľsky šťavnaté obdobie, príbehy s pevnými mantinelmi a výraznými hrdinami, istota, že kým je v akcii Marlowe, Goodwin či Mason, svet je v bezpečí. Ocitla som sa vtedy – ako mamin detský prívesok – v intelektuálnej spoločnosti. Ušlo sa mi miesto vedľa chlapa s dlhou bradou. Modlila som sa, aby sa ma niečo nespýtal. Spýtal sa: „Čo čítaš?“ Mám povedať Dámu s kaméliami alebo pravdu? „Dámu v jazere,“ vrkla som, dúfajúc, že prízemné priznanie odradí chlapíka od konverzácie. Neodradilo: „A kde teraz si?“ Nemohla som neodpovedať, však mal takú dlhú bradu: „Ako príde Phil do chaty Billa Chesseho a je zamknuté.“ Vedel, o čom hovorím lepšie než ja, už to mal prečítané, ten Kornel Földvári. Ten autor na sklonku minulého roka vyjdeného útleho knižného holdu detektívnym príbehom. Volá sa to O detektívke a pekne sa to číta. Párstranové kapitolky, úvahy o žánri, jeho histórii a jeho pravidlách, o jeho existencii (a živorení) na Slovensku, o jeho konkrétnych svetových (aj našich) špičkových autoroch. Földvári sa v závere ospravedlňuje čitateľom, ktorí si mysleli, že berú do rúk ucelené dejiny detektívky a pritom si kúpili „iba“ čitateľský denník. Keby aj, je to denník autora poučeného, milujúceho a vážiaceho si objekt svojho záujmu. „Každá postava, ktorú nepredstavíme ako vyslovene podozrivú, je podozrivá,“ povedal majster nad majstrov Raymond Chandler. Mala som v úmysle predstaviť Kornela Földváriho ako dosť podozrivého patróna (detektívky).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.