Béčkový film Hotel

Na východe Slovenska dožíva niekoľko historických parkov s kaštieľmi, väčšinou v žalostnom stave. Stačí navštíviť Biel, Trebišov, Pavlovce nad Uhom, Šacu – alebo Barcu. Historický chránený park v v tejto časti Košíc je najstarším a zrejme najkrajším parkom v bývalej Abovskej župe. V jeho areáli sa nachádzajú tri kaštiele a jazero, najstarší objekt je z 15. storočia. Čo nestihol zničiť socializmus, dokáže možno slovenská verzia divokého kapitalizmu. Z pôvodne jednopodlažného hotela je dnes zámer päťpodlažného gigantu, ktorý „prebije“ susedný kaštieľ. A bude znamenať aj výrub časti parku. 

Najvýraznejšie proti tomu zámeru vystupuje ochranár Štefan Szabó. Niekedy v roku 2004 začalo združenie SOSNA, ktoré vedie, spolupracovať so strednou veterinárnou školou v Barci. Tá sídlila v areáli parku. „Vtedy som si prvýkrát uvedomil krásu tohto miesta,“ hovorí Szabó a pokračuje: „Zúčastňujem sa na výrubových konaniach, pri ktorých si naplno uvedomujem, ako v Košiciach ubúda zeleň a verejné priestory na úkor stavebných investícií. Mesto sa zahusťuje, stráca pamäť a charakter. Kaštieľ a park v Barci považujem za symbol tohto zápasu.“

Pred tromi rokmi bola vypísaná verejná súťaž na park v Barci, ktorý bol majetkom Košického samosprávneho kraja (KSK). Súťaž na rekonštrukciu kaštieľa v Barci vyhrala spoločnosť Interhotely Košice, kde má desaťpercentnú spoluúčasť KSK. Následne sa „rekonštrukcia kaštieľa “ v plánoch zmenila na „výstavbu päťhviezdičkového hotela“. Iste, to by mohlo v stave totálneho deficitu zdrojov na záchranu chátrajúcich kaštieľov priniesť riešenie zabraňujúce úplnému zániku, výstavba hotela by však znamenala výrub asi osemdesiatich stromov, z ktorých mnohé sú pozostatkami historického anglického parku. Ďalej by to znamenalo výstavbu mohutnej prístavby, prepojenej s kaštieľom a rozsiahle podzemné garáže. Hranolovitá prístavba, podstatne väčšia než kaštieľ, by s ním bola prepojená skleneným koridorom. Stala by sa teda do očí bijúcou dominantou parku. Tak to chceli poslanci KSK, keď o zámere 11.júna 2007 diskutovali, pričom jednoznačne schválili vstup kraja do novozaloženej spoločnosti Interhotely Košice, a.s.? 

Poslanec Viliam Novotný (SDKÚ) vyjadril vtedy pre zámer pochopenie, pretože „prázdna budova (kaštieľa) sa za dva, tri roky zmení na zrúcaninu, ktorú budú obývať všelijaké živly“, zároveň sa však obával, že KSK ako slabší spoluvlastník nemá s hotelierstvom skúsenosti. Zástupca investorskej spoločnosti Pactum, s. r. o., Košice Alexander Várady nielen jeho zrejme upokojoval tvrdením, že „tým druhom podnikania sa zaoberá celý život“, pričom z návrhu štúdie je podľa neho zrejmé, že kaštieľ ako dominanta „ostane na svojom mieste“. Ostane, dominantou však už nebude.

Investor oslovil aj ornitológa Miroslava Fulina z Východoslovenského múzea, aby narýchlo spracoval prvotný pohľad na ornitocenózu tohto parku. Bolo to však v čase zimného pokoja, takže nemohol presne zistiť, aké druhy vtákov tam žijú v letnom období. „Aby sme si overili skutočný stav, bol by potrebný celoročný monitoring,“ hovorí Fulin a dodáva: „Nemal som z toho dobrý pocit. Trval som na tom, že ak sa pod taký posudok podpíšem, potrebujem celú sezónu. To mi však neumožnili, ponáhľalo to.“

 Začali sa vynárať protesty odborníkov aj verejnosti. Napokon, kaštieľ a časť parku sú Národnou kultúrnou pamiatkou. Na území parku platí Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Mesta Košice č. 2, ktoré hovorí  o nedotknuteľnosti chránených parkov, a VZN č. 25 o miestnom územnom systéme ekologickej stability, kde je park  evidovaný ako biocentrum, v ktorom sa nesmie zasahovať. Zámer bol aj v rozpore s územným plánom zóny Barce, podľa ktorého mala byť na tých pozemkoch zeleň. To všetko však v našich podmienkach nemusí predstavovať prekážku...

Peter Petrivaldský z Obvodného úradu životného prostredia (ObÚ ŽP) zdôrazňuje, že investor si kúpil parcelu, ktorú už v roku 1986 zmenili na občiansku vybavenosť. Projektová dokumentácia sa však na ňu akosi nezmestila – zámer presahuje aj do parku. Vlani v máji došlo k zmene územného plánu mesta Košice a nič už podľa Petrivaldského slov nebráni stavbe aj v parku. „Okrem toho, nie je to park. V Košiciach nemáme vyhlásený žiadny park, sú tu iba plochy s hodnotnou drevitou plochou,“ uvádza Petrivaldský. Ako si však potom vysvetliť v Barci pri kaštieli kovovú ceduľku so štátnym znakom a nápisom Chránený park?  

Najprv boli odstavení pamiatkari. Prišlo totiž k účelovej výmene parciel s mestom tak, aby parcely, na ktorých má stáť prístavba hotela, neboli evidované v Ústrednom zozname Pamiatkového fondu SR. Následne mesto vydalo územné rozhodnutie a stavebné povolenie –

napriek tomu, že podľa zákona malo byť najprv výrubové konanie, čo sa nestalo a napriek tomu, že to bolo v rozpore s územným plánom. Samospráva po tom, ako jeden košický občan dal túto vec na prokuratúru, dodatočne upravila územný plán zóny aj územný plán mesta. Do celej záležitosti sa zaangažovali aj SOSNA, Priatelia Zeme a Spolok na podporu skrášľovania Košíc. Pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry odporučila, aby hotel stál inde. Kvôli hrozbe narušenia prirodzeného spojenia barokového kaštieľa a historického parku  na jeho južnom okraji. To riešenie však investor odmieta. a dodáva, že modifikáciu zámeru ani nezvažovali: „Nie sme vlastníkmi vedľajších pozemkov, technicky sa preto zámer hotela nedá realizovať bez výrubu stromov,“ tvrdí Várady. 

Bude do konca marca vydané výrubové povolenie? To môže spečatiť osud stromov v Barci. Podobných prípadov je na Slovensku, žiaľ, veľa. Za všetky spomeňme parčík pri rozhlase na Belopotockého v Bratislave. Súdy dnes dávajú ochranárom za pravdu – stromy sú však už preč.

Výrubové konanie v Košiciach sa vlečie už druhý rok, na podnety ochranárov sa vždy preruší a na podnet orgánov opäť obnoví. Szabó dodáva: „Konania sú veľmi smutné. Vystupujú v nich postavy ako z béčkového filmu –  sebavedomý investor, ktorý nie je ochotný diskutovať o ničom, právnik magistrátu, ktorý neodpovedá na priame otázky a vykrúca sa odpoveďami typu „Áno, je to pravda, ale dá sa to aj inak interpretovať,” hovorca magistrátu, ktorý len mlčí a hľadí do zeme,  pracovníčky odboru životného prostredia, ktoré sú akoby zhrbené pod ťarchou veľkého bremena,  pracovníčka Správy mestskej zelene, ktorá na otázku, či sa na park vzťahuje Florentská charta a Benátska charta, súhlasne prikyvuje, že asi áno, pracovník štátnej ochrany prírody, ktorý si šomre niečo o tom, že biocentrum by malo ostať zachované...“

Je to smutný obraz. Všetci, okrem investora a starostu, aspoň symbolicky hovoria ochranárom: „Máte pravdu, my s tým však nemôžeme nič urobiť.“ Zámer podporujú košickí poslanci naprieč spektrom – za SMER aj za KDH. Ak ide o biznis, politika ide nabok. Hovorí sa o silných mužoch v pozadí, najmä o predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Hotel má dva roky sklz a k hokejovému šampionátu určite stáť nebude. Hlavný dôvod? Osemkrát ochranármi napadnutá žiadosť investora o výrubové povolenie. „Predpokladám, že teraz to už dostaneme,“ uvádza pre .týždeň sebaisto investor Várady.