Skúsim najskôr tú čudnú vetu rozobrať slovo po slove.
Po prvé – Ivan Gašparovič nie je hlava tejto krajiny, ale skôr jej slepé črevo. Tento muž je už takmer 20 rokov len bezobsažným príveskom slovenskej politiky, do ktorej ho po roku 1991 vyniesla poddanská služba Mečiarovi, a nie jej aktérom, či dokonca mozgom. Odvtedy až dodnes sa iba vezie s väčšinou, nech je akákoľvek, a v jej a najmä svojom záujme schvaľuje všetko – od škandalózneho vylúčenia poslanca z parlamentu až po krivú privatizáciu. To, že človek bez jediného zaujímavého názoru či postoja, ktorý väčšinou svojich krokov poškodzoval túto krajinu, sa nakoniec stal opakovane jej prezidentom, je dokonalou obžalobou verejného vkusu, nie dôkazom Gašparovičovho rozmeru. Spojením „Hlava SR“ v súvislosti s človekom, ktorý práve nepodpísal jeden zákon, sa teda v našej vete pervertuje obsah slova hlava.
Po druhé – ani konštatovanie, že tento prezident „nepodpísal“ zákon na podporu vlastenectva, nie je pravdivé. Právo prezidenta smerom k zákonom má v Ústave podobu možnosti nepodpísania. Nepodpísať zákon znamená z nejakého dôvodu ho odmietnuť. Lenže Gašparovič zákon na podporu vlastenectva neodmietol, naopak, bezvýhradne s ním súhlasí. On len poslúchol pokyn predsedu vlády, ktorému by hlúpy zákon pred voľbami škodil. A poslúchol ho preto, lebo vďaka Ficovi je prezidentom. Nešlo teda vôbec o osobné rozhodnutie Ivana Gašparoviča, ktorým sa rozumne postavil proti väčšine, pretože považoval zákon ňou schválený za zlý, ale o osobné rozhodnutie Roberta Fica, ktorému prezident opäť raz poddansky vyhovel. Takže, ak sa tu radostne konštatuje, že Gašparovič zákon nepodpísal, radostne sa vyprázdňuje ústavný obsah slova nepodpísať.
Po tretie – Gašparovič vôbec nerozhodoval o zákone na podporu vlastenectva. Zhluk slov, ktoré mal pred sebou na podpis, sa vlastenectva netýkal. Tie slová, formálne v podobe zákona, vyjadrovali plochý vnútorný svet primitívnej strany, ktorá svoju prázdnotu už 20 rokov rozširuje na celú krajinu. Celkom sa jej darí – nazývajú ju slovenská, hoci netuší, čo Slovensko je, nazývajú ju národná, hoci národ zavádza a okráda, nazývajú ju strana, hoci je to skôr nástroj Slotových záujmov. Teraz primitívi chceli ukradnúť všetkým ďalšie silné slovo. Pretože ak ten úbohý zákon nazveme vlastenecký, pojem vlastenectvo úplne zbavujeme obsahu.
Veta „Hlava SR nepodpísala zákon na podporu vlastenectva“ je skrz-naskrz absurdná. Nejde o skutočnú hlavu, nešlo o skutočný podpis, netýkalo sa to skutočného vlastenectva. Dokonalé zneužitie slov. A predsa bola tá veta na prvých stránkach novín, a predsa sa tu diskutovalo, či sa náhodou v Gašparovičovi neozval zvyšok rozumu a svedomia, keďže „nepodpísal“, a predsa sa tu vášnivo rozoberalo, či bol „odmietnutý“ len termín účinnosti, alebo aj podstata „vlasteneckého zákona“.
Buďme pozorní – ak prijmeme takú absurdnú diskusiu, ak si rozumní ľudia nechajú od primitívov tak ľahko vnútiť ich videnie sveta a ich hru na politiku, ak sa tu postupne odoberie ďalším silným slovám ich skutočný význam, budeme blízko verejnej katastrofy. Smerujeme k nej – veď prečo iné sa slovenská opozícia s výnimkou Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Pavla Minárika zľakla hlasovať proti tomu absurdnému zhluku slov akéhosi Rafaja so Slotom? Vírus primitivizmu sa šíri.
Ale nie je ešte všetko stratené – opozícia sa zľakla, ale niektorí riaditelia škôl, mnohí učitelia a tisíce žiakov nie. .týždeň to veľmi oceňuje. Povedali nahlas, čo si myslia, a všetko tým zmenili. Len preto prišiel Ficov strach a jeho panský pokyn Gašparovičovi.
Učitelia a žiaci to opozícii predviedli – cestou k normálnemu Slovensku nie je taktizovanie, ale odvaha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.