Hodina slovenčiny

Ak už vo Vojvodine nemohol odolať porovnaniam medzi srbskou, slovenskou a rumunskou menšinovou politikou, mal si aspoň preveriť základné fakty. Keby tak spravil, nemusel Slovákom odporúčať, aby podľa srbského vzoru učili svojich Maďarov štátny jazyk ako cudzí jazyk a nerečnil by o tom, že dvojjazyčnosť vo vyučovaní vedie k strate materinského jazyka. V druhej polovici 90. rokov tu síce za Mečiarovej vlády, keď ministerstvo školstva riadila SNS na čele s Evou Slavkovskou, naozaj boli pokusy vnútiť maďarským školám dvojjazyčnosť (výučbu viacerých predmetov v slovenčine). Ale tie narazili na obrovský odpor. Na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa tak i naďalej učia všetky predmety v maďarčine, pričom slovenčina sa vyučuje ako hlavný cudzí jazyk zo špeciálnych jazykových učebníc. Na tom nie je nič škandalózne, naopak, je to úplne logické a správne: mnoho maďarských detí najmä z vidieckeho prostredia sa stretne po prvýkrát so štátnym jazykom práve v škole, tak ako sa slovenské deti stretnú prvý raz v škole s angličtinou či nemčinou. Lenže skúste tento triviálny fakt vysvetliť nášmu premiérovi. Robert Fico totiž Sólyomovo odporúčanie, ktoré je už dávnou realitou, vyhlásil za "rozbíjanie SR", "zákerný a premyslený útok voči SR", pretože "takáto zmena by viedla k ďalšiemu prehĺbeniu neznalosti slovenského štátneho jazyka". V tejto súvislosti prekvapí najmenej, že Ján Slota žiadal stiahnuť slovenského veľvyslanca z Budapešti a minister školstva za SNS pohrozil maďarským školám nájazdmi inšpektorov. Jedinou dobrou správou tak bolo, že spolu s Ficom a SNS nezošaleli aj školskí inšpektori, ktorí dali najavo, že sa v tejto hre nechcú dať zneužiť. Námestníčka hlavnej školskej inšpektorky Jarmila Braunová pre SME dokonca „odvážne" uviedla, že žiaci s maďarčinou ako materinským jazykom sa učia štátny jazyk naozaj ako prvý cudzí jazyk. (Verme, že premiér tieto slová nevyhlási za pokus o štátny prevrat.) Kým cieľom deštruktívnych politikov je strašiť pred Maďarmi, ktorí sa nechcú učiť po slovensky, cieľom každej budúcej školskej reformy zameranej na túto oblasť by malo byť, aby sa znalosti slovenčiny u maďarských detí zlepšovali. Nejde ani tak o deti, ktoré vyrastajú na zmiešaných územiach a po slovensky sa naučia od svojich rovesníkov na ulici. Pozornosť treba zamerať na deti, ktoré sa pohybujú v homogénnom jazykovom prostredí a jediný kontakt so slovenčinou majú iba v škole (a v televízii). Zdá sa, že práve na tieto deti dnešná výučba slovenčiny príliš nemyslí. Jazykári z maďarských škôl sa sťažujú, že učebné osnovy až príliš bazírujú na ťažkých gramatických pojmoch, a dávajú málo priestoru pre komunikáciu. Chýbajú mnohé pomôcky ako napríklad dialógové nahrávky, ktoré sú v prípade výučby angličtiny samozrejmosťou. V príliš skorom veku vraj maďarské deti gniavia neprimerane ťažké literárne texty od slovenských klasikov, kde nerozumejú ani slovo. Pritom každý učiteľ cudzieho jazyka vie, že ak svojich žiakov konfrontuje s textami, ktoré sú vysoko nad ich úrovňou, môže ich len demotivovať. Povedané inak, po slovensky sa nejeden malý Maďar učí asi s takou chuťou, s akou sa niekoľko generácií Slovákov učilo texty o Leninovi v ruštine. Žiaci v Dunajskej Strede či Kráľovskom Chlmci, a najmä ich rodičia, dobre chápu, že pre uplatnenie v živote bude pre nich slovenčina dôležitejšia než angličtina. Aj preto by mohli byť hodiny slovenčiny populárnejšie než sú dnes. Vicepremiér Dušan Čaplovič minulý týždeň navrhol, aby sa na maďarských školách zvýšila časová dotácia na slovenčinu. Tento návrh nie je celkom od veci, keďže v niektorých ročníkoch je slovenčiny naozaj málo. Ale ešte predtým než zvýšime kvantitu je nevyhnutné zvýšiť kvalitu. A popularite slovenčiny na našom juhu by vôbec najviac pomohlo, keby súčasný premiér omnoho častejšie mlčal.