Sen o Florencii

„Na svitaní vyzerali strašidelné pieskovcové paláce nového 'víťazného mesta' Akbara Veľkého ako stvorené z červeného dymu. Väčšina miest začne pôsobiť dojmom večnosti takmer hneď po prvom vzniku, no Sikrí vždy vyzeralo ako fatamorgána.”

Keď v roku 2008, tri roky po románe Klaun Šalimar, vydal Salman Rushdie Čarodejnicu z Florencie, v Británii sa s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, očakávalo jej víťazstvo v prestížnej súťaži Man Booker Prize. O to väčšie bolo prekvapenie, keď ju slovutní porotcovia nezaradili ani do finálového „shortlistu.” Najnovší Rusdhieho román bol podľa nich „too patchy”, teda príliš rozkúskovaný či – podobne ako patchwork – z nesúrodých kúskov pozošívaný do jedného mohutného celku. Na Ostrovoch vzápätí vznikla mediálna vojna, akú na Slovensku nevyprovokujú už ani Slotove verbálne splašky. Porota bola označovaná za nekompetentnú, pseudointelektuálnu a neschopnú rozoznať skutočnú literárnu kvalitu. Bodku za celou aférou dali čitatelia: Čarodejnice z Florencie sa predalo viac než bookerovských finalistov.

V marci 2010 kniha vyšla v tradične výbornom slovenskom preklade Ota Havrilu a s tradične nezáživným obalom, typickým pre dôležitú a kvalitnú edíciu MM vydavateľstva Slovart (názov knihy je napísaný hnedou farbou na hnedom podklade!). 

Do nádherného mesta Sikrí, v ktorom sídli víťazný, mocný, všetkými okrem vlastných synov milovaný mogul Akbar Veľký (teda “Veľký Veľký”, “Veľký medzi Veľkými”, „Raz a navždy Veľký”) príde zvláštny, urastený mladý muž so zlatými vlasmi a pestrofarebným plášťom. Predstaví sa ako Mogor dell' Amore čiže Mogul z lásky, hovorí, že pochádza z Florencie, mesta kvetov a tvrdí, že má tajomstvo, ktoré zverí len Akbarovi. A varuje ho, že to tajomstvo zásadne zmení jeho život...

Nech si bookerovskí porotcovia hovoria čokoľvek, Salman Rushdie je majster magického kolorovania historických postáv, majster košatých príbehov a majster opisov, ktoré hrejú a voňajú. Akbar Veľký, hoci krutovládca, prežíva rozporuplné pocity zo seba samého a z bremena, ktoré zdedil po dobyvateľských predkoch. Hoci má k dispozícii celý hárem, v skutočnosti miluje len Džódhu, ktorú si sám vymyslel a žije len v jeho snoch. Hoci nikto nespochybňuje jeho majestátny plurál, opatrne skúša používať slová „Ja” a „Ty” („Nevysvitne, že to nenápadné slovko „ty” je najvzrušujúcejším slovom v jazyku?” dumá Akbar). Mogor dell' Amore, vlastným menom Nino Argalia, je Florenťan a hoci je takmer celý život sám, tvorí osudovú trojicu s priateľom Niccolom Machiavellim (áno, s tým) a Agostinom Vespuccim (synovcom slávneho Ameriga). V ich príbehu sa odráža nádhera aj úpadok renesačnnej Florencie, obchodníckeho Janova aj otomanského Stambulu. A kto je tá Čarodejnica? Najkrajšia žena, akú kedy videl svet, krásna Angelica (nie tá „markíza anjelov”), princezná Kara Köz s nadprirodzenými schopnosťami je prítomná v celej knihe, je jej centrom, slnkom, okolo ktorého krúžia planéty, no až do konca zostáva tajomnou. Alebo nie?

Čarodejnica z Florencie má tri časti. Všetko sa začína a končí v Akbarovom indickom meste, Florencia a Janov, kde sa ocitáme v strednej časti, vyzerajú z „večného mesta” Sikrí ako farebné spomienky. Ako milovaná Džódha, ako Angelica, ako Kara Köz. Ako neskutočný sen, ktorý sa nebadane premieňa na skutočnosť. Ako skutočnosť, ktorá zostáva skutočná iba v snoch.