Eséni a pôvod kresťanstva

Je možné, že kresťanstvo je len pretransformované esénske hnutie? Môžeme objaviť v kumránskych textoch spoločné znaky, ktoré túto domnienku potvrdia?

Teóriu, že nájdené kumránske zvitky súvisia so životom náboženskej skupiny, ktorá žila na neďalekom mieste nazvanom Kirbet Kumrán (kirbet – arab. zrúcanina), prvý podal Roland de Vaux, ktorý tam viedol vykopávky. Po ňom nasledovalo množstvo iných teórií, ale dnes sa všeobecne prijíma názor, ktorý tú náboženskú skupinu stotožňuje s komunitou esénov.

Esénske pôsobenie sa datuje od 2. storočia pred Kristom až po 1. storočie po Kristovi. Slovo esén má nejasný pôvod a odvodzuje sa od slov hosioi – svätí, chasidim – zbožní, asayya – liečitelia. V kumránskych textoch sa však členovia tejto komunity tak neoznačovali. Dávali si mená ako chudobní duchom, chudobní z milosti, synovia svetla a pod. Približný počet členov jednej komunity sa pohyboval od 150 až po 200. Žili v spoločných príbytkoch pod vedením predstavených, izolovane od spoločenstva, pretože ostatných vnímali ako synov temnoty. Nový adept tri roky prechádzal cez rôzne etapy a tajné učenie prijímal len postupne. Členmi boli iba dospelí – niektorí žili v celibáte, iní v manželstve. Nepoznali osobné vlastníctvo, pri vstupe do komunity každý odovzdal majetok. Počas dňa pracovali ako roľníci, remeselníci a pastieri, často sa modlili a kládli dôraz na obradné očisťovanie. Predovšetkým však do detailov zachovávali Mojžišov zákon.

Eséni verili, že ich životy riadi Osud. Veľký význam pripisovali anjelom, s ktorými sa cítili prepojení. Hoci boli Židia, nezúčastňovali sa na uctievaní v Jeruzalemskom chráme, svoju komunitu vnímali ako chrám. Súviselo to s udalosťami z 2. storočia pred Kristom, keď došlo k znesväteniu Jeruzalemského chrámu Antiochom Epifanom IV. Na základe tej udalosti a neskorších panovníkov, ovplyvnených helenizáciou, sa eséni od chrámu odtrhli. Seba začali vnímať ako synov svetla a všetkých ostatných ako potomkov Beliála, ktorý bol spájaný so smrťou a podsvetím. Podľa Damašského dokumentu založil komunitu esénov Učiteľ spravodlivosti, ktorý bol prenasledovaný Zlým kňazom. Dodnes nie je jasné, o aké historické osoby šlo. Zlý kňaz bol stotožňovaný s Jonatánom Machabejským, alebo mal azda stelesňovať celú skupinu ľudí od Júdu Makabejského až po Alexandra Janea. Učiteľ spravodlivosti bol spájaný s veľkňazom Oniášom III., iné teórie tvrdili, že ide o Jána Krstiteľa, Jakuba, Ježišovho brata či o samotného Ježiša Krista.

Teológ Andrej Mátel píše, že v kumránskych textoch sa dá spoznať duchovná atmosféra Jána Krstiteľa a prvých členov kresťanskej cirkvi. Ján Krstiteľ, rovnako ako eséni, očakával koniec časov a Božie kráľovstvo. Tiež žil v celibáte a je pravdepodobné, že esénov poznal. Pochádzal z kňazskej rodiny a aj centrum kumránskeho spoločenstva tvorili kňazi. Chválospevy v Novom zákone, ako sú Zachariášov Benedictus alebo Máriin Magnificat, pripomínajú kumránske chválospevy. Eséni sa dištancovali od chrámového kultu v Jeruzaleme, lebo verili, že chrám bol znesvätený a kult vykonávajú nehodní kňazi. Ani o Jánovi sa nepíše, že by sa zúčastňoval chrámového kultu. Už ako dieťa žil na púšti, preto je možné, že vyrástol v kumránskej komunite. Rituálne očisťovanie a Jánov krst sa chápali podobne, na rozdiel od židovského rituálneho očisťovania.

Aj u Ježiša Krista sú podobnosti s esénskym spoločenstvom, ktoré uvádza archeológ a historik Neil Asher Silberman. Kristova reč na vrchu o blahoslavenstvách je veľmi podobná s fragmentom zvitkov 4Q525 II 1-6. Ježiš kládol dôraz na chudobu tak, ako aj eséni. Ba podľa niektorých teórií mal byť zakladateľom esénov, Učiteľom spravodlivosti, práve on. Ježiš mal okruh dvanástich apoštolov a v ňom troch najbližších členov: Petra, Jakuba a Jána. V Kumráne viedlo spoločenstvo dvanásť laických príslušníkov a traja kňazi, ktorí stáli na čele komunity. Ježiš aj eséni používali slová ako svetlo života, synovia svetla, večný život. Hlavný správca kumránskeho spoločenstva sa volal mevakker, čo v gréckom preklade zodpovedá slovu episkopos – titulu biskupov v prvotnom kresťanstve.

V jaskyni č. 4 sa našiel text O vzkriesení, ktorý jeden z najväčších odborníkov na kumránske zvitky Emile Puech premenoval na Mesiášovu apokalypsu. Píše sa tam: „... oslobodí zajatých, slepí budú vidieť, z prachu vyzdvihne zašliapaných“ Je tu podoba s textom, ktorý môžeme nájsť u evanjelistu Lukáša. Puech usúdil, že mnoho esénov pravdepodobne konvertovalo na kresťanstvo. John Allegro, ktorý sa tiež podieľal na výskume kumránskych zvitkov, bol presvedčený, že kresťanstvo je len napodobeninou viery kumránskej komunity. Kariéru si však zruinoval publikáciou The Sacred Mushroom and the Cross, v ktorej tvrdil, že sekta kresťanov vznikla po požití halucinogénnej huby.

Ak zhrnieme všetky tie argumenty, vyjde nám zarážajúca skutočnosť. Je naozaj kresťanstvo len pokračovaním viery a života, aké viedla kumránska komunita?

Ján Krstiteľ esénov iste poznal. Sú tu však závažné rozdiely, ktoré popierajú teóriu, že pochádzal z kumránskeho spoločenstva.  V texte Lukáša 1,80 je zaznamenané, že Ján už ako dieťa žil na púšti. Jozef Flávius píše, že eséni príjmali cudzie deti, ale keď píše o Jánovi Krstiteľovi, tú skutočnosť nespomína. Je to tým zvláštnejšie, že Flávius jasne rozlišuje medzi esénmi a inými ľuďmi žijúcimi na púšti. Prečo by teda nespomenul, že Ján Krstiteľ patril k esénom?  Spomína aj istého Banusa, ktorý žil na púšti, živil sa divo rastúcimi rastlinami a nosil šaty zo stromovej kôry. Práve Banus je jasne odlíšený od esénov a jeho spôsob života sa podobá životu Jána Krstiteľa. Eséni sa oddeľovali od spoločnosti, ale Ján kázal pre všetkých. Pokrstených nezoskupoval okolo seba ako eséni, ale väčšinu ľudí, s výnimkou najbližších učeníkov, prepustil. Na krst nepotreboval dlhú prípravu. Rituálne kúpele v Kumráne sa konali viackrát za deň, kým Jánov krst sa prijímal raz za život ako jedinečný akt obrátenia. Podobne ako gnostické skupiny, eséni svoju náuku utajovali a odovzdávali ju adeptom v priebehu troch rokov. U Jána Krstiteľa či u prvých kresťanov je opačný postoj: vidieť znaky univerzalizmu, učenie je určené pre všetkých.

Zaujímavý je aj pohľad na mesiáša, ktorého očakávalo aj kumránske spoločenstvo. V Kumráne bol mesiáš očakávaný ako trojica mesiášskych osobností. Prepokladali príchod dvoch mesiášov: jedného z kňazského rodu, druhého svetského. Tým mal predchádzať prorok, ktorý hlása mesiášov príchod. Ak by Ján Krstiteľ pochádzal z Kumránskeho spoločenstva, takú ideu mesiáša by si bezpochyby zachoval. Namiesto toho za mesiáša označil Krista.

Podľa teológa Františka Trstenského, ktorý sa zaoberal esénmi, je pravdepodobné, že aj Ježiš Kristus poznal kumránske spoločenstvo, no sotva bol s nimi v  kontakte. Nemohol byť ani ich zakladateľom. Učiteľ spravodlivosti sa totiž datuje do 2. storočia pred Kristom. Smrť Učiteľa spravodlivosti nie je chápaná ako vykupiteľské dielo, zato u kresťanov je od začiatku Kristus ten, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním oslobodil svet spod jarma hriechu. Ježiš sa neizoloval od spoločenstva. Navštevoval jeruzalemský chrám, čo bolo v rozpore s chápaním chrámového kultu u esénov. Eséni sa snažili do dôsledkov plniť Mojžišov zákon a vo svojich textoch majú zaznamenané, že v sobotu neslobodno zachrániť topiaceho, ak je na to potrebný nástroj. Ježiš v sobotu uzdravoval a vyhlásil, že sobota bola stvorená pre človeka, nie človek pre sobotu. Kristus zdôrazňoval lásku, ktorá sa má prejavovať aj nepriateľom. V texte Rádu Jednoty, ako ho vysvetľuje lingvista Stanislav Segert, majú eséni podľa Mojžišovho zákona určené milovať blížnych a nenávidieť nepriateľov. Eséni sa nestýkali s nečlenmi a už vôbec nie s tými, ktorých život nezodpovedal mravným normám, aby sa neznečistili. Ježiš sa stýkal s malomocnými, žobrákmi, neviestkami, mýtnikmi. 

Dnes už vedci popierajú, že by bol medzi kumránskym spoločenstvom a prvotným kresťanstvom bližší vzťah. Podobnosti medzi kresťanmi a esénmi svedčia len o tom, že vyšli zo židovského prostredia, a tak nás nemôže prekvapiť podobný spôsob uvažovania či reči. Rovnako sa dá predpokladať, že veľa esénov konvertovalo na kresťanstvo, čím sa ešte väčšmi premiešal jazyk a myslenie spoločenstiev. No domnienka, že kresťanstvo je len akýsi odvar z učenia kumránskeho spoločenstva, je celkom mylná.