Katolíci v očistci

Martin Hanus

Nemeckí katolíci prežívajú nesmierne ťažké časy. Na základe mediálneho obrazu to vyzerá, ako keby sa zneužívanie detí nedialo takmer nikde inde než len v katolíckej cirkvi a jej inštitúciách.

Klaus Mertes, riaditeľ katolíckeho gymnázia Canisius-Kolleg v Berlíne, sotva tušil, že jeho list, v ktorom sa pred dvomi mesiacmi v mene školy ospravedlnil bývalým študentom za sexuálne zneužívanie, vyvolá najväčší škandál v povojnových dejinách cirkvi. Odvtedy neprešiel týždeň, ktorý by nevyplavil nové prípady zneužívania najmä zo 70. a 80. rokoch. Hoci sa môže napokon ukázať, že celý problém sa nafúkol a niektoré podozrenia sa nepotvrdia, už dnes je isté, že cirkev veľmi utrpela. Desaťtisíce nemeckých (aj rakúskych) katolíkov, ktorí platili cirkevné dane, v posledných týždňoch deklarovali, že vystupujú z cirkvi. Kauza dokonca zasahuje aj samotného pápeža Benedikta XVI., pretože médiá otvorene špekulujú, či dnešný pápež ešte ako arcibiskup Jozef Ratzinger, postupoval pred 30 rokmi v súvislosti s prípadmi pedofílie v mníchovskej diecéze dostatočne razantne. Nemeckí biskupi sa postavili ku kauzám čelom. Za cirkevného splnomocnenca pre objasnenie sexuálneho zneužívania vymenovali mladého 46- ročného biskupa Stephana Ackermanna, ktorý ostro odsúdil kultúru tutlania a zatajovania v cirkevných radoch. "Brali sme falošné ohľady na povesť cirkvi, na určité inštitúcie a na stratu úcty," vyhlásil Ackermann.  

Teológ Hans Küng naopak v denníku Süddeutsche Zeitung kritizuje pápeža a cirkev, že ani po týchto škandáloch neprehodnotili postoj k celibátu. Podľa Künga je totiž medzi celibátom a pedofíliou súvis, čo vraj dokazujú štúdie amerického psychoanalytika Richarda Sipeho, podľa ktorého celibátny štýl života povzbudzuje sklony k pedofílii. 81-ročný Küng, nezmieriteľný  kritik Vatikánu a Benedikta, vidí dokonca v pápežovi "hlavného zodpovedného za celosvetové tutlanie", keďže Ratzinger ako prefekt kongregácie pre náuku viery vraj informácie o sexuálnych deliktoch držal v utajení.  

Cirkvi sa zastal človek, od ktorého by to katolíci čakali najmenej. Alice Schwarzer, šéfredaktorka feministického časopisu Emma, ktorý sa napríklad angažuje v boji za čo najvoľnejší prístup žien k potratom, uviedla svoje čitateľky do širšieho obrazu. Podľa Schwarzerovej "sexuálne zneužívanie detí nie je vynálezom katolíckych kňazov" a ani nijako nesúvisí s celibátom. Upozornila na odhady kriminalistov, podľa ktorých je ročne v Nemecku zneužitých asi milión detí. "A traja zo štyroch páchateľov nie sú žiadni zlí cudzí ľudia či učitelia, ale vlastný otec, strýko, sused." Schwarzer podobne ako predtým konzervatívny biskup Walter Mixa viní z úpadku morálky "duch sexuálneho oslobodenia" a generáciu západných 68-čkárov. Feministická novinárka spomína, ako sa vtedy propagovala voľná láska s deťmi a ľavicový Tageszeitung hlásil, že "pedofília je zločinom bez obetí". Jej Emma vraj bola jedným z prvých hlasov, ktorý sa vzbúril, keď koaličná vláda socialistov a liberálov chcela v roku 1980 odstrániť paragraf o trestnosti sexuálneho zneužívania detí. Ešte perlička pre záujemcov o europolitiku: Schwarzer emancipované čitateľky upozornila na starú knihu "Little Big Man"

niekdajšieho študentského vodcu a revolucionára Daniela Cohna-Bendita. Ten sa v nej vyrozprával zo svojich zážitkoch z obdobia, keď pôsobil v prvej polovici 70. rokov ako vychovávateľ v škôlke a uviedol, ako sa mu stalo "viackrát, že niektoré deti otvorili môj rázporok a začali ma hladkať". On to vraj opätoval... Schwarzer sa pohoršuje, že Cohn-Bendit sa posledné tri desaťročia odmietal k tejto pasáži vyjadriť, a len teraz nedávno sa hájil, že vraj v knihe neopisoval realitu, ale len provokoval. Feministky z Emmy to však jednému z najznámejších europoslancov z frakcie zelených príliš neveria. A asi nielen preto, že je chlap...    

Sexuálne škandály zasiahli okrem cirkvi ešte jednu inštitúciu: školu Odenwaldschule (ktorej absolventom je zhodou okolností aj Cohn-Bendit), v ktorej sa uplatňujú reformné pedagogické princípy a kde sa ešte dávno pred nástupom antiautoritatívnej výchovy presadilo napríklad tykanie s učiteľmi. Dôvodné podozrenia zo sexuálnych deliktov na žiakoch, ktoré sa tu mali diať od 60. do 90. rokov, zrazu viedli mnohých novinárov k pochybnostiam, či práve filozofia školy neuľahčila a neumožnila pedofilné činy. Čeliť nepríjemným otázkam musí aj 84-ročný guru reformnej pedagogiky Hartmut von Hentig, ktorého životný druh Gerold Becker ako niekdajší riaditeľ školy podľa obvinení zneužíval deti, čo sám Becker neodmietol. Hentiga sa teraz novinári pýtajú, či o Beckerových sklonoch vedel. O tom, kam zašla verejná diskusia, svedčí otázka magazínu Der Spiegel, ktorý sa so sexuálnym podtónom opýtal Hentiga na pasáž z jeho biografickej knihy, v ktorej opisuje svoju a Beckerovi cestu do Grécka s desaťročným dieťaťom...

Moderného človeka až strasie pri predstave, že má  právo na všetky informácie, ktoré sú (vraj) vo verejnom záujme.