.v akej oblasti podnikali Országovci, Polóniovci či Capkovci?
Výraznou skupinou obchodne činných Slovákov boli ľudia z Turca. V 18. storočí robili podomový obchod s ľudovými liečiteľskými prostriedkami, hlavne s takzvaným karpatským balzamom, ktorý sa vyrábal z kosodreviny. Nazývali sa olejkári. Obchodovanie s olejmi bolo postupne zákonmi obmedzované, a preto sa tí obchodníci preorientovali na predaj rôzneho kramárskeho tovaru, hlavne látok a šijacích potrieb. Začali ich nazývať „šafraníci" a tento spôsob predaja úplne prevládol už v polovici 19. storočia. V rámci tejto obchodníckej vrstvy sa vykryštalizovala časť obchodníkov, ktorí si už najímali na predaj viacerých obchodných pomocníkov a dokázali kumulovať kapitál. Na sklonku 19. storočia si začali otvárať vlastné stále obchody, predovšetkým v Rusku a Ruskom Poľsku. Firma Bratia Országhovci založená v roku 1879 bola najväčšou firmou turčianskych obchodníkov a bola známa nielen v Poľsku, Rusku, ale aj v celej Európe. Okrem Országhovcov boli vo Varšave na začiatku 20. storočia aj iní významní slovenskí obchodníci, ako napríklad Zbíňovskí z Koštian.
Jozef Capko z Kláštora pod Znievom mal od roku 1880 módny obchod s manufaktúrnym tovarom v Sofii. V Bukurešti mali zasa obchodné domy Koraušovci a Polóniovci. Gabriel Polóni bol jeden z najznámejších obchodníkov v tomto veľkom meste. Ernest Polóni zase vlastnil vo Viedni veľkoobchod s potravinárskym tovarom. Predával okrem iného aj čaj a vodku z Ruska, ale aj liptovskú bryndzu a slovenskú borovičku.
.dajú sa títo obchodníci považovať za velkopodnikateľov alebo skôr išlo o malých obchodníkov?
Väčšina z nich boli skôr malí obchodníci, ktorí vlastnili jeden-dva obchody. Väčšie firmy mali iba bratia Országhovci, Jozej Capko a Gabriel Polóni. V roku 1913 napríklad obchodná firma Országovcov zamestnávala okolo 200 obchodníkov, prevažne Slovákov z Turca. Ich obchod bol vo svojom období najväčším a najmodernejším svojho druhu vo Varšave.
.dajú sa títo obchodníci považovať za velkopodnikateľov alebo skôr išlo o malých obchodníkov?
Väčšina z nich boli skôr malí obchodníci, ktorí vlastnili jeden-dva obchody. Väčšie firmy mali iba bratia Országhovci, Jozej Capko a Gabriel Polóni. V roku 1913 napríklad obchodná firma Országovcov zamestnávala okolo 200 obchodníkov, prevažne Slovákov z Turca. Ich obchod bol vo svojom období najväčším a najmodernejším svojho druhu vo Varšave.
.boli tí podnikatelia aj za hranicami Slovenska národne činní?
Iste. Prispievali na národné zbierky, odoberali slovenské noviny, patrili medzi prispievateľov na Maticu slovenskú či Slovenské národné múzeum. Gabriel Polóni mal kontakty medzi poprednými slovenskými národovcami. Skupina Slovákov z jeho prostredia založila v roku 1884 Bukurešti spolok Slovenská družina. Vo Varšave zasa založili bratia Országhovci Česko-slovenskú besedu.
.ako dopadli ich obchody po prvej svetovej vojne?
Turčianski obchodníci boli lojálni ruskej vláde a celkovo rusofilsky orientovaní. Keď nemecké vojsko obsadilo Varšavu, presťahovali sa do Moskvy, kde pokračovali v podnikaní. Ale nie dlho. Po víťazstve boľševikov bol ich majetok zrekvirovaný a mnohí z obchodníkov sa vrátili na Slovensko. Doma sa snažili lobovať vo vláde, aby sa snažila vymôcť od Ruska náhradu škody, ale neúspešne. Niektorí sa venovali obchodovaniu aj po príchode do Československa. Boli napríklad majiteľmi obchodov s galantériou.
Iste. Prispievali na národné zbierky, odoberali slovenské noviny, patrili medzi prispievateľov na Maticu slovenskú či Slovenské národné múzeum. Gabriel Polóni mal kontakty medzi poprednými slovenskými národovcami. Skupina Slovákov z jeho prostredia založila v roku 1884 Bukurešti spolok Slovenská družina. Vo Varšave zasa založili bratia Országhovci Česko-slovenskú besedu.
.ako dopadli ich obchody po prvej svetovej vojne?
Turčianski obchodníci boli lojálni ruskej vláde a celkovo rusofilsky orientovaní. Keď nemecké vojsko obsadilo Varšavu, presťahovali sa do Moskvy, kde pokračovali v podnikaní. Ale nie dlho. Po víťazstve boľševikov bol ich majetok zrekvirovaný a mnohí z obchodníkov sa vrátili na Slovensko. Doma sa snažili lobovať vo vláde, aby sa snažila vymôcť od Ruska náhradu škody, ale neúspešne. Niektorí sa venovali obchodovaniu aj po príchode do Československa. Boli napríklad majiteľmi obchodov s galantériou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.