Americké zdravotníctvo je najlepšie na svete a tu sa rodí aj najviac nových liečebných postupov. Je však aj ďaleko najdrahšie. Neexistuje iný štát, kde by náklady na zdravotníctvo dosiahli neuveriteľných 15 percent HDP. Sú to výdavky, na ktorých sa zo svojich vreciek podieľajú zdravotne poistení americkí pacienti (tí, čo si to môžu dovoliť, a takých je naozaj veľa), ale aj verejné zdroje, čo je tiež obrovská suma peňazí.
.programy Medicaid a Medicare
Zároveň existujú dva veľké verejné programy zdravotnej starostlivosti o tých, ktorí sú znevýhodnení, teda Medicaid pre chudobných a Medicare pre starých ľudí. Tie programy sú však veľmi drahé a neefektívne. Mnohí tvrdia, že zlyhávajú alebo sú pred krachom. Medicaid pre ľudí s nízkym príjmom je financovaný z federálnych peňazí (asi 57 percent), ale aj z peňazí štátov únie a štáty únie ho aj realizujú. Chudoba sama nie je vždy dostatočným dôvodom na právo na Medicaid a veľa naozaj chudobných ľudí tak zostáva bokom. Financovanie programu Medicaid je pritom pre mnohé štáty Spojených štátov najväčšou rozpočtovou položkou – predstavuje priemerne 16,8 percenta ich rozpočtu. V roku 2008 financoval program Medicaid zdravotné náklady a služby pre 49 miliónov detí z rodín s nízkym príjmom, tehotných žien, starých ľudí a hendikepovaných. V roku 2008 išlo o 204 miliárd dolárov. Platby z programu Medicaid pomáhajú pokryť náklady až 60 percent klientov v domovoch opatrovateľských služieb a až 37 percent všetkých pôrodov v Spojených štátoch.
Medicare je program sociálneho poistenia riadený priamo vládou Spojených štátov, ktorý zabezpečuje financovanie zdravotných nákladov ľudí nad 65 rokov a takých, ktorí spĺňajú iné špeciálne kritériá. Zo zdrojov programu Medicare sa financujú aj rezidenčné školiace programy (povinná 3- až 7-ročná školiaca klinická prax po skončení štúdia medicíny), ktoré absolvujú skoro všetci začínajúci lekári v Spojených štátoch. Medicare je financovaný z federálnych daní – každý zamestnanec platí na Medicare daň 2,9 percenta svojho príjmu, pričom polovicu platí priamo on a druhú polovicu zamestnávateľ. Na Medicare majú nárok všetci obyvatelia Spojených štátov nad 65 rokov, ak tam majú legálny trvalý pobyt aspoň 5 rokov. Ak však osoba, alebo jej manželský partner neplatili daň do Medicare aspoň 10 rokov, musia platiť mesačný poplatok, ak sa chcú do programu dostať. V tom sú ešte rôzne výnimky, ale to by bolo dlhé vysvetľovanie. Niektorí Američania majú nárok na oba programy, teda aj Medicaid, aj Medicare. V roku 2008 poskytoval program Medicare krytie zdravotných nákladov pre 45 miliónov Američanov a do roku 2030 sa očakáva, že to číslo narastie na 78 miliónov.
Medicare je však program, ktorý bude ťažké udržať vzhľadom na dva problémy. Jedným z nich je starnutie americkej populácie – v súčasnosti platí na jedného poberateľa služieb Medicare daň do tohto programu asi 3,9 desatín ľudí, do roku 2030 má byť pomer iba 2,4 desatiny platcov na poberateľa. Druhým problémom je to, že Medicare je vedený ako „vysoko rizikový“ vládny program, ktorý nutne potrebuje reformu – a to určite nie je tá reforma, ktorú teraz presadil Barack Obama. Dôvodom je to, že sa v ňom často vyskytujú podvody, ale aj jeho dlhotrvajúca finančná podvýživa. Obamova reforma prináša málo čitateľných opatrení, ktoré by naozaj pomohli financovaniu všetkých tých extenzívnych nových i starých verejných programov.
K stavu oboch programov treba dodať, že vďaka prijatej Obamovej reforme pribudne podľa všetkého ďalších 32 miliónov ľudí so zdravotným poistením. Veľká časť preto, lebo budú musieť, ak nechcú čeliť sankciám. A v tom je práve problém. Pri konečnom hlasovaní o reforme v nedeľu 21. marca ten zákon nedostal ani jediný republikánsky hlas. To sa podľa všetkého v americkom Kongrese ešte nestalo pri nijakom zákone, akokoľvek „socialistickom“. Republikánska kritika je rovnako nekompromisná ako obhajoba reformy z úst kongresmanov za Demokratickú stranu. Niektoré republikánske výhrady ilustrujú veľmi presne hlbokú trhlinu, ktorá rozdeľuje politikov i bežných obyvateľov Spojených štátov.
.peniaze a reforma
V rámci diskusie o Obamovej reforme pred hlasovaním o nej v Kongrese sa začal hlavný článok v novinách San Francisco Chronicle týmito slovami: „Mnohí ľudia iba ťažko chápu, ako môže mať zákon o zdravotnej starostlivosti, o ktorom rozhodne hlasovanie v nedeľu, náklady 940 miliárd dolárov, a zároveň znížiť ten strašný federálny rozpočtový deficit.“ Tú vetu cituje legendárny libertariánsky ekonóm Thomas Sowell a odpovedá: „Vôbec to nie je ťažké pochopiť. Je to lož.“ To je názor všetkých republikánskych kritikov Obamovej zdravotnej reformy, ale aj časti demokratických kongresmanov, ktorí hlasovali za zákon, i keď vedeli o jeho finančných rizikách. Obamova reforma je naozaj veľmi drahá a zatiaľ nevedno, odkiaľ na ňu budú peniaze, i keď niektoré výdavky sú odložené do budúcnosti. Thomas Sowell si myslí, že mnohí kongresmani hlasovali za len preto, lebo Kongresový rozpočtový úrad sa zaručil za správnosť čísiel v rozpočte, ktoré vravia, že možno naraz pridať milióny ľudí do systému, ktorý platí vláda, a predsa ušetriť peniaze. A dodáva, že úrad si urobil svoju prácu dobre, ale úrad funguje ako počítač – smeti dnu, smeti von. Tými smeťami boli čísla, ktoré do úradu prišli z Kongresu.
Thomas Sowell dokladá aj ilustráciu: „Čo ak by tak konal jednotlivec? Ak máte 80 rokov (mimochodom, Thomas Sowell má práve 80 rokov), a vaše prostriedky sú presne vyvážené s vašimi potrebami, ste na tom finančne dobre, však? Nie. Vo vašom veku viete, že jedného dňa vás možno čakajú veľké výdavky na liečbu. Ak ste sledovali politiku – čo môže škodiť vášmu krvnému tlaku – viete, že pohorie federálneho deficitu, ktoré sa tiahne do budúcnosti kam až oko dovidí, pravdepodobne naštartuje infláciu, ktorá potichu ukradne veľký kus hodnoty akýchkoľvek peňazí, ktoré ste si odložili na staré kolená. Ale nič z toho nevidno v číslach, ktorými meriate vaše súčasné aktíva a pasíva. Navyše, ak máte 80 rokov, nie je pravdepodobné, že sa vrátite do práce a budete zarábať toľko peňazí ako kedysi. Čo môžete urobiť? Na rozdiel od federálnej vlády nemôžete jednoducho poslať svoje čísla rozpočtovému úradu Kongresu, aby vyhlásil, že ste na tom finančne dobre.
Sowell má pravdu, a pritom nespomína ešte ďalšiu príčinu obrovských nákladov na zdravotníctvo v Amerike. Tie súvisia aj s tým, že armáda „trial lawyers“, právnikov špecializovaných na súdne spory, sa živí tým, že huckajú tisícky klientov a pacientov nemocníc a ambulancií, aby za každú vážnu vec, ale aj vymyslenú banalitu žalovali nemocnice a lekárov a žiadali horibilné sumy ako odškodné. Často tie sumy aj vysúdia. Preto lekári napríklad radšej predpíšu všetky najdrahšie vyšetrenia, aj keď ich v danom prípade na určenie diagnózy netreba. Zabezpečujú sa proti žalobe – aby nič neopomenuli. A to stojí strašné peniaze. Okrem toho sa nemocnice aj lekári poisťujú práve proti takýmto súdnym žalobám, čo stojí rovnako veľa. Aj to poistné sa, samozrejme, prenesie do ceny lekárskych služieb a všetkého. A ani to Obamova reforma nerieši. Zato predpokladá, že zdrojom veľkých nákladov sú aj podvody, ktoré sa bude snažiť eliminovať tým, že zamestná ďalších 17-tisíc (čítate správne) dohliadajúcich úradníkov. Vraj to povedie k úspore, ale ťažko tomu uveriť.
.ústavné výhrady
Obamova reforma Európana vybaveného európskym „sociálnym cítením“. dlhodobo formovaným sociálnym štátom na východný i západný spôsob, na prvé počutie ľahko chytí za srdce. Naozaj sa u nás v Európe, kde je každý povinne zdravotne poistený, len ťažko predstavuje situácia, že v Spojených štátoch, kde je medicína aj životná úroveň na takej vysokej úrovni, nemá toľko ľudí zdravotné poistenie, pričom popri tých, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy či ich neexistenciu ani nemôžu dovoliť, je veľa takých, ktorí to jednoducho nechcú, alebo dajú prednosť iným výdavkom. Urobia to, lebo je to súčasť ich slobody – nebyť poistený a niesť to riziko. Nie hocijakej slobody, ústavnej slobody.
Z pravej strany amerického politického spektra práve na túto tému zaznelo najviac hlasov. David Harsanyi v novinách The Denver Post cituje profesora práva Richarda Esenberga, ktorý vysvetlil ústavné následky Obamovej reformy takto: „Ak môže od vás Kongres vyžadovať, aby ste si kúpili zdravotné poistenie kvôli tomu, ako vaša nepoistená existencia vplýva na obchod medzi štátmi, alebo ak vás môže zdaniť, aby vás prinútil kúpiť akúkoľvek starú vec, je ťažké si predstaviť, čo vlastne nemôže – s výnimkou iných ústavných obmedzení – od vás žiadať, alebo v čom vám môže zabrániť.“ Európan to možno ťažšie chápe, ale Američania teraz nebránia len svoje peňaženky, ale aj to, ako chápu svoju nedotknuteľnú slobodu.
No aj keď ten spor Európania momentálne celkom nechápu, bude pre nás užitočné ho sledovať a snažiť sa ho pochopiť. Od Ameriky a Američanov, v zlom i dobrom, sa totiž vždy dá veľa naučiť. Napríklad o tej slobode, ktorá nám už dávno prekĺzla pomedzi prsty. Obama sa ukázal, zoči-voči odmietavej verejnej mienke, tvrdší a odhodlanejší chlap, než si mnohí mysleli. Narazil však na rovnako odhodlaných odporcov. Reforma prešla, ale ešte nevedno, aký bude jej osud. Republikáni, ktorí zrejme na jeseň porazia vo voľbách do Kongresu demokratov, hovoria o jej zrušení a prerobení. Ktovie. Ale ozvena toho sporu tu bude znieť ešte dlho.
.programy Medicaid a Medicare
Zároveň existujú dva veľké verejné programy zdravotnej starostlivosti o tých, ktorí sú znevýhodnení, teda Medicaid pre chudobných a Medicare pre starých ľudí. Tie programy sú však veľmi drahé a neefektívne. Mnohí tvrdia, že zlyhávajú alebo sú pred krachom. Medicaid pre ľudí s nízkym príjmom je financovaný z federálnych peňazí (asi 57 percent), ale aj z peňazí štátov únie a štáty únie ho aj realizujú. Chudoba sama nie je vždy dostatočným dôvodom na právo na Medicaid a veľa naozaj chudobných ľudí tak zostáva bokom. Financovanie programu Medicaid je pritom pre mnohé štáty Spojených štátov najväčšou rozpočtovou položkou – predstavuje priemerne 16,8 percenta ich rozpočtu. V roku 2008 financoval program Medicaid zdravotné náklady a služby pre 49 miliónov detí z rodín s nízkym príjmom, tehotných žien, starých ľudí a hendikepovaných. V roku 2008 išlo o 204 miliárd dolárov. Platby z programu Medicaid pomáhajú pokryť náklady až 60 percent klientov v domovoch opatrovateľských služieb a až 37 percent všetkých pôrodov v Spojených štátoch.
Medicare je program sociálneho poistenia riadený priamo vládou Spojených štátov, ktorý zabezpečuje financovanie zdravotných nákladov ľudí nad 65 rokov a takých, ktorí spĺňajú iné špeciálne kritériá. Zo zdrojov programu Medicare sa financujú aj rezidenčné školiace programy (povinná 3- až 7-ročná školiaca klinická prax po skončení štúdia medicíny), ktoré absolvujú skoro všetci začínajúci lekári v Spojených štátoch. Medicare je financovaný z federálnych daní – každý zamestnanec platí na Medicare daň 2,9 percenta svojho príjmu, pričom polovicu platí priamo on a druhú polovicu zamestnávateľ. Na Medicare majú nárok všetci obyvatelia Spojených štátov nad 65 rokov, ak tam majú legálny trvalý pobyt aspoň 5 rokov. Ak však osoba, alebo jej manželský partner neplatili daň do Medicare aspoň 10 rokov, musia platiť mesačný poplatok, ak sa chcú do programu dostať. V tom sú ešte rôzne výnimky, ale to by bolo dlhé vysvetľovanie. Niektorí Američania majú nárok na oba programy, teda aj Medicaid, aj Medicare. V roku 2008 poskytoval program Medicare krytie zdravotných nákladov pre 45 miliónov Američanov a do roku 2030 sa očakáva, že to číslo narastie na 78 miliónov.
Medicare je však program, ktorý bude ťažké udržať vzhľadom na dva problémy. Jedným z nich je starnutie americkej populácie – v súčasnosti platí na jedného poberateľa služieb Medicare daň do tohto programu asi 3,9 desatín ľudí, do roku 2030 má byť pomer iba 2,4 desatiny platcov na poberateľa. Druhým problémom je to, že Medicare je vedený ako „vysoko rizikový“ vládny program, ktorý nutne potrebuje reformu – a to určite nie je tá reforma, ktorú teraz presadil Barack Obama. Dôvodom je to, že sa v ňom často vyskytujú podvody, ale aj jeho dlhotrvajúca finančná podvýživa. Obamova reforma prináša málo čitateľných opatrení, ktoré by naozaj pomohli financovaniu všetkých tých extenzívnych nových i starých verejných programov.
K stavu oboch programov treba dodať, že vďaka prijatej Obamovej reforme pribudne podľa všetkého ďalších 32 miliónov ľudí so zdravotným poistením. Veľká časť preto, lebo budú musieť, ak nechcú čeliť sankciám. A v tom je práve problém. Pri konečnom hlasovaní o reforme v nedeľu 21. marca ten zákon nedostal ani jediný republikánsky hlas. To sa podľa všetkého v americkom Kongrese ešte nestalo pri nijakom zákone, akokoľvek „socialistickom“. Republikánska kritika je rovnako nekompromisná ako obhajoba reformy z úst kongresmanov za Demokratickú stranu. Niektoré republikánske výhrady ilustrujú veľmi presne hlbokú trhlinu, ktorá rozdeľuje politikov i bežných obyvateľov Spojených štátov.
.peniaze a reforma
V rámci diskusie o Obamovej reforme pred hlasovaním o nej v Kongrese sa začal hlavný článok v novinách San Francisco Chronicle týmito slovami: „Mnohí ľudia iba ťažko chápu, ako môže mať zákon o zdravotnej starostlivosti, o ktorom rozhodne hlasovanie v nedeľu, náklady 940 miliárd dolárov, a zároveň znížiť ten strašný federálny rozpočtový deficit.“ Tú vetu cituje legendárny libertariánsky ekonóm Thomas Sowell a odpovedá: „Vôbec to nie je ťažké pochopiť. Je to lož.“ To je názor všetkých republikánskych kritikov Obamovej zdravotnej reformy, ale aj časti demokratických kongresmanov, ktorí hlasovali za zákon, i keď vedeli o jeho finančných rizikách. Obamova reforma je naozaj veľmi drahá a zatiaľ nevedno, odkiaľ na ňu budú peniaze, i keď niektoré výdavky sú odložené do budúcnosti. Thomas Sowell si myslí, že mnohí kongresmani hlasovali za len preto, lebo Kongresový rozpočtový úrad sa zaručil za správnosť čísiel v rozpočte, ktoré vravia, že možno naraz pridať milióny ľudí do systému, ktorý platí vláda, a predsa ušetriť peniaze. A dodáva, že úrad si urobil svoju prácu dobre, ale úrad funguje ako počítač – smeti dnu, smeti von. Tými smeťami boli čísla, ktoré do úradu prišli z Kongresu.
Thomas Sowell dokladá aj ilustráciu: „Čo ak by tak konal jednotlivec? Ak máte 80 rokov (mimochodom, Thomas Sowell má práve 80 rokov), a vaše prostriedky sú presne vyvážené s vašimi potrebami, ste na tom finančne dobre, však? Nie. Vo vašom veku viete, že jedného dňa vás možno čakajú veľké výdavky na liečbu. Ak ste sledovali politiku – čo môže škodiť vášmu krvnému tlaku – viete, že pohorie federálneho deficitu, ktoré sa tiahne do budúcnosti kam až oko dovidí, pravdepodobne naštartuje infláciu, ktorá potichu ukradne veľký kus hodnoty akýchkoľvek peňazí, ktoré ste si odložili na staré kolená. Ale nič z toho nevidno v číslach, ktorými meriate vaše súčasné aktíva a pasíva. Navyše, ak máte 80 rokov, nie je pravdepodobné, že sa vrátite do práce a budete zarábať toľko peňazí ako kedysi. Čo môžete urobiť? Na rozdiel od federálnej vlády nemôžete jednoducho poslať svoje čísla rozpočtovému úradu Kongresu, aby vyhlásil, že ste na tom finančne dobre.
Sowell má pravdu, a pritom nespomína ešte ďalšiu príčinu obrovských nákladov na zdravotníctvo v Amerike. Tie súvisia aj s tým, že armáda „trial lawyers“, právnikov špecializovaných na súdne spory, sa živí tým, že huckajú tisícky klientov a pacientov nemocníc a ambulancií, aby za každú vážnu vec, ale aj vymyslenú banalitu žalovali nemocnice a lekárov a žiadali horibilné sumy ako odškodné. Často tie sumy aj vysúdia. Preto lekári napríklad radšej predpíšu všetky najdrahšie vyšetrenia, aj keď ich v danom prípade na určenie diagnózy netreba. Zabezpečujú sa proti žalobe – aby nič neopomenuli. A to stojí strašné peniaze. Okrem toho sa nemocnice aj lekári poisťujú práve proti takýmto súdnym žalobám, čo stojí rovnako veľa. Aj to poistné sa, samozrejme, prenesie do ceny lekárskych služieb a všetkého. A ani to Obamova reforma nerieši. Zato predpokladá, že zdrojom veľkých nákladov sú aj podvody, ktoré sa bude snažiť eliminovať tým, že zamestná ďalších 17-tisíc (čítate správne) dohliadajúcich úradníkov. Vraj to povedie k úspore, ale ťažko tomu uveriť.
.ústavné výhrady
Obamova reforma Európana vybaveného európskym „sociálnym cítením“. dlhodobo formovaným sociálnym štátom na východný i západný spôsob, na prvé počutie ľahko chytí za srdce. Naozaj sa u nás v Európe, kde je každý povinne zdravotne poistený, len ťažko predstavuje situácia, že v Spojených štátoch, kde je medicína aj životná úroveň na takej vysokej úrovni, nemá toľko ľudí zdravotné poistenie, pričom popri tých, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy či ich neexistenciu ani nemôžu dovoliť, je veľa takých, ktorí to jednoducho nechcú, alebo dajú prednosť iným výdavkom. Urobia to, lebo je to súčasť ich slobody – nebyť poistený a niesť to riziko. Nie hocijakej slobody, ústavnej slobody.
Z pravej strany amerického politického spektra práve na túto tému zaznelo najviac hlasov. David Harsanyi v novinách The Denver Post cituje profesora práva Richarda Esenberga, ktorý vysvetlil ústavné následky Obamovej reformy takto: „Ak môže od vás Kongres vyžadovať, aby ste si kúpili zdravotné poistenie kvôli tomu, ako vaša nepoistená existencia vplýva na obchod medzi štátmi, alebo ak vás môže zdaniť, aby vás prinútil kúpiť akúkoľvek starú vec, je ťažké si predstaviť, čo vlastne nemôže – s výnimkou iných ústavných obmedzení – od vás žiadať, alebo v čom vám môže zabrániť.“ Európan to možno ťažšie chápe, ale Američania teraz nebránia len svoje peňaženky, ale aj to, ako chápu svoju nedotknuteľnú slobodu.
No aj keď ten spor Európania momentálne celkom nechápu, bude pre nás užitočné ho sledovať a snažiť sa ho pochopiť. Od Ameriky a Američanov, v zlom i dobrom, sa totiž vždy dá veľa naučiť. Napríklad o tej slobode, ktorá nám už dávno prekĺzla pomedzi prsty. Obama sa ukázal, zoči-voči odmietavej verejnej mienke, tvrdší a odhodlanejší chlap, než si mnohí mysleli. Narazil však na rovnako odhodlaných odporcov. Reforma prešla, ale ešte nevedno, aký bude jej osud. Republikáni, ktorí zrejme na jeseň porazia vo voľbách do Kongresu demokratov, hovoria o jej zrušení a prerobení. Ktovie. Ale ozvena toho sporu tu bude znieť ešte dlho.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.