Hoci tento rok chcú Gréci znížiť deficit na 12 percent HDP, pomer verejného dlhu k HDP vzrastie ku koncu roka na 125 percent, čo bude najvyššie číslo v eurozóne. Investori na situáciu v gréckych financiách reagovali tým, že sa pokúšali zbaviť eura a najmä gréckych štátnych dlhopisov. Grécko ich preto muselo ponúkať s vyššími úrokmi. V januári bola ich riziková prirážka o 2,73 percenta vyššia, ako mali nemecké dlhopisy. Ak by to tak ostalo, Gréci budú musieť ročne splácať na úrokoch o 7,4 miliardy eur viac zo svojho 271-miliardového dlhu. Problém však nie je samotná prirážka, ale hroziace riziko, že Grécko nenájde 53 miliárd eur, ktoré potrebuje na splácanie starých dlhov a 30 miliárd eur na nové dlhy.
.nejasné čísla
Je známe, že grécka pohroma vznikla tak, že grécka vláda roky podvádzala svojich európskych partnerov s falošnými štatistikami. Aby Gréci mohli prijať euro, stlačili deficit rozpočtu v roku 1999 na 1,8 percenta HDP, čím sa zmestili pod 3-percentný maastrichtský limit. To číslo však nemalo veľa spoločné s realitou. Už keď boli vytlačené eurobankovky s gréckymi motívmi, prišiel Eurostat so správou, že grécky deficit bol 3,3 percenta HDP a neskôr korigoval aj to číslo. Dodnes nie je známa oficiálna výška vtedajšieho gréckeho deficitu. Údaje o gréckom deficite z minulého roka sú tiež nespoľahlivé a skáču medzi 5 až 12,7 percenta HDP. Tak sa stalo, že Gréci dosiahli falšovaním údajov presný opak toho, čo chceli: nárast úrokov svojich štátnych dlhopisov.
Podvádzanie umožnilo Grékom mať niekoľko hojných rokov. Odkedy v roku 2001 vstúpili do eurozóny, ich sociálne výdavky rástli ročne o 3,6 percenta viac ako rástol HDP. Podľa štatistík OECD dosiahli grécke dôchodky, ktoré môžete poberať už po 15 rokoch práce, na neuveriteľných 111 percent priemernej mzdy. Na porovnanie: v Nemecku je priemerná penzia na úrovni 61 percent priemerného platu, a aby ste ju dostávali, musíte si odrobiť 35 rokov.
Grécky pokus vytvoriť krajinu mlieka a medu požičiavaním si peňazí je odstrašujúci. Ak by neprišla žiadna pomoc zo zahraničia, Grécko bude musieť vyhlásiť moratórium na splácanie dlhov, ako to urobilo Mexiko a Brazília v roku 1982 alebo Nemecko v rokoch 1923 a 1948.
.pomoc príde
Ostatní členovia eurozóny nenechajú Grécko zbankrotovať, pretože sa boja domino efektu podobného tomu, ktorý sa spustil po kolapse banky Lehman Brothers v roku 2008. Ak by predsa len Grécko zbankrotovalo, investori by stratili dôveru v stabilitu ďalších slabých článkov eurozóny, ako sú Írsko, Portugalsko, Taliansko a Španielsko. Ak by sa aj tie krajiny stali insolventnými a skresávali by svoje výdavky, mohlo by to vyvolať novú svetovú krízu.
Samozrejme, krajiny EÚ môžu ponechať záchranu Grécka Medzinárodnému menovému fondu. Ten by krajine naordinoval striktnú rozpočtovú diétu. Ale viacerí európski politici by ten krok chápali ako znak slabosti EÚ, a preto preferujú, aby si krajiny EÚ poradili s problémovým Gréckom radšej samy. Ďalší dôvod, prečo krajiny eurozóny pomôžu Grécku je ten, že podiel na gréckych stratách by postihol aj ich. Grécky verejný dlh sa dotýka aj gréckych bánk, ktoré sú zadlžené v Európskej centrálnej banke (ECB). Ak by Grécko skrachovalo, to isté by sa stalo aj jeho bankám. ECB by potom musela odpísať pohľadávky voči nim vo výške 6 miliárd eur. Keďže ECB patrí všetkým členom eurozóny, tí by sa na stratách podieľali tiež.
.záchrana s podmienkami
O pomoci Grécku sa ľahšie hovorí, ako vykonáva, pretože EÚ nemá mandát na taký krok. Článok 125 Maastrichtskej zmluvy totiž vylučuje finančnú pomoc zadlženým vládam. Niektoré krajiny trvali na tom článku ako na podmienke pre vstup do eurozóny. Obávali sa, že zadlžené krajiny by mohli prehlasovať a poškodiť šetrné štáty, a tak zvyšovať morálny hazard a podkopávať stabilitu EÚ.
Tá obava dnes už neplatí, pretože je možná iba bilaterálna pomoc medzi štátmi EÚ, ktorú môžu koordinovať európske úrady. Tie môžu dohliadať aj na grécky rozpočet a štatistický úrad. Grécka vláda už sprísnila dozor nad štatistickým úradom krajiny a dokonca aj Eurostat má právo naň dohliadať. Grécko stratí aj nezávislosť v tvorbe rozpočtu, pretože EÚ bude mať kontrolu nad rozpočtovým rozhodovaním tamojšej vlády.
Po zverejnení nových gréckych dlhov sa uvidí, ako sa štáty EÚ rozhodnú postupovať voči svojmu nespoľahlivému členovi.
Autor je profesor ekonómie a verejných financií na Univerzite v Mníchove.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
.nejasné čísla
Je známe, že grécka pohroma vznikla tak, že grécka vláda roky podvádzala svojich európskych partnerov s falošnými štatistikami. Aby Gréci mohli prijať euro, stlačili deficit rozpočtu v roku 1999 na 1,8 percenta HDP, čím sa zmestili pod 3-percentný maastrichtský limit. To číslo však nemalo veľa spoločné s realitou. Už keď boli vytlačené eurobankovky s gréckymi motívmi, prišiel Eurostat so správou, že grécky deficit bol 3,3 percenta HDP a neskôr korigoval aj to číslo. Dodnes nie je známa oficiálna výška vtedajšieho gréckeho deficitu. Údaje o gréckom deficite z minulého roka sú tiež nespoľahlivé a skáču medzi 5 až 12,7 percenta HDP. Tak sa stalo, že Gréci dosiahli falšovaním údajov presný opak toho, čo chceli: nárast úrokov svojich štátnych dlhopisov.
Podvádzanie umožnilo Grékom mať niekoľko hojných rokov. Odkedy v roku 2001 vstúpili do eurozóny, ich sociálne výdavky rástli ročne o 3,6 percenta viac ako rástol HDP. Podľa štatistík OECD dosiahli grécke dôchodky, ktoré môžete poberať už po 15 rokoch práce, na neuveriteľných 111 percent priemernej mzdy. Na porovnanie: v Nemecku je priemerná penzia na úrovni 61 percent priemerného platu, a aby ste ju dostávali, musíte si odrobiť 35 rokov.
Grécky pokus vytvoriť krajinu mlieka a medu požičiavaním si peňazí je odstrašujúci. Ak by neprišla žiadna pomoc zo zahraničia, Grécko bude musieť vyhlásiť moratórium na splácanie dlhov, ako to urobilo Mexiko a Brazília v roku 1982 alebo Nemecko v rokoch 1923 a 1948.
.pomoc príde
Ostatní členovia eurozóny nenechajú Grécko zbankrotovať, pretože sa boja domino efektu podobného tomu, ktorý sa spustil po kolapse banky Lehman Brothers v roku 2008. Ak by predsa len Grécko zbankrotovalo, investori by stratili dôveru v stabilitu ďalších slabých článkov eurozóny, ako sú Írsko, Portugalsko, Taliansko a Španielsko. Ak by sa aj tie krajiny stali insolventnými a skresávali by svoje výdavky, mohlo by to vyvolať novú svetovú krízu.
Samozrejme, krajiny EÚ môžu ponechať záchranu Grécka Medzinárodnému menovému fondu. Ten by krajine naordinoval striktnú rozpočtovú diétu. Ale viacerí európski politici by ten krok chápali ako znak slabosti EÚ, a preto preferujú, aby si krajiny EÚ poradili s problémovým Gréckom radšej samy. Ďalší dôvod, prečo krajiny eurozóny pomôžu Grécku je ten, že podiel na gréckych stratách by postihol aj ich. Grécky verejný dlh sa dotýka aj gréckych bánk, ktoré sú zadlžené v Európskej centrálnej banke (ECB). Ak by Grécko skrachovalo, to isté by sa stalo aj jeho bankám. ECB by potom musela odpísať pohľadávky voči nim vo výške 6 miliárd eur. Keďže ECB patrí všetkým členom eurozóny, tí by sa na stratách podieľali tiež.
.záchrana s podmienkami
O pomoci Grécku sa ľahšie hovorí, ako vykonáva, pretože EÚ nemá mandát na taký krok. Článok 125 Maastrichtskej zmluvy totiž vylučuje finančnú pomoc zadlženým vládam. Niektoré krajiny trvali na tom článku ako na podmienke pre vstup do eurozóny. Obávali sa, že zadlžené krajiny by mohli prehlasovať a poškodiť šetrné štáty, a tak zvyšovať morálny hazard a podkopávať stabilitu EÚ.
Tá obava dnes už neplatí, pretože je možná iba bilaterálna pomoc medzi štátmi EÚ, ktorú môžu koordinovať európske úrady. Tie môžu dohliadať aj na grécky rozpočet a štatistický úrad. Grécka vláda už sprísnila dozor nad štatistickým úradom krajiny a dokonca aj Eurostat má právo naň dohliadať. Grécko stratí aj nezávislosť v tvorbe rozpočtu, pretože EÚ bude mať kontrolu nad rozpočtovým rozhodovaním tamojšej vlády.
Po zverejnení nových gréckych dlhov sa uvidí, ako sa štáty EÚ rozhodnú postupovať voči svojmu nespoľahlivému členovi.
Autor je profesor ekonómie a verejných financií na Univerzite v Mníchove.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.