.na akej úrovni je výučba slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským?
Na to sa ťažko odpovedá. Určite sa dá povedať, že požiadavky týkajúce sa vyučovania slovenského jazyka sú primerané. Hlavnou požiadavkou je totiž rozvíjať komunikačnú kompetenciu žiakov, a to primerane ich veku a schopnostiam. To je predsa celkom reálny cieľ. Lenže na jeho realizáciu treba zabezpečiť všetky adekvátne podmienky, teda adekvátne učebnice a súbor učebných pomôcok.
.a to sa podarilo?
Ak chceme dôsledne realizovať cieľ komunikatívnej výučby jazyka, potrebujeme na to učebnicu, pracovné zošity a listy, obrazový, zvukový materiál. Učiteľ by mal mať možnosť vybrať si najvhodnejší súbor učebných pomôcok. Ale ponuka pre našich slovenčinárov je po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke dosť chudobná.
.kde sa stala chyba, keď všetci deklarujú, aké je dôležité, aby naši Maďari vedeli po slovensky, a pritom sa učitelia sťažujú, že sa na poli učebníc za posledných 20 rokov takmer nič neurobilo?
Nepovedala by som, že sa nič neurobilo. Okolo roku 2001 mali slovenčinári na prvom stupni k dispozícii tri súbory učebných pomôcok, z ktorých si mohli vybrať pre svojich žiakov tie najvhodnejšie. Ten stav však trval veľmi krátko, len tri-štyri roky. Isté vydavateľstvo totiž preferovalo len niektoré učebné pomôcky.
.teraz je ten stav horší v tom, že Mikolajov zákon predpokladá len výučbu z učebníc, ktorých vznik a vydanie iniciuje samo ministerstvo. Znamená to zatvorenie trhu s učebnicami a ešte menšiu ponuku než predtým. Čo bude znamenať táto homogenita pre výučbu slovenčiny na maďarských školách, ak vieme, že pre mnohých maďarských žiakov je slovenčina celkom cudzím jazykom, kým iní ju už pri vstupe do školy ovládajú celkom dobre?
Samozrejme, pre výučbu to nie je najoptimálnejší stav. Požiadavkou dnešnej doby je predsa diferencovať a individualizovať výučbu. Presne to je ten základný problém, že učitelia nemajú možnosť výberu. Pritom ide o elementárnu požiadavku. Kým žiakom v jazykovo podnetnom prostredí vyhovujú náročnejšie učebnice, v jazykovo menej podnetnom prostredí majú iné potreby. Problém však nie je len v kvantite, ale aj v kvalite.
.v čom je problém?
Učebnice používané v týchto školách sú do istej miery založené na formalistickej gramaticko-prekladovej metóde, ktorá v uplynulom režime prevládala úplne. Pikantériou tej metódy je, že bola založená na americkej deskriptívnej lingvistike. V súčasnosti je vhodná už iba na štúdium mŕtvych jazykov, keďže preferuje znalosť gramatiky a gramatického systému, vyučuje o jazyku, nie však jazyk, a zanedbáva nácvik živo hovorenej reči. Moderné jazyky by sa mali vyučovať komunikatívnou metódou.
.teda slovenské deti sa učia lepšou metódou po anglicky či po nemecky než sa učia maďarské deti po slovensky?
Vždy to závisí aj od učiteľa. Učiteľ totiž dokáže aj napriek nie vždy najlepším učebným pomôckam čarovať. Ale, samozrejme, omnoho efektívnejšie by bolo, keby mali k dispozícii vhodné učebné pomôcky od prvého až po deviaty ročník. Presnejšie povedané, aby mali možnosť výberu.
.slovenčinári na maďarských školách sú lepší než učebnice, z ktorých čerpajú?
Áno, v niektorých prípadoch sa to dá povedať aj tak. Mnohí sú naozaj veľmi šikovní a tvoriví.
.učitelia, s ktorými sme hovorili, sa sťažujú, že za posledných 20 rokov sa nevypracovala žiadna metodika na výučbu slovenčiny na maďarských školách. Ako je to možné?
Nie je to celkom pravda. Pre prvý stupeň som vypracovala metodiku, ktorá vyšla prvýkrát knižne v roku 2003. Je však pravda, že pre druhý stupeň dnes neexistuje žiadna moderná teória vyučovania slovenčiny ako nematerinského jazyka. Posledná je z roku 1981...
.je to tak preto, že odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto témou, je veľmi málo?
Áno, je to, žiaľ, tak.
.nie je problém aj v tom, že výučbu slovenčiny na maďarských školách rieši len tunajšia maďarská komunita, kým slovenskú pedagogickú obec to príliš nezaujíma?
Ale podľa mňa je to tak v poriadku. Táto problematika sa bytostne dotýka maďarskej komunity.
.lenže vaša komunita je malá, nestáli by ste preto o pomoc Slovákov, ktorí žiadajú, aby tunajší Maďari vedeli čo najlepšie po slovensky?
V prvom rade by sme očakávali, že sa tie otázky budú riešiť komplexne na odbornej úrovni, nie politicky a ideologicky. Sme kritizovaní za neznalosť slovenského jazyka, ale v tých diskusiách sa ignoruje súvislosť s ovládaním materinského jazyka. Často je to tak, že ten žiak, ktorý nepodal príliš dobrý výkon v slovenčine na celoštátnych textoch, ho nepodal ani v maďarčine. Ako môžem od takého žiaka očakávať, že v slovenčine bude lepší? Navyše, problém je aj v hodnotení toho, čo by mal žiak maďarskej národnosti vedieť zo slovenčiny.
.ako to myslíte?
Mám pred sebou posledný certifikačný test pre deviatakov, ktorého úlohy vôbec nie sú zamerané na skúmanie komunikatívnej kompetencie žiakov. Uvediem jeden príklad z testu: maďarských žiakov sa v jednej otázke pýtajú, aká z nasledovných možností platí o súčasnej poézii. Možnosti sú nasledovné: a) musí reagovať na súčasné politické dianie, b) nemusí mať verše a rytmus, c) nemusí mať rovnaký počet slabík vo verši, d) musí patriť k epickým žánrom. Konkrétne táto otázka ani nie je obsiahnutá v základnom učive. Na základe takejto a podobných otázok chceme merať vedomostnú a komunikatívnu úroveň žiakov? Veď je to absurdné.
Na to sa ťažko odpovedá. Určite sa dá povedať, že požiadavky týkajúce sa vyučovania slovenského jazyka sú primerané. Hlavnou požiadavkou je totiž rozvíjať komunikačnú kompetenciu žiakov, a to primerane ich veku a schopnostiam. To je predsa celkom reálny cieľ. Lenže na jeho realizáciu treba zabezpečiť všetky adekvátne podmienky, teda adekvátne učebnice a súbor učebných pomôcok.
.a to sa podarilo?
Ak chceme dôsledne realizovať cieľ komunikatívnej výučby jazyka, potrebujeme na to učebnicu, pracovné zošity a listy, obrazový, zvukový materiál. Učiteľ by mal mať možnosť vybrať si najvhodnejší súbor učebných pomôcok. Ale ponuka pre našich slovenčinárov je po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke dosť chudobná.
.kde sa stala chyba, keď všetci deklarujú, aké je dôležité, aby naši Maďari vedeli po slovensky, a pritom sa učitelia sťažujú, že sa na poli učebníc za posledných 20 rokov takmer nič neurobilo?
Nepovedala by som, že sa nič neurobilo. Okolo roku 2001 mali slovenčinári na prvom stupni k dispozícii tri súbory učebných pomôcok, z ktorých si mohli vybrať pre svojich žiakov tie najvhodnejšie. Ten stav však trval veľmi krátko, len tri-štyri roky. Isté vydavateľstvo totiž preferovalo len niektoré učebné pomôcky.
.teraz je ten stav horší v tom, že Mikolajov zákon predpokladá len výučbu z učebníc, ktorých vznik a vydanie iniciuje samo ministerstvo. Znamená to zatvorenie trhu s učebnicami a ešte menšiu ponuku než predtým. Čo bude znamenať táto homogenita pre výučbu slovenčiny na maďarských školách, ak vieme, že pre mnohých maďarských žiakov je slovenčina celkom cudzím jazykom, kým iní ju už pri vstupe do školy ovládajú celkom dobre?
Samozrejme, pre výučbu to nie je najoptimálnejší stav. Požiadavkou dnešnej doby je predsa diferencovať a individualizovať výučbu. Presne to je ten základný problém, že učitelia nemajú možnosť výberu. Pritom ide o elementárnu požiadavku. Kým žiakom v jazykovo podnetnom prostredí vyhovujú náročnejšie učebnice, v jazykovo menej podnetnom prostredí majú iné potreby. Problém však nie je len v kvantite, ale aj v kvalite.
.v čom je problém?
Učebnice používané v týchto školách sú do istej miery založené na formalistickej gramaticko-prekladovej metóde, ktorá v uplynulom režime prevládala úplne. Pikantériou tej metódy je, že bola založená na americkej deskriptívnej lingvistike. V súčasnosti je vhodná už iba na štúdium mŕtvych jazykov, keďže preferuje znalosť gramatiky a gramatického systému, vyučuje o jazyku, nie však jazyk, a zanedbáva nácvik živo hovorenej reči. Moderné jazyky by sa mali vyučovať komunikatívnou metódou.
.teda slovenské deti sa učia lepšou metódou po anglicky či po nemecky než sa učia maďarské deti po slovensky?
Vždy to závisí aj od učiteľa. Učiteľ totiž dokáže aj napriek nie vždy najlepším učebným pomôckam čarovať. Ale, samozrejme, omnoho efektívnejšie by bolo, keby mali k dispozícii vhodné učebné pomôcky od prvého až po deviaty ročník. Presnejšie povedané, aby mali možnosť výberu.
.slovenčinári na maďarských školách sú lepší než učebnice, z ktorých čerpajú?
Áno, v niektorých prípadoch sa to dá povedať aj tak. Mnohí sú naozaj veľmi šikovní a tvoriví.
.učitelia, s ktorými sme hovorili, sa sťažujú, že za posledných 20 rokov sa nevypracovala žiadna metodika na výučbu slovenčiny na maďarských školách. Ako je to možné?
Nie je to celkom pravda. Pre prvý stupeň som vypracovala metodiku, ktorá vyšla prvýkrát knižne v roku 2003. Je však pravda, že pre druhý stupeň dnes neexistuje žiadna moderná teória vyučovania slovenčiny ako nematerinského jazyka. Posledná je z roku 1981...
.je to tak preto, že odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto témou, je veľmi málo?
Áno, je to, žiaľ, tak.
.nie je problém aj v tom, že výučbu slovenčiny na maďarských školách rieši len tunajšia maďarská komunita, kým slovenskú pedagogickú obec to príliš nezaujíma?
Ale podľa mňa je to tak v poriadku. Táto problematika sa bytostne dotýka maďarskej komunity.
.lenže vaša komunita je malá, nestáli by ste preto o pomoc Slovákov, ktorí žiadajú, aby tunajší Maďari vedeli čo najlepšie po slovensky?
V prvom rade by sme očakávali, že sa tie otázky budú riešiť komplexne na odbornej úrovni, nie politicky a ideologicky. Sme kritizovaní za neznalosť slovenského jazyka, ale v tých diskusiách sa ignoruje súvislosť s ovládaním materinského jazyka. Často je to tak, že ten žiak, ktorý nepodal príliš dobrý výkon v slovenčine na celoštátnych textoch, ho nepodal ani v maďarčine. Ako môžem od takého žiaka očakávať, že v slovenčine bude lepší? Navyše, problém je aj v hodnotení toho, čo by mal žiak maďarskej národnosti vedieť zo slovenčiny.
.ako to myslíte?
Mám pred sebou posledný certifikačný test pre deviatakov, ktorého úlohy vôbec nie sú zamerané na skúmanie komunikatívnej kompetencie žiakov. Uvediem jeden príklad z testu: maďarských žiakov sa v jednej otázke pýtajú, aká z nasledovných možností platí o súčasnej poézii. Možnosti sú nasledovné: a) musí reagovať na súčasné politické dianie, b) nemusí mať verše a rytmus, c) nemusí mať rovnaký počet slabík vo verši, d) musí patriť k epickým žánrom. Konkrétne táto otázka ani nie je obsiahnutá v základnom učive. Na základe takejto a podobných otázok chceme merať vedomostnú a komunikatívnu úroveň žiakov? Veď je to absurdné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.