Agent, oligarcha, nezávislý
O tom, ako dostať kultúru Západu do Ruska, hovorí veľká časť ruských dejín. O tom, ako sa výrazní jednotlivci z Ruska presadzujú na Západe, je zase iná časť tohto príbehu. Alexander Lebedev má v ňom významné miesto, najmä teraz, keď za symbolickú libru odkúpil finančne podvyživené, no vplyvné britské noviny Independent a ich nedeľnú prílohu Independent on Sunday.
Lebedev vyštudoval ekonómiu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov a po krátkej akademickej kariére prešiel do KGB. V ruskej tajnej službe pracoval až do roku 1992 a posledné obdobie strávil vo Veľkej Británii, oficiálne ako ekonomický atašé na ambasáde svojej vlasti, neoficiálne ako agent. Dnes tvrdí, že jeho hlavnou úlohou bolo zabrániť úniku kapitálu z Ruska, a dodáva, že veľkú časť informácií získaval aj čítaním denníka The Independent.
Podnikateľ, ktorý sa vyšvihol na ruskom investičnom trhu, až dosiahol závidený i odsudzovaný status oligarchu, nevstupuje do médií prvý raz. V Rusku je spoločne s exprezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom vlastníkom 49-percentného podielu Novoj Gazety, denníka kritického voči Kremľu, kde pracovala aj zavraždená reportérka Anna Politkovská. Dáva si však pozor, aby priveľmi nerebeloval: s ruskou vládou uzavrel aj výhodné obchody, napríklad jej predal naspäť svoj podiel na ruskom Aeroflote v prepočte za 400 miliónov amerických dolárov (za to sľúbil, že bude v Rusku financovať sociálne projekty, aké Putinovej administratíve politicky pomôžu).
Lebedev už kúpil britský Evening Standard, ktorému zvýšil čítanosť veľmi jednoducho – rozdáva ho zadarmo. Aj preto sa na britskom mediálnom trhu objavili špekulácie, ako vyrieši krízu novej akvizície, zdá sa však, že Independent napokon grátis nebude.
Voči ďalším obavám – najmä zo zmien v obsahu Independentu – sa Lebedev tiež rázne ohradil a vyhlásil, že noviny nevníma ako biznis, lež ako zodpovednosť, pretože jedine skutočná investigatívna žurnalistika je liekom na medzinárodnú korupciu, netransparentnosť a podvody. Veľa závisí od osobnosti, ktorú posadí na vyprázdnený šéfredaktorský stolec, ale aj od toho, ako bude Independent manažovať jeho de iure jediný majiteľ, Lebedevov 29-ročný syn Jevgenij. Aj keď, pravdaže, nik nepochybuje o tom, že syn sa neodváži odkotúľať ďaleko od otcovského stromu.
.mg
Nedeľa bez práce
Až tretina europoslancov podpísala výzvu, ktorá žiada Európsku komisiu, aby sa zasadila za nedeľu ako deň, keď sa nesmie pracovať. Komisár pre zamestnanosť Laszlo Andor prisľúbil, že návrh preštuduje, obáva sa však konfliktu so zásadou subsidiarity. Proti sa vyslovili aj anglickí konzervatívci či nemeckí liberáli. Ktovie, čo by na to povedalo Slovensko?
.jd
Labouristi za škrty
Ak si Británia myslela, že po prípadnom opätovnom zvolení labouristov do vlády ju nečakajú nepopulárne opatrenia, mýlila sa. Minister financií Alastair Darling priznal, že ak budú labouristi znovu vládnuť, zavedú „tvrdšie a hlbšie“ škrty, ako sú tie, ktorými sa preslávila Margaret Thatcherová. Voliči sú zrejme naladení v prospech šetrenia, inak sa ten boj o to, kto je väčší thatcherovec, vysvetliť nedá.
.mg
Kde je pomoc?
OSN čelí obvineniu, že polovica potravinovej pomoci Somálsku ide do rúk militantných islamistov a skorumpovaných prostredníkov. K tomu záveru nedošli ideoví protivníci OSN, ale monitorovací tím, poverený jej Bezpečnostnou radou. Svetový program pre výživu WFP, ktorý patrí pod OSN a dodáva potraviny pre Somálsko, tvrdí, že správa kontrolného tímu nevychádza z faktov.
.mg
Biskupi proti Obamovi
Americkí katolícki biskupi ukázali, ako vyzerá konflikt cirkvi a politiky v 21. storočí. Ostro kritizovali návrh Obamovej reformy zdravotníctva za financovanie potratov, odmietli zdanlivý kompromis predloženými katolíckymi demokratmi ako právne neúčinný a zároveň ostro kritizovali všetky katolícke organizácie, ktoré Obamov návrh podporili. Klobúk dole.
.jd
Pomoc Grécku
Lídri Európskej únie sa na minulotýždňovom summite dohodli, ako pomôžu Grécku. Väčšiu časť pomoci môže Grécko dostať vo forme bilaterálnych pôžičiek od členov eurozóny. Pôžičky budú poskytnuté za trhových podmienok. Menšiu časť peňazí na refinancovanie dlhu získa Grécko od Medzinárodného menového fondu. Európania tak deklarovali, že si problémy svojich členov dokážu riešiť sami. Na správu reagoval posilnením aj klesajúci kurz eura.
.jr
Dominique de Villepin/
Bývalý francúzsky premiér zakladá stranu, či skôr, ako hovorí, „slobodné a nezávislé hnutie“. Čoraz jasnejšie to vyzerá na jeho kandidatúru v prezidentských voľbách, do ktorých však zostávajú dva roky a za tie sa môže ešte kadečo zmeniť.
Mirek Topolánek/
Šéf ODS sa pre gej časopis LUI vyjadril o premiérovi Fischerovi, že „ten je žid... ten uhne“, rýpol si do gej ministra Slamečku aj do cirkvi, ktorá vraj „vymýva mozgy“. Výsledok? Už nie je na kandidátke. A preferencie, aj doteraz neslávne? Škoda reči.
Barbara Rosenkranz/
Kandidátka na prezidentku za rakúskych Slobodných (FPÖ), 51-ročná Barbara Rosenkranz, ktorá hovorí o slobode prejavu aj pre nacistov, vyvoláva v rakúskej spoločnosti emócie. Minulý týždeň proti jej kandidatúre protestovalo niekoľko tisícov ľudí vo Viedni.
O tom, ako dostať kultúru Západu do Ruska, hovorí veľká časť ruských dejín. O tom, ako sa výrazní jednotlivci z Ruska presadzujú na Západe, je zase iná časť tohto príbehu. Alexander Lebedev má v ňom významné miesto, najmä teraz, keď za symbolickú libru odkúpil finančne podvyživené, no vplyvné britské noviny Independent a ich nedeľnú prílohu Independent on Sunday.
Lebedev vyštudoval ekonómiu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov a po krátkej akademickej kariére prešiel do KGB. V ruskej tajnej službe pracoval až do roku 1992 a posledné obdobie strávil vo Veľkej Británii, oficiálne ako ekonomický atašé na ambasáde svojej vlasti, neoficiálne ako agent. Dnes tvrdí, že jeho hlavnou úlohou bolo zabrániť úniku kapitálu z Ruska, a dodáva, že veľkú časť informácií získaval aj čítaním denníka The Independent.
Podnikateľ, ktorý sa vyšvihol na ruskom investičnom trhu, až dosiahol závidený i odsudzovaný status oligarchu, nevstupuje do médií prvý raz. V Rusku je spoločne s exprezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom vlastníkom 49-percentného podielu Novoj Gazety, denníka kritického voči Kremľu, kde pracovala aj zavraždená reportérka Anna Politkovská. Dáva si však pozor, aby priveľmi nerebeloval: s ruskou vládou uzavrel aj výhodné obchody, napríklad jej predal naspäť svoj podiel na ruskom Aeroflote v prepočte za 400 miliónov amerických dolárov (za to sľúbil, že bude v Rusku financovať sociálne projekty, aké Putinovej administratíve politicky pomôžu).
Lebedev už kúpil britský Evening Standard, ktorému zvýšil čítanosť veľmi jednoducho – rozdáva ho zadarmo. Aj preto sa na britskom mediálnom trhu objavili špekulácie, ako vyrieši krízu novej akvizície, zdá sa však, že Independent napokon grátis nebude.
Voči ďalším obavám – najmä zo zmien v obsahu Independentu – sa Lebedev tiež rázne ohradil a vyhlásil, že noviny nevníma ako biznis, lež ako zodpovednosť, pretože jedine skutočná investigatívna žurnalistika je liekom na medzinárodnú korupciu, netransparentnosť a podvody. Veľa závisí od osobnosti, ktorú posadí na vyprázdnený šéfredaktorský stolec, ale aj od toho, ako bude Independent manažovať jeho de iure jediný majiteľ, Lebedevov 29-ročný syn Jevgenij. Aj keď, pravdaže, nik nepochybuje o tom, že syn sa neodváži odkotúľať ďaleko od otcovského stromu.
.mg
Nedeľa bez práce
Až tretina europoslancov podpísala výzvu, ktorá žiada Európsku komisiu, aby sa zasadila za nedeľu ako deň, keď sa nesmie pracovať. Komisár pre zamestnanosť Laszlo Andor prisľúbil, že návrh preštuduje, obáva sa však konfliktu so zásadou subsidiarity. Proti sa vyslovili aj anglickí konzervatívci či nemeckí liberáli. Ktovie, čo by na to povedalo Slovensko?
.jd
Labouristi za škrty
Ak si Británia myslela, že po prípadnom opätovnom zvolení labouristov do vlády ju nečakajú nepopulárne opatrenia, mýlila sa. Minister financií Alastair Darling priznal, že ak budú labouristi znovu vládnuť, zavedú „tvrdšie a hlbšie“ škrty, ako sú tie, ktorými sa preslávila Margaret Thatcherová. Voliči sú zrejme naladení v prospech šetrenia, inak sa ten boj o to, kto je väčší thatcherovec, vysvetliť nedá.
.mg
Kde je pomoc?
OSN čelí obvineniu, že polovica potravinovej pomoci Somálsku ide do rúk militantných islamistov a skorumpovaných prostredníkov. K tomu záveru nedošli ideoví protivníci OSN, ale monitorovací tím, poverený jej Bezpečnostnou radou. Svetový program pre výživu WFP, ktorý patrí pod OSN a dodáva potraviny pre Somálsko, tvrdí, že správa kontrolného tímu nevychádza z faktov.
.mg
Biskupi proti Obamovi
Americkí katolícki biskupi ukázali, ako vyzerá konflikt cirkvi a politiky v 21. storočí. Ostro kritizovali návrh Obamovej reformy zdravotníctva za financovanie potratov, odmietli zdanlivý kompromis predloženými katolíckymi demokratmi ako právne neúčinný a zároveň ostro kritizovali všetky katolícke organizácie, ktoré Obamov návrh podporili. Klobúk dole.
.jd
Pomoc Grécku
Lídri Európskej únie sa na minulotýždňovom summite dohodli, ako pomôžu Grécku. Väčšiu časť pomoci môže Grécko dostať vo forme bilaterálnych pôžičiek od členov eurozóny. Pôžičky budú poskytnuté za trhových podmienok. Menšiu časť peňazí na refinancovanie dlhu získa Grécko od Medzinárodného menového fondu. Európania tak deklarovali, že si problémy svojich členov dokážu riešiť sami. Na správu reagoval posilnením aj klesajúci kurz eura.
.jr
Dominique de Villepin/
Bývalý francúzsky premiér zakladá stranu, či skôr, ako hovorí, „slobodné a nezávislé hnutie“. Čoraz jasnejšie to vyzerá na jeho kandidatúru v prezidentských voľbách, do ktorých však zostávajú dva roky a za tie sa môže ešte kadečo zmeniť.
Mirek Topolánek/
Šéf ODS sa pre gej časopis LUI vyjadril o premiérovi Fischerovi, že „ten je žid... ten uhne“, rýpol si do gej ministra Slamečku aj do cirkvi, ktorá vraj „vymýva mozgy“. Výsledok? Už nie je na kandidátke. A preferencie, aj doteraz neslávne? Škoda reči.
Barbara Rosenkranz/
Kandidátka na prezidentku za rakúskych Slobodných (FPÖ), 51-ročná Barbara Rosenkranz, ktorá hovorí o slobode prejavu aj pre nacistov, vyvoláva v rakúskej spoločnosti emócie. Minulý týždeň proti jej kandidatúre protestovalo niekoľko tisícov ľudí vo Viedni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.