„Vyzerá to, ako keby celé Dánsko bolo postavené z lega,“ zamudroval si desaťročný Jakub, keď sme prechádzali ďalšou milou dánskou dedinkou, kde je všetko ako má byť. Kostol, hospodárstvo, domy z červených tehál, na lúkach kone a bielo-červené kravy s obrovskými vemenami.
Dánsko je totiž pre deti celého sveta lego a stredom tohto sveta je Legoland. Dnes už nie je zďaleka jediný – Legoland je na juhu Nemecka, v Amerike, najnovší dokonca v jednom z obchodných centier Berlína.
Ale ten „pravý“ je stále len na jednom mieste sveta. V dánskom Billunde.
.krajina Legolandu
Keby nebolo lega, bol by Billund zrejme dodnes len neveľkou dedinou, utopenou v poliach ako dlaň rovného Jutského polostrova. Vďaka továrni a vývojovému stredisku dnes už svetového koncernu Lego má dnes Billund celkom nové, moderné centrum, vedie okolo neho diaľnica a z medzinárodného letiska za jeho humnami štartuje každú chvíľu obrovské dopravné lietadlo.
Ešte väčší ruch je však v okolí samotného Legolandu. Sto hektárov veľký zábavný park, ktorý navštívia každý rok milióny návštevníkov, dnes už, samozrejme, nie je len o legendárnej stavebnici, ale ešte stále hlavne o nej. Šesťdesiatku atrakcií, akými sú horské dráhy, strašidelný hrad alebo podmorské akvárium, môžete nájsť všelikde. Legoland sa však od všetkých ostatných zábavných parkov líši tým, čo všetko je v ňom postavené z kociek lega. Biely dom, thajské chrámy, Akropola, niekoľkometrový indiánsky náčelník Sediaci býk, a pri každom exponáte je uvedené, koľko miliónov kociek stavba obsahuje a za koľko stoviek hodín bola postavená.
V Legolande nechýba trojrozmerné kino, vodné šmykľavky ani najnovší otvorený pavilón s obrovskými robotickými chápadlami, ktoré vám za tri minúty doslova vytrasú dušu z tela – väčšinou tak, že vás držia dole hlavou. Je príjemné, že na atrakcie netreba čakať v kilometrových radoch a všetko, s výnimkou legových autíčok pre deti, je zadarmo. Samozrejme, po zaplatení vstupného, ktoré je pre dospelého viac než 200 dánskych korún a pre dieťa len o niečo málo menej.
Hlavné kúzlo Legolandu je v miniatúrach domov a miest. Holandský Amsterdam, kodanský prístav, kalifornský Hollywood, nemecký kanál Dunaj-Rýn a mnoho, mnoho ďalšieho. Je to úžasný svet. Všade jazdia autá, plávajú lode, premávajú vlaky, zdvíhajú sa vzdúvadlá a mosty, v Hollywoode sa dokonca nakrúca aj film – samozrejme s figúrkami z lega. Deti žasnú a kúzlo tohto rozprávkového sveta sa zmocní aj dospelého.
Nevynechajú síce žiadnu atrakciu, ale tu okolo malého legového sveta je nadšených divákov stále najviac. Neodchádzajú, ani keď na park padá letný večer. Čakajú totiž, kým sa malé okná v malých domčekoch rozsvietia a legová rozprávka sa stane ešte rozprávkovejšou. Až potom, nadšení z toho, čo videli, odchádzajú do neďalekého kempu alebo hotela. Väčšinou obťažkaní nejakou tou stavebnicou, ktorú si kúpili v obrovskej firemnej predajni v centre Legolandu.
.raj cyklistov
Za piesočnou dunou bolo počuť vlny rozbúreného Severného mora. Nebo až po obzor oceľovo sivé, mraky tak nízko nad zemou, že by sa ich dalo dotknúť. Pred vetrom, ktorý sa hnal silou menšej víchrice, sa nedalo skryť.
Ešte raz sme sa pozreli na mapu. Zostávalo nám ešte tridsať kilometrov. S bicyklami obloženými stanmi, spacími vakmi a oblečením na štrnásť dní sa proti takémuto silnému vetru nedalo šliapať rýchlejšie, než nejakých 10-15 kilometrov za hodinu. Pritiahli sme remienky cyklistických prílb, nasadli na bicykle a vyrazili. Začalo pršať. Ľadový dážď silný ako tropický monzún. V jednej chvíli sa k nemu pridali aj malé krúpy. Na teplomere mohlo byť najviac 15 stupňov. Spomenul som si na vetu z turistického sprievodcu: „Dánsko je cyklistický rad,“ a hádam tridsiatykrát som pomedzi zuby precedil najhoršiu nadávku, aká mi napadla.
Dánsko je krásna krajina. Keď je v nej pekne. Čo je v lete tak štyri- až päťkrát denne. Vždy asi tak na hodinu. Potom sa obloha zatiahne, alebo ani nezatiahne, a jednoducho začne pršať. Vietor, väčšinou studený, od západu, alebo ešte studenší od severu, fučí takmer stále a takmer všade. Najvyšší kopec v Dánsku meria nejakých 200 metrov a my sme sa počas tých niekoľkých stoviek kilometrov po južnej časti Jutského polostrova nedostali vyššie než 80 metrov nad morom. Lesy tu takmer nie sú, takže sa pred vetrom jednoducho neukryjete. A teplota sa ani vo výnimočne slnečných letných dňoch nevyšplhá príliš vysoko nad dvadsiatku. Aj keď by studená Škandinávia mala geograficky začínať až na druhej strane mora, cítiť ju aj tu. O počasí sa tu hovorí tak často ako v podobne postihnutej Británii, ale nikde som nezačul, že by naň niekto nadával. Jednoducho sa s tým počíta.
Uprostred leta sa tak do batožiny balia svetre, vetrovky, nepremokavé topánky a ani teplá čiapka nie je na zahodenie. Výlet na pláž sa môže skončiť prechádzkou v daždi rovnako pravdepodobne ako kúpaním, pričom sa jedno môže zmeniť na druhé v priebehu niekoľkých minút. Plávať sa dá aj v sedemnásťstupňovom mori, aj keď vás z nekonečnej pláže pozorujú ľudia zababušení do hrubých svetrov. Je to úplne iný pocit než na pláži niekde v Bulharsku či Chorvátsku. Pocit, na ktorý sme od čias, keď sa k moru chodilo na východonemeckú Rujanu, už zabudli. Má to niečo do seba, aj keď sa pri takomto mori príliš neopálite.
.zem mora
More je v Dánsku všade. Krajina je okrem Jutského polostrova zložená z rozsiatych ostrovov a ostrovčekov. Mnohé sú už dávno prepojené mostami, tunelmi alebo jedným aj druhým. Vďaka zázrakom moderného staviteľstva tak môžete prejsť suchou nohou z Dánska do Švédska, keď predtým po rôznych mostoch prejdete prielivmi medzi niekoľkými dánskymi ostrovmi.
Trajekt je však trajekt a predovšetkým pre človeka zo strednej Európy má svoju poetiku, ktorú si treba vychutnať. Ak máte šťastie, môžete si po vyplávaní nakúpiť aj lacný alkohol, voňavky či cigarety – „duty free“ obchod je súčasťou každej lode, ktorá sa čo i len na malú chvíľu ocitne v medzinárodných vodách. „Bezcolnosť“ toho nášho trajektu trvala len dvadsať minút z viac než hodinovej plavby a ceny nám až také nízke nepripadali. Ale len dovtedy, kým sme sa nezoznámili s tými dánskymi.
Jediný spôsob, ako sa s dánskymi cenami vyrovnať, je prejsť na hru, že jedna dánska koruna je rovná jednej korune slovenskej. V zmenárni je to síce viac než jedna ku štyrom, ale pokiaľ ide o cenovky, je to presne v duchu hry. Jednoduchý obed pre dvoch za 250 dánskych korún, pizza za stovku, malé pivo za dvadsať, kola za osemnásť. Pokiaľ si myslíte, že ušetríte pri nákupe v samoobsluhe, necháte tam 250 dánskych korún a z toho, čo ste nakúpili, urobíte raňajky pre dvoch a možno vám niečo zostane na ľahší olovrant.
.zem pekných domov
Na jazykovú vybavenosť Dánov sa môžete spoľahnúť. Bez problémov sa tu dohovoríte po nemecky. Dáni síce Nemcov nijako zvlášť nemilujú, ale nemčinu nielen pre veľké množstvo turistov a jazykovú príbuznosť ovládajú a používajú. Radšej však počujú angličtinu, aj keď s ňou môžu mať občas menšie problémy. Pretože keď ste v Dánsku turista a zároveň nie ste Nemec, máte u Dánov hneď o jedno plus naviac.
Zároveň sa však Dáni nebránia tomu, aby na nemeckých turistoch zarábali. Hitler nechal v rámci budovania Atlantického valu postaviť na západnom dánskom pobreží tisíce betónových bunkrov. Dáni, na rozdiel od Čechov a Slovákov, ktorí majú z Prvej republiky tiež podobné bunkre, z nich urobili turistickú atrakciu prvej kategórie. Nemcom ochotne predávajú prospekty o nacistických bunkroch v ich rodnom jazyku a za náležité vstupné im radi ukazujú diela ich otcov a dedov.
Dánsko je plné zámkov, hradov a krásnych stredovekých miest. Jeho krása však spočíva v nenápadnej veci, ktorú charakterizoval môj desaťročný syn Jakub jednou krátkou vetou: „Po celý čas som tu nevidel jediný škaredý dom.“ Je to presne tak.
Predovšetkým dánskemu vidieku sa vyhýbajú architektonické experimenty. To neznamená, že čas sa tu zastavil, nových domov je veľa. Ale všetky sú postavené s vedomím spolupatričnosti s okolím a nijako sa nevyvyšujú. Prevažujú červené neomietnuté tehly, ale je tu aj dosť typicky pastelovo farebných škandinávskych domov, doplnených nevyhnutnou dánskou vlajkou. Neviem, či to je dôsledkom neustáleho vetra a dažďa, ale dánska krajina je neuveriteľne čistá a akási „uprataná“. Od polí cez lúky, na ktorých sa pasú stáda dobytka, až po čisté, pokojne sa kľukatiace rieky. Záhrady, reštaurácie a krčmičky v sebe majú zvláštne milú hravosť a priateľskosť, ktorá sa prejavuje množstvom kvetov, vďaka ktorým sa trochu smutná krajina každú chvíľu rozžiari.
Tak ako v Legolande. Dánsko je, jednoducho, rozprávková krajina. Aj keď s počasím, ktoré pripomína horor.
.luboš Palata, Jutský polostrov
Autor je redaktor Lidových novin.
Dánsko je totiž pre deti celého sveta lego a stredom tohto sveta je Legoland. Dnes už nie je zďaleka jediný – Legoland je na juhu Nemecka, v Amerike, najnovší dokonca v jednom z obchodných centier Berlína.
Ale ten „pravý“ je stále len na jednom mieste sveta. V dánskom Billunde.
.krajina Legolandu
Keby nebolo lega, bol by Billund zrejme dodnes len neveľkou dedinou, utopenou v poliach ako dlaň rovného Jutského polostrova. Vďaka továrni a vývojovému stredisku dnes už svetového koncernu Lego má dnes Billund celkom nové, moderné centrum, vedie okolo neho diaľnica a z medzinárodného letiska za jeho humnami štartuje každú chvíľu obrovské dopravné lietadlo.
Ešte väčší ruch je však v okolí samotného Legolandu. Sto hektárov veľký zábavný park, ktorý navštívia každý rok milióny návštevníkov, dnes už, samozrejme, nie je len o legendárnej stavebnici, ale ešte stále hlavne o nej. Šesťdesiatku atrakcií, akými sú horské dráhy, strašidelný hrad alebo podmorské akvárium, môžete nájsť všelikde. Legoland sa však od všetkých ostatných zábavných parkov líši tým, čo všetko je v ňom postavené z kociek lega. Biely dom, thajské chrámy, Akropola, niekoľkometrový indiánsky náčelník Sediaci býk, a pri každom exponáte je uvedené, koľko miliónov kociek stavba obsahuje a za koľko stoviek hodín bola postavená.
V Legolande nechýba trojrozmerné kino, vodné šmykľavky ani najnovší otvorený pavilón s obrovskými robotickými chápadlami, ktoré vám za tri minúty doslova vytrasú dušu z tela – väčšinou tak, že vás držia dole hlavou. Je príjemné, že na atrakcie netreba čakať v kilometrových radoch a všetko, s výnimkou legových autíčok pre deti, je zadarmo. Samozrejme, po zaplatení vstupného, ktoré je pre dospelého viac než 200 dánskych korún a pre dieťa len o niečo málo menej.
Hlavné kúzlo Legolandu je v miniatúrach domov a miest. Holandský Amsterdam, kodanský prístav, kalifornský Hollywood, nemecký kanál Dunaj-Rýn a mnoho, mnoho ďalšieho. Je to úžasný svet. Všade jazdia autá, plávajú lode, premávajú vlaky, zdvíhajú sa vzdúvadlá a mosty, v Hollywoode sa dokonca nakrúca aj film – samozrejme s figúrkami z lega. Deti žasnú a kúzlo tohto rozprávkového sveta sa zmocní aj dospelého.
Nevynechajú síce žiadnu atrakciu, ale tu okolo malého legového sveta je nadšených divákov stále najviac. Neodchádzajú, ani keď na park padá letný večer. Čakajú totiž, kým sa malé okná v malých domčekoch rozsvietia a legová rozprávka sa stane ešte rozprávkovejšou. Až potom, nadšení z toho, čo videli, odchádzajú do neďalekého kempu alebo hotela. Väčšinou obťažkaní nejakou tou stavebnicou, ktorú si kúpili v obrovskej firemnej predajni v centre Legolandu.
.raj cyklistov
Za piesočnou dunou bolo počuť vlny rozbúreného Severného mora. Nebo až po obzor oceľovo sivé, mraky tak nízko nad zemou, že by sa ich dalo dotknúť. Pred vetrom, ktorý sa hnal silou menšej víchrice, sa nedalo skryť.
Ešte raz sme sa pozreli na mapu. Zostávalo nám ešte tridsať kilometrov. S bicyklami obloženými stanmi, spacími vakmi a oblečením na štrnásť dní sa proti takémuto silnému vetru nedalo šliapať rýchlejšie, než nejakých 10-15 kilometrov za hodinu. Pritiahli sme remienky cyklistických prílb, nasadli na bicykle a vyrazili. Začalo pršať. Ľadový dážď silný ako tropický monzún. V jednej chvíli sa k nemu pridali aj malé krúpy. Na teplomere mohlo byť najviac 15 stupňov. Spomenul som si na vetu z turistického sprievodcu: „Dánsko je cyklistický rad,“ a hádam tridsiatykrát som pomedzi zuby precedil najhoršiu nadávku, aká mi napadla.
Dánsko je krásna krajina. Keď je v nej pekne. Čo je v lete tak štyri- až päťkrát denne. Vždy asi tak na hodinu. Potom sa obloha zatiahne, alebo ani nezatiahne, a jednoducho začne pršať. Vietor, väčšinou studený, od západu, alebo ešte studenší od severu, fučí takmer stále a takmer všade. Najvyšší kopec v Dánsku meria nejakých 200 metrov a my sme sa počas tých niekoľkých stoviek kilometrov po južnej časti Jutského polostrova nedostali vyššie než 80 metrov nad morom. Lesy tu takmer nie sú, takže sa pred vetrom jednoducho neukryjete. A teplota sa ani vo výnimočne slnečných letných dňoch nevyšplhá príliš vysoko nad dvadsiatku. Aj keď by studená Škandinávia mala geograficky začínať až na druhej strane mora, cítiť ju aj tu. O počasí sa tu hovorí tak často ako v podobne postihnutej Británii, ale nikde som nezačul, že by naň niekto nadával. Jednoducho sa s tým počíta.
Uprostred leta sa tak do batožiny balia svetre, vetrovky, nepremokavé topánky a ani teplá čiapka nie je na zahodenie. Výlet na pláž sa môže skončiť prechádzkou v daždi rovnako pravdepodobne ako kúpaním, pričom sa jedno môže zmeniť na druhé v priebehu niekoľkých minút. Plávať sa dá aj v sedemnásťstupňovom mori, aj keď vás z nekonečnej pláže pozorujú ľudia zababušení do hrubých svetrov. Je to úplne iný pocit než na pláži niekde v Bulharsku či Chorvátsku. Pocit, na ktorý sme od čias, keď sa k moru chodilo na východonemeckú Rujanu, už zabudli. Má to niečo do seba, aj keď sa pri takomto mori príliš neopálite.
.zem mora
More je v Dánsku všade. Krajina je okrem Jutského polostrova zložená z rozsiatych ostrovov a ostrovčekov. Mnohé sú už dávno prepojené mostami, tunelmi alebo jedným aj druhým. Vďaka zázrakom moderného staviteľstva tak môžete prejsť suchou nohou z Dánska do Švédska, keď predtým po rôznych mostoch prejdete prielivmi medzi niekoľkými dánskymi ostrovmi.
Trajekt je však trajekt a predovšetkým pre človeka zo strednej Európy má svoju poetiku, ktorú si treba vychutnať. Ak máte šťastie, môžete si po vyplávaní nakúpiť aj lacný alkohol, voňavky či cigarety – „duty free“ obchod je súčasťou každej lode, ktorá sa čo i len na malú chvíľu ocitne v medzinárodných vodách. „Bezcolnosť“ toho nášho trajektu trvala len dvadsať minút z viac než hodinovej plavby a ceny nám až také nízke nepripadali. Ale len dovtedy, kým sme sa nezoznámili s tými dánskymi.
Jediný spôsob, ako sa s dánskymi cenami vyrovnať, je prejsť na hru, že jedna dánska koruna je rovná jednej korune slovenskej. V zmenárni je to síce viac než jedna ku štyrom, ale pokiaľ ide o cenovky, je to presne v duchu hry. Jednoduchý obed pre dvoch za 250 dánskych korún, pizza za stovku, malé pivo za dvadsať, kola za osemnásť. Pokiaľ si myslíte, že ušetríte pri nákupe v samoobsluhe, necháte tam 250 dánskych korún a z toho, čo ste nakúpili, urobíte raňajky pre dvoch a možno vám niečo zostane na ľahší olovrant.
.zem pekných domov
Na jazykovú vybavenosť Dánov sa môžete spoľahnúť. Bez problémov sa tu dohovoríte po nemecky. Dáni síce Nemcov nijako zvlášť nemilujú, ale nemčinu nielen pre veľké množstvo turistov a jazykovú príbuznosť ovládajú a používajú. Radšej však počujú angličtinu, aj keď s ňou môžu mať občas menšie problémy. Pretože keď ste v Dánsku turista a zároveň nie ste Nemec, máte u Dánov hneď o jedno plus naviac.
Zároveň sa však Dáni nebránia tomu, aby na nemeckých turistoch zarábali. Hitler nechal v rámci budovania Atlantického valu postaviť na západnom dánskom pobreží tisíce betónových bunkrov. Dáni, na rozdiel od Čechov a Slovákov, ktorí majú z Prvej republiky tiež podobné bunkre, z nich urobili turistickú atrakciu prvej kategórie. Nemcom ochotne predávajú prospekty o nacistických bunkroch v ich rodnom jazyku a za náležité vstupné im radi ukazujú diela ich otcov a dedov.
Dánsko je plné zámkov, hradov a krásnych stredovekých miest. Jeho krása však spočíva v nenápadnej veci, ktorú charakterizoval môj desaťročný syn Jakub jednou krátkou vetou: „Po celý čas som tu nevidel jediný škaredý dom.“ Je to presne tak.
Predovšetkým dánskemu vidieku sa vyhýbajú architektonické experimenty. To neznamená, že čas sa tu zastavil, nových domov je veľa. Ale všetky sú postavené s vedomím spolupatričnosti s okolím a nijako sa nevyvyšujú. Prevažujú červené neomietnuté tehly, ale je tu aj dosť typicky pastelovo farebných škandinávskych domov, doplnených nevyhnutnou dánskou vlajkou. Neviem, či to je dôsledkom neustáleho vetra a dažďa, ale dánska krajina je neuveriteľne čistá a akási „uprataná“. Od polí cez lúky, na ktorých sa pasú stáda dobytka, až po čisté, pokojne sa kľukatiace rieky. Záhrady, reštaurácie a krčmičky v sebe majú zvláštne milú hravosť a priateľskosť, ktorá sa prejavuje množstvom kvetov, vďaka ktorým sa trochu smutná krajina každú chvíľu rozžiari.
Tak ako v Legolande. Dánsko je, jednoducho, rozprávková krajina. Aj keď s počasím, ktoré pripomína horor.
.luboš Palata, Jutský polostrov
Autor je redaktor Lidových novin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.