.počas kampane, ktorá predchádzala zákonu o zdravotnej starostlivosti, hlásal prezident Barack Obama, že každý Američan by mal mať a vďaka zákonu aj bude mať zdravotné poistenie. Čo to bude znamenať v praxi?
Robert Higgs: Nový zákon fakticky núti každého, aby si poistenie zakúpil. Mnohí ľudia pritom už poistenie majú – väčšinou im ho poskytuje zamestnávateľ. Títo poistenci si vo väčšine prípadov budú môcť zachovať svoje súčasné poistné krytie. Ale ľudia, ktorí si nekúpia zdravotné poistky, aké akceptuje vláda, budú za to pokutovaní vysokými sumami – to znamená, že okrem toho, že nebudú mať poistenie, vláda ich ešte aj potrestá.
.podľa vyjadrenia mnohých odborníkov nie je pravdepodobné, že by táto reforma zlepšila úroveň zdravotnej starostlivosti poskytovanej Američanom. Je však možné spomenúť aspoň jednu skupinu obyvateľov, ktorej by zmeny prospeli?
Som pevne presvedčený, že tento nový systém vo všeobecnosti zdravotnú starostlivosť poskytovanú občanom Spojených štátov zhorší, a to z mnohých dôvodov. Nedá sa však poprieť, že niektoré osoby z neho budú čerpať určité výhody. Najvýhodnejšia bude táto „reforma“ pre osoby, ktoré už teraz majú isté zdravotné diagnózy a problémy, pre ktoré ich poisťovne odmietajú poistiť. To však nie je nič nezvyčajné, iba logické správanie poisťovní, aké vidíme aj v iných oblastiach: uznajte, že človeku, ktorému už horí dom, nepredá poisťovňa poistenie následkov požiaru. Niečo podobné, ako keby poisťovňa bola prinútená takéto poistenie predať, teraz vyplynie z prezidentovej „reformy“. Nový zákon totiž doslova zakazuje poisťovniam, aby žiadateľa o poistku odmietli s odôvodnením už existujúceho zdravotného problému. Lenže táto nová právna požiadavka spôsobí, že zdravotné poistenie prestane byť skutočným poistením a stane sa len systémom platieb odvádzaných na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
.ako sa potom bude udržiavať cena poistenia? Bude ju nútený držať na nízkej úrovni štát?
Už teraz poistné platby a úhrady zdravotných poistiek významne regulujú vlády jednotlivých amerických štátov i federálna vláda vo Washingtone. Nový zákon však so sebou prináša ešte omnoho viac nových požiadaviek a obmedzení, ktorým podriadi firmy. Napríklad reguluje rozdiel medzi sumami, ktoré smú poisťovne požadovať od starších a od mladších poistencov. Výsledkom teda bude, že mladší poistenci budú platiť poisťovni o dosť viac, ako by zaplatili bez ovplyvňovania štátom na voľnom trhu. Mladší poistenci tak budú fakticky musieť dotovať náklady na zdravotnú starostlivosť pre starších poistencov, ktorí čerpajú omnoho viac zdravotných výkonov.
.aký však bude podľa vás dlhodobý dopad reformy na americké zdravotníctvo? Očakávate zhoršenie kvality služieb, aké vídať napríklad v Kanade alebo v mnohých európskych štátoch?
Jedno je už dnes takmer celkom isté: nový systém sa časom ukáže ako omnoho nákladnejší, než si terajšia administratíva predstavuje, prípadne než to občanom prezentuje. Vzniknú tlaky na zvýšenie cien zdravotnej starostlivosti aj na zvýšenie poistných platieb, ktoré budú tú starostlivosť musieť pokryť. Vláda na tie tlaky pravdepodobne zareaguje opatreniami, ktoré budú fungovať ako mechanizmy na kontrolu cien, a tiež selektívnymi dotáciami pre nízkopríjmové a politicky perspektívne skupiny obyvateľstva. V zdravotníctve sa rozšíri nedostatkovosť istých služieb, predĺži sa čakacia lehota na výkony a klesne kvalita poskytovaných služieb. Celý systém tak bude čoraz drahší a zároveň bude poskytovať čoraz horšiu starostlivosť. Je celkom možné, že sa štát nakoniec jednoducho vzdá pokusov o jeho reformovanie a systém úplne zoštátni.
.aká časť Američanov takú reformu vlastne podporuje? Napokon, nehlasovali za ňu ani len všetci zvolení demokrati.
Podľa známych prieskumov verejnej mienky je väčšina Američanov proti momentálne prijatému zákonu, a mne tie prieskumy pripadajú vierohodné. Je však pravda, že len málo Američanov dobre pozná súčasný dvojtisícstránkový zákon, a ešte menej ich rozumie ekonómii a politológii tak, aby pochopili, aké sú jeho pravdepodobné dôsledky. Tento pokus o „reformu“ je však každopádne výstrel naslepo – ba povedal by som, že je to ťažká paľba naslepo a do tmy.
Robert Higgs prednáša politickú ekonómiu, pracuje pre Independent Institute a je šéfredaktorom štvrťročníka The Independent Review. Vyučoval na University of Washington, Lafayette College, Seattle University a tiež na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je autorom a editorom štrnástich odborných kníh.
Robert Higgs: Nový zákon fakticky núti každého, aby si poistenie zakúpil. Mnohí ľudia pritom už poistenie majú – väčšinou im ho poskytuje zamestnávateľ. Títo poistenci si vo väčšine prípadov budú môcť zachovať svoje súčasné poistné krytie. Ale ľudia, ktorí si nekúpia zdravotné poistky, aké akceptuje vláda, budú za to pokutovaní vysokými sumami – to znamená, že okrem toho, že nebudú mať poistenie, vláda ich ešte aj potrestá.
.podľa vyjadrenia mnohých odborníkov nie je pravdepodobné, že by táto reforma zlepšila úroveň zdravotnej starostlivosti poskytovanej Američanom. Je však možné spomenúť aspoň jednu skupinu obyvateľov, ktorej by zmeny prospeli?
Som pevne presvedčený, že tento nový systém vo všeobecnosti zdravotnú starostlivosť poskytovanú občanom Spojených štátov zhorší, a to z mnohých dôvodov. Nedá sa však poprieť, že niektoré osoby z neho budú čerpať určité výhody. Najvýhodnejšia bude táto „reforma“ pre osoby, ktoré už teraz majú isté zdravotné diagnózy a problémy, pre ktoré ich poisťovne odmietajú poistiť. To však nie je nič nezvyčajné, iba logické správanie poisťovní, aké vidíme aj v iných oblastiach: uznajte, že človeku, ktorému už horí dom, nepredá poisťovňa poistenie následkov požiaru. Niečo podobné, ako keby poisťovňa bola prinútená takéto poistenie predať, teraz vyplynie z prezidentovej „reformy“. Nový zákon totiž doslova zakazuje poisťovniam, aby žiadateľa o poistku odmietli s odôvodnením už existujúceho zdravotného problému. Lenže táto nová právna požiadavka spôsobí, že zdravotné poistenie prestane byť skutočným poistením a stane sa len systémom platieb odvádzaných na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
.ako sa potom bude udržiavať cena poistenia? Bude ju nútený držať na nízkej úrovni štát?
Už teraz poistné platby a úhrady zdravotných poistiek významne regulujú vlády jednotlivých amerických štátov i federálna vláda vo Washingtone. Nový zákon však so sebou prináša ešte omnoho viac nových požiadaviek a obmedzení, ktorým podriadi firmy. Napríklad reguluje rozdiel medzi sumami, ktoré smú poisťovne požadovať od starších a od mladších poistencov. Výsledkom teda bude, že mladší poistenci budú platiť poisťovni o dosť viac, ako by zaplatili bez ovplyvňovania štátom na voľnom trhu. Mladší poistenci tak budú fakticky musieť dotovať náklady na zdravotnú starostlivosť pre starších poistencov, ktorí čerpajú omnoho viac zdravotných výkonov.
.aký však bude podľa vás dlhodobý dopad reformy na americké zdravotníctvo? Očakávate zhoršenie kvality služieb, aké vídať napríklad v Kanade alebo v mnohých európskych štátoch?
Jedno je už dnes takmer celkom isté: nový systém sa časom ukáže ako omnoho nákladnejší, než si terajšia administratíva predstavuje, prípadne než to občanom prezentuje. Vzniknú tlaky na zvýšenie cien zdravotnej starostlivosti aj na zvýšenie poistných platieb, ktoré budú tú starostlivosť musieť pokryť. Vláda na tie tlaky pravdepodobne zareaguje opatreniami, ktoré budú fungovať ako mechanizmy na kontrolu cien, a tiež selektívnymi dotáciami pre nízkopríjmové a politicky perspektívne skupiny obyvateľstva. V zdravotníctve sa rozšíri nedostatkovosť istých služieb, predĺži sa čakacia lehota na výkony a klesne kvalita poskytovaných služieb. Celý systém tak bude čoraz drahší a zároveň bude poskytovať čoraz horšiu starostlivosť. Je celkom možné, že sa štát nakoniec jednoducho vzdá pokusov o jeho reformovanie a systém úplne zoštátni.
.aká časť Američanov takú reformu vlastne podporuje? Napokon, nehlasovali za ňu ani len všetci zvolení demokrati.
Podľa známych prieskumov verejnej mienky je väčšina Američanov proti momentálne prijatému zákonu, a mne tie prieskumy pripadajú vierohodné. Je však pravda, že len málo Američanov dobre pozná súčasný dvojtisícstránkový zákon, a ešte menej ich rozumie ekonómii a politológii tak, aby pochopili, aké sú jeho pravdepodobné dôsledky. Tento pokus o „reformu“ je však každopádne výstrel naslepo – ba povedal by som, že je to ťažká paľba naslepo a do tmy.
Robert Higgs prednáša politickú ekonómiu, pracuje pre Independent Institute a je šéfredaktorom štvrťročníka The Independent Review. Vyučoval na University of Washington, Lafayette College, Seattle University a tiež na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je autorom a editorom štrnástich odborných kníh.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.