Paradoxne, u nás je Paco známy skôr medzi milovníkmi džezu. Je to preto, lebo v 80. rokoch sa aj za železnú oponu dostali albumy, nahrané džezovými gitaristami Al Di Meolom a Johnom McLaughlinom. Platne Friday Night in San Francisco, Passion, Grace and Fire a ich voľné The Guitar Trio z roku 1996 patria k ozdobám zbierok všetkých milovníkov akustickej gitary.
Svojím spôsobom je to prirodzené, lebo práve Paco svojím umením spôsobil, že tento žáner začal prenikať aj za pôvodné geografické a žánrové hranice. Ľahkosť prekračovania štýlov môže súvisieť s tým, že hudobník strávil detstvo v meste Algeciras na juhu Španielska, neďaleko hraníc s Gibraltarom. V tomto regióne sa celé stáročia miešali rôzne kultúrne vplyvy, čo spôsobovala nielen geografická blízkosť severnej Afriky, ale aj dôležitý fakt, že to je námorný prístav. Paco de Lucía, vlastným menom Francisco Sánchez Gómez, sa tu narodil 23. decembra 1947 otcovi Antoniovi a matke Lucii Gomes, ktorá pochádzala z Portugalska. Jeho umelecký pseudonym vlastne znamená „Luciin Paco“, čo bola detská prezývka z čias, keď malých Pacov v Algeciras pobehovalo po ulici viacero, takže pri rozhovore bolo užitočné upresniť, čie to je dieťa. Najmladší z piatich súrodencov sa s hudbou stretával odmalička – jeho prvým učiteľom hry na gitare bol otec António a flamencu sa venovali aj starší bratia Ramón (gitarista, ktorý vlani zomrel) a Pepe – spevák. Na Pacovu hru vplývali aj klasickí flamencoví hráči ako Niño Ricardo, Sabicas či Melchor de Marchena. Hoci Paco koncertoval už od jedenástich rokov a spočiatku sa venoval hlavne „prenášaniu tradície“, neskôr sa nebránil ani iným vplyvom. Jeho veľkou zásluhou napríklad je, že do zostavy svojich kapiel zaviedol cajón, drevenú debničku juhoamerického pôvodu, na ktorej hráč sedí a rytmus vyklopkáva a vytľapkáva dlaňami a prstami.
Okrem preberania tradičných flamencových skladieb a ich aranžovania Paco píše aj vlastné kompozície a venuje sa interpretácii tzv. vážnej hudby – excelentná je napríklad nahrávka Concierto de Aranjuez od Joaquína Rodriga z roku 1991. Paco de Lucía sa dokonca objavil aj na filmovom plátne – zahral si vo filme Carmen z roku 1983, strednej časti „flamencovej trilógie“ španielskeho režiséra Carlosa Sauru. Oveľa kurióznejšie je účinkovanie vo videoklipe k piesni Bryana Adamsa Have You Ever Really Loved A Woman z roku 1995, ktorá zaznela vo filme Don Juan De Marco a jej televíznu verziu nakrútil Anton Corbijn.
Legendárny gitarista a skladateľ sa zastaví v bratislavskej Sibamac Aréne 24. apríla v rámci tohtoročného európskeho turné. Na šnúre ho bude sprevádzať skupina, v ktorej je niekoľko flamencových hrdinov viacerých generácií, napríklad speváci Duquende a David de Jacoba, gitarista Niño Josele, klávesák a skvelý hráč na ústnej harmonike Antonio Serrano, kubánsky basgitarista Alain Perez či najmladší člen zostavy Israel Suarez „Piraña“, perkusionista, ktorý fantasticky ovláda cajón. Okrem hudby určite uvidíte aj ukážky frajerského tanca farruco a zistíte, že flamenco je dobré nielen pre uši, ale aj pre oči.
Svojím spôsobom je to prirodzené, lebo práve Paco svojím umením spôsobil, že tento žáner začal prenikať aj za pôvodné geografické a žánrové hranice. Ľahkosť prekračovania štýlov môže súvisieť s tým, že hudobník strávil detstvo v meste Algeciras na juhu Španielska, neďaleko hraníc s Gibraltarom. V tomto regióne sa celé stáročia miešali rôzne kultúrne vplyvy, čo spôsobovala nielen geografická blízkosť severnej Afriky, ale aj dôležitý fakt, že to je námorný prístav. Paco de Lucía, vlastným menom Francisco Sánchez Gómez, sa tu narodil 23. decembra 1947 otcovi Antoniovi a matke Lucii Gomes, ktorá pochádzala z Portugalska. Jeho umelecký pseudonym vlastne znamená „Luciin Paco“, čo bola detská prezývka z čias, keď malých Pacov v Algeciras pobehovalo po ulici viacero, takže pri rozhovore bolo užitočné upresniť, čie to je dieťa. Najmladší z piatich súrodencov sa s hudbou stretával odmalička – jeho prvým učiteľom hry na gitare bol otec António a flamencu sa venovali aj starší bratia Ramón (gitarista, ktorý vlani zomrel) a Pepe – spevák. Na Pacovu hru vplývali aj klasickí flamencoví hráči ako Niño Ricardo, Sabicas či Melchor de Marchena. Hoci Paco koncertoval už od jedenástich rokov a spočiatku sa venoval hlavne „prenášaniu tradície“, neskôr sa nebránil ani iným vplyvom. Jeho veľkou zásluhou napríklad je, že do zostavy svojich kapiel zaviedol cajón, drevenú debničku juhoamerického pôvodu, na ktorej hráč sedí a rytmus vyklopkáva a vytľapkáva dlaňami a prstami.
Okrem preberania tradičných flamencových skladieb a ich aranžovania Paco píše aj vlastné kompozície a venuje sa interpretácii tzv. vážnej hudby – excelentná je napríklad nahrávka Concierto de Aranjuez od Joaquína Rodriga z roku 1991. Paco de Lucía sa dokonca objavil aj na filmovom plátne – zahral si vo filme Carmen z roku 1983, strednej časti „flamencovej trilógie“ španielskeho režiséra Carlosa Sauru. Oveľa kurióznejšie je účinkovanie vo videoklipe k piesni Bryana Adamsa Have You Ever Really Loved A Woman z roku 1995, ktorá zaznela vo filme Don Juan De Marco a jej televíznu verziu nakrútil Anton Corbijn.
Legendárny gitarista a skladateľ sa zastaví v bratislavskej Sibamac Aréne 24. apríla v rámci tohtoročného európskeho turné. Na šnúre ho bude sprevádzať skupina, v ktorej je niekoľko flamencových hrdinov viacerých generácií, napríklad speváci Duquende a David de Jacoba, gitarista Niño Josele, klávesák a skvelý hráč na ústnej harmonike Antonio Serrano, kubánsky basgitarista Alain Perez či najmladší člen zostavy Israel Suarez „Piraña“, perkusionista, ktorý fantasticky ovláda cajón. Okrem hudby určite uvidíte aj ukážky frajerského tanca farruco a zistíte, že flamenco je dobré nielen pre uši, ale aj pre oči.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.