Ide o viac: o číru radosť z popového eklektizmu, o schopnosť vymyslieť pre každého z menovaných niečo, čo im z jednej strany dokonale sadne, no zároveň ho, či ju postaví do mierne nezvyklej podoby, o producentské majstrovstvo, o pesničkársku šikovnosť. Orchester z Marsu tvorí desať veselých, ľahučkých a pôvabných pesničiek, jeden remix a šesť inštrumentálnych verzií. Hneď na prvé počutie zaujme eurovízny Final Song (Jano Kuric a Štofo), smutnokrásny Flower Song (Ďuďo a Dorota) a príjemné spomienky na Tornado Lue vzbudzujúci Mustang Song (Jana Tóthová). Pri druhom počutí si všímame lily-allenovský Country Song Katky Koščovej, dokonale zaspievaný Escape Song Lucie Lužinskej, v ktorom počuť, ako sa pri spievaní usmieva, dusíkovsko-portisheadovský Tango Song Marcely Laiferovej (človeku napadne, aká veľká speváčka by to bývala – v inej dobe, v inej krajine), protialkoholický Koňýkov Party Song, vzdušný, energický Air Song Lucie Šoralovej, znesiteľne patetický Laskyho Comeback Song a pohodovo starosvetský Labudov Lulu Song. Tých desať pesničiek je desať neomylných rádiových hitov, ktoré by za normálnych okolností obsadili slovenský éter na dlhé mesiace, desať pesničiek, ktoré ukazujú, aká dobrá by mohla byť hoci aj slovenská popmusic. Nuž, ona vlastne vôbec nie je zlá, problém je len v tom, že v rádiu „hrajú samý hnus“ a „spíker Adrián neprekročí svoj vkus,“ ako spieva v kvetinovej pesničke Dorota Nvotová. Toto je pop, aký chceme počúvať! Hudobní dramaturgovia a spíkeri, počujete? Počúvajte!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.