Filmári v konflikte záujmov

Zákon o audiovizuálnom fonde (AVF), ktorý by vyriešil financovanie slovenských filmov, prijal parlament v roku 2008. Ficova vláda zákon presadila aj napriek odporu tých, ktorí doň teraz musia povinne prispievať. Súkromné firmy, verejnoprávna televízia, prevádzkovatelia kín, ale aj štátny rozpočet majú stanovené, akým podielom musia do fondu prispievať. Nie sú to malé sumy, ale prispievatelia sa zrejme s fondom postupne zmierili. Prospel mu aj štatút verejnoprávnej inštitúcie, teda väčšia nezávislosť od ministerských úradníkov. Filmári by vlastne mali byť Maďaričovi a Ficovi vďační, na takéto prerozdeľovanie peňazí si pravicové vlády netrúfli. .fond je realitou Minulý rok minister Maďarič vymenoval Radu AVF, tá zvolila riaditeľa a ten rozbehol chod inštitúcie. Vlani koncom roka vznikli prvé odborné komisie na výber uchádzačov. Od nového roka sa ide naostro, začali sa deliť peniaze. V takzvanej prvej výzve išlo predovšetkým o vývoj audiovizuálnych diel (hraných, dokumentárnych, animovaných, detských). Komisie dostali na posúdenie 168 projektov, ktoré požadovali spolu 9,5 milióna eur. Komisie odporučili podporiť 88 projektov za 1 266 300 eur. V médiách sa okamžite po zverejnení prvých úspešných žiadateľov objavila informácia, že najúspešnejším žiadateľom, ktorý získal desatinu z celej poskytnutej sumy v prvej výzve, je producent Patrik Pašš, majiteľ firmy Trigon Production. Tento muž je medzi filmári rešpektovaným tvorcom a úspešným producentom. Drobný problém spočíva v tom, že Patrik Pašš je zároveň predseda Rady Audiovizuálneho fondu. A stačilo si pozrieť internetové diskusie k správe o výsledkoch prvého kola, ktoré vec uzavreli s tým, že fond je čistá zlodejina. Iste, anonymne diskutujúci internet vždy preháňa. Ale medzi filmármi sa uplynulé dni používali podobné slová. Niektorí pod prísľubom anonymity uviedli, že sa to dalo čakať, veď Pašš celý ten fondový koláčik s Maďaričom upiekol. Štatisticky to vyzerá takto: Paššov Trigon predložil hodnotiacim komisiám sedem projektov a všetkých sedem uspelo. Jeden projekt Trigonu však zastavil riaditeľ fondu Martin Šmatlák. Naprázdno neobišla ani podpredsedníčka Rady AVF Petronela Kolevská. Firma Artreal, v ktorej je Kolevská jediná spoločníčka, získala na seriál ZaĀLchranný systém najvyššiu sumu z hraných diel, ktoré sú určené pre televíziu. Ako je to možné? Smernice o konflikte záujmov sú nastavené tak, že oficiálne ani Pašš ani Kolevská nie sú v konflikte záujmov. Podľa tých smerníc sa totiž konflikt záujmov pre členov rady netýka konateľov ani majiteľov firiem. Ako členovia rady by sa nemohli uchádzať o prostriedky fondu, ak by boli samostatne podnikajúce osoby. Konfliktu záujmov sa teda dá aj v budúcnosti ľahko vyhnúť, ak si záujemca o členstvo v rade dobre nastaví formu podnikania. .komisia Odborná komisia, ktorá rozhodovala o prideľovaní prostriedkov fondu v najsledovanejšej skupine, vyzerá na pohľad dôveryhodne a kompetentne (Kákošová, Krónerová, Puobiš, Brat...). V zásadách, ktoré si fond prijal, sa z komisií vylučujú tí, „ktorí mali priamy realizačný vzťah k niektorému projektu“. Takže napríklad člen komisie Peter Jaroš férovo nehlasoval za projekt spoločnosti Tatra Star, pretože sa na ňom autorsky podieľa, ale mohol hlasovať za projekty Trigonu, v ktorom do 19. januára 2010 figuroval ako spoločník a do minulého štvrtka svietil na jeho internetovej stránke ako konateľ a artproducent. V jeho životopise uvedenom na stránke AF sa vôbec nespomína, že bol konateľom a spoluvlastníkom Trigonu. Matej Mináč je rešpektovaný režisér, ale svoje filmy robí najmä s producentom Paššom. Je, či nie je to konflikt záujmov, keď ako člen hodnotiacej komisie rozhoduje o projektoch z dielne svojho producenta? Podobných prepojení žiadateľov s členmi výberových komisií, ktorých je vyše 30, je viac. .protesty? Ani nie. Žeby sa medzi filmármi po rozhodnutí fondu zdvihla vlna odporu a kritiky, sa naozaj povedať nedá. Ostalo zväčša pri pivnom nadávaní a niekoľkých ironických komentároch v tlači. V malej krajinke každý každého pozná a od tých silnejších a vplyvnejších závisia aj mnohí nespokojní a pobúrení. Rozhorčeným otvoreným listom ministrovi zareagoval zatiaľ Maroš Berák z Ultrafilmu. Ministra upozorňuje, že takéto klientelistické praktiky neodporujú len etike, ale aj pravidlám o štátnej pomoci v rámci EÚ. Berák je rozhodnutý – ak minister nezastaví rozbehnuté konania – obrátiť sa na súd a žiadať o predbežné opatrenie, dokonca chce podať sťažnosť aj na Európsku komisiu. .naozaj také zlé? V štruktúrach fondu však nie sú len mená, ktoré predstavujú silné producentské firmy. Riaditeľ fondu Martin Šmatlák má bohatý životopis, v ktorom sa nachádza aj vedecká a učiteľská činnosť, aj riadiaca práca v televíziách, aj organizátorské aktivity či pôsobenie v ministerskom úrade. V roku 2002 sa na ministerstve kultúry podieľal ako hlavný garant na príprave zákona o audiovizuálnom fonde, je to teda určite človek, ktorý sa téme rozumie a venoval jej dosť času zo svojho pracovného života. Dnes by sa mohol tešiť, že po osemnástich rokoch, keď túto myšlienku piplal, presadzoval, je fond realitou. Ale nemôže nevidieť fakt, že fond je po prvej výzve vnímaný kriticky. Šmatlák tvrdí: „Je to najmä kritika jednej osoby – predsedu Rady a najúspešnejšieho žiadateľa,“ a dodáva, že on ako riaditeľ rozhoduje o židostiach, alenemá žiadnu kompetenciu, ako ovplyvniť personálne rozhodnutia Rady či zloženie komisií. Zatiaľ však nevidí dôvod na to, že by bolo treba niečo zásadné meniť. Kritizuje filmárov aj novinárov, prečo napríklad nechodia na zasadania Rady, ktoré sú verejné. „Fond chce byť čo najviac transparentný, ale potrebuje odozvy najmä z audiovizuálneho prostredia. Nikto otvorene nereagoval vtedy, keď sa stal Patrik Pašš predsedom Rady, keď boli schválené vnútorné pravidlá alebo zložené komisie. Tento stav je dlhodobo známy, ale kritické hlasy sa začali ozývať až po rozdelení finančných prostriedkov,“ tvrdí Šmatlák. No Šmatlák intenzívne vníma otázku, či kritika prítomnosti Patrika Pašša na čele fondu môže napokon prekryť všetko pozitívne, čo fond audiovizuálnemu prostrediu prináša. „Sme na začiatku. Na to, aby sme vedeli povedať, aké sú skutočné výsledky aj problémy, potrebujeme minimálne rok,“ predpokladá Šmatlák. V Rade AVF sú okrem producentov aj ľudia z iných pozícií. Za troch veľkých súkromných prispievateľov (Markíza, TV JOJ a TA3) bol do Rady vymenovaný právnik Tomáš Kamenec. Je aj jeho osobným záujmom, aby fond, s ktorým spojil svoje meno, „pôsobil transparentne, konal transparentne a bol vnímaný ako transparentná inštitúcia, ktorá dodržiava pravidlá“. Ale pripúšťa, že po prvom kole sa môže zdať, že to tak nie je. Kamenec tvrdí, že fond nesie zodpovednosť aj za to, ako ho verejnosť vníma. „Musíme konať tak, aby sme verejnosť presvedčili, že tie peniaze sú na kinematografiu a nie je to nejaká hračka v rukách Rady ani nejaký súkromný podnik niekoho z členov rady. Aj keď to po prvom kole vyzerá horšie, ako si myslím, že to v skutočnosti je,“ dodáva. Situácia sa mu nezdá taká kritická, a keby mal dojem, že sa vo fonde stalo niečo, čo sa stať nemalo, tak by s tým jednak vyšiel na verejnosť a nemal by problém odstúpiť. Kamenec však o tom zatiaľ neuvažuje. Skôr sa pýta, čo robiť, aby AVF nebol vnímaný ako podnik Patrika Pašša... .hlava 22 Hoci to znie jednoducho a podozrenie z konfliktu záujmov je zjavné, situácia zďaleka nemá jednoznačné riešenie. Slovensko je malá krajina a vo filmárskej obci sa všetci navzájom poznajú. Mnohí spolu robili na spoločných projektoch, alebo spolu niečo práve chystajú. Kamenec by si vedel predstaviť tvrdšie nastavenie konfliktu záujmov, ale aj on pripúšťa, že to bude vždy istý kompromis. V hodnotiacich komisiách je 30 ľudí a predstava, že ich zaplníme nezávislými odborníkmi či ľuďmi zo zahraničia, nie je reálna – hoci aspoň pokus získať do nich aj ľudí zvonka by pôsobil dobre. Ak majú v hodnotiacich komisiách sedieť odborníci, môžu to byť len ľudia, ktorí sa filmom živia, a musia tam byť najmä tí šikovní a úspešní. Lenže oni budú vždy v nejakom konflikte záujmov. Ako potom vyriešiť túto hlavu 22? Kamenec si myslí, že riešením môže byť len priznanie existujúceho konfliktu záujmov a vytvorenie prostredia, kde sa napríklad jednotliví producenti budú navzájom kontrolovať. „Bolo by to podobné ako pri voľbách a volebných komisiách. Aj tam predsa sedia a rozhodujú zástupcovia jednotlivých politických strán a práve to je najväčšou zárukou, že k žiadnemu sfalšovaniu nedôjde,“ dodáva Kamenec. Lenže, žijeme na Slovensku. V prípade podpory filmu ide rádovo o milióny eur, ako teda možno zaručiť, že silní hráči nevytvoria kartel, ktorý si bude prerozdeľovať peniaze bez konfliktov? Ak chceme, aby na Slovensku vznikali filmy, musíme rešpektovať tvorcov a producentov, ktorí už dokázali, že to vedia. K nim patrí aj Patrik Pašš. Otázkou však je, prečo musí práve on stáť na čele Rady. Je to renomovaný producent a tvorca, ktorý vie pripraviť dobré projekty. Nepresadili by sa projekty jeho firmy vo výberových konaniach aj bez jeho vplyvu v Rade AVF? Je toto už také silne klientelistické prostredie, že ani tí najšikovnejší sa nedostanú k verejným zdrojom čistým spôsobom? Keďže úspešný producent a jediný majiteľ Trigon Production je dnes na čele verejnoprávneho fondu, odpoveď zatiaľ nepoznáme.