.dlhodobo sa zaoberáte vládou zákona. Čo pod tým pojmom rozumiete?
Je to tažké definovať jednoducho, ale pokúsim sa. Pôvodné koncepcie tohto pojmu nemajú nič spoločné s modernou demokraciou, ale siahajú do staroveku. V tom čase bol zákon to, čo nariadil kráľ alebo cisár, teda to, čo sa mu páčilo. Vláda zákona vtedy znamenala obmedzovanie jeho svojvôle. Znamenala, že panovníkovi sa povedalo: prepáč, ale sú isté veci, ktoré nemôžeš robiť. Ako to bolo možné dosiahnuť? V prvom rade bolo nutné prijať pravidlá, ktoré môžu limitovať právomoci panovníka. Bolo to dôležité preto, aby obyčajní občania neboli závislí od monarchovej svojvôle, ale aby sa vedeli riadiť istými pravidlami a aby vedeli plánovať svoje životy.
.musia byť také pravidlá napísané, aby fungovali alebo môžu fungovať aj v nepísanej forme?
Zverejnenie pravidiel pomáha pri kontrole ich porušovania, ale existujú aj nepísane zákony. Napríklad zvykové právo nie je spísané a funguje, ale toto právo nebolo napísane panovníkom či vládou.
.vo svojej prednáške ste spomínali ďalšiu vlastnosť zákonov: stabilitu. Na Slovensku, ale aj v iných demokraciách sa však zákony menia každé štyri roky s nástupom novej vlády...
To je veľmi zlé. Vezmite si zvykové právo, ktoré funguje niekoľko tisíc rokov v nezmenenej podobe. Ak sú zákony kvalitné, nemusia sa meniť.
.aké iné vlastnosti by mali mať zákony, aby boli dobré?
Musia byť zrozumiteľné a jasné. Ak by boli nejasné a aplikovali sa na každého občana rôzne, zvyšuje to riziko ich zneužívania. Zákony by tiež nemali byť retroaktívne.
.nedávno náš parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je retroaktívny. Na každom jednotlivcovi, ktorého majetok presahuje istú hodnotu, bude dôkazné bremeno, aby vysvetlil, ako nadobudol svoj majetok. Je podľa vás taký zákon v poriadku?
Nepoznám ten zákon bližšie, ale dobrý nebude, pretože je retroaktívny. Navyše postihuje asi bohatých ľudí a útočí na závisť voči nim. Lenže ak chcete bohatú spoločnosť, nemôžete postihovať bohatých ľudí. Ak sú oni bohatí, je bohatá celá spoločnosť. Vezmite si Billa Gatesa, ktorý je miliardár, ale na svojich peniazoch nesedí. Dáva aj na charitu, ale najmä ich investuje a tým vytvára ďalšie bohatstvo pre iných ľudí, lebo im dáva prácu. Navyše, ak predáva počítače vo veľkom, tak na nich nielen zarába, ale znižuje ich cenu a tie sú dostupnejšie pre zákazníkov. Preto môžem povedať, že Bill Gates mi ušetril veľa peňazí, lebo som si kúpil notebook oveľa lacnejšie ako pred 10 rokmi. Ak budete postihovať bohatých, nepriamo uškodíte aj chudobným. A nikoho neurobíte bohatším, ak iného ochudobníte. Práve naopak. Ak časť ľudí bohatne, je viac peňazí na rozdeľovanie a z tých peňazí budú mať úžitok aj chudobnejší.
.asi nebudete zástancom vášho prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa chystá zdaňovať platy bankárov a transakcie bánk...
Nie. Tie nápady nás zruinujú. Kapitálové trhy sú dnes veľmi efektívne a transakcie, ktoré sa prostredníctvom nich robia, sú v miliardách dolárov. Môžete si požičať 100 miliónov dolárov na 24 hodín a potom ich vrátiť. Ak by Obama každú transakciu zdanil hoci len stotinkou percenta, zarobí veľa peňazí. Ale zisky z daní by boli menšie ako škoda, ktorú by tým spôsobil kapitálovým trhom.
.myslíte si, že by mohli americkí obchodníci na burze po prijatí tohto zákona odísť do iných krajín?
Iste, niektorí by to urobili. Išli by napríklad do Toronta a tam obchodovali a obohacovali kanadskú spoločnosť. Múdry politik nezavedie také dane, ktoré prinútia občanov opustiť vlastnú krajinu. Stratia obe strany – tí, ktorí sú nútení odísť za hranice, ale aj krajina, z ktorej odchádzajú potenciálni platiči dane. Žiaľ, náš prezident je expert na dvojité straty. Dobrým príkladom je jeho snaha reformovať zdravotníctvo.
.jeho reforma mu práve prešla v kongrese, v čom je podľa vás zlá?
Obama chce zdaniť poistky bohatších ľudí, aby mohol dotovať poistenie tých chudobnejších. Ale to nebude fungovať. Administratíva bude pri tej reforme taká veľká, že systém sa stane neefektívnym. Navyše, poisťovne začnú meniť svoje účtovníctvo, aby sa vyhli plánovaným reguláciám. To ich bude niečo stáť a stanú sa menej efektívnymi.
.ale problém nedostupnosti zdravotného poistenia pre jeho vysokú cenu v USA existuje. Ako dosiahnúť, aby bolo dostupnejšie pre väčší počet ľudí?
Nedostupné poistenie je dôsledkom štátnych regulácií na tomto poli. Počet ľudí, ktorí boli poistení prostredníctvom svojich zamestnávateľov, bol v 80. rokoch vyšší ako dnes. Ako je to možné, keď sa produktivita práce zvýšila a zdravotníctvo je dôležitejšie ako v minulosti? Pretože náklady na poistenie boli pre zamestnávateľov vysoké. Museli zamestnancom povinne prispievať na čoraz širší okruh poistných udalostí. Preto začali najímať ľudí nie na plný úväzok, ale na dohodu alebo na určitý čas. Tým ľuďom nemuseli prispievať na zdravotné poistenie. Ak je niečo príliš drahé, čo poistenie nanútené zamestnávateľom bolo, tak sa toho chcete striasť a výsledok je opačný ako bol zámer. Poistených zostalo menej ľudí. Prirovnám to k tomu, že veľa ľudí by bolo spokojných s lacnejším autom značky Chevrolet, ale vláda by im nanútila, že musia jazdiť iba v drahom Cadillacu.
.ako teda vidíte osud Obamovej zdravotníckej reformy. Nebude fungovať?
Nebude. Ľudia a poisťovne sa budú chcieť novým daniam vyhnúť, preto nebude dostatok prostriedkov na zdravotníctvo. Enormne vzrastie dopyt po dotovanej zdravotnej starostlivosti. Preto budeme svedkami bankrotov poisťovní a radov v čakárňach na zákroky. Nechápem, ako môžu ľudia okolo Obamu veriť tomu, že ak zdania drahšie poistky a minú peniaze na administráciu výberu tých daní, že v systéme bude viac peňazí a všetci tým získajú. Jednoducho nevedia, ako ten zložitý systém riadiť. Navyše sú príliš optimistickí, čo sa týka návratnosti peňazí vložených do lepšej zdravotnej starostlivosti. Odhady nákladov na tú reformu tiež podceňujú. V roku 1965, keď sa naposledy presadila reforma zdravotníctva, sa odhadovalo, že náklady na ňu sa vrátia do 10 rokov, ale nestalo sa tak. Rozpočet pociťoval zvýšené náklady na zdravotníctvo aj v 70. rokoch a cíti ich dodnes.
.čo by ste vy na zdravotníctve zmenili?
Dereguloval by som zdravotnícky trh. Umožnil by som ľuďom kúpiť si také poistenie, na ktoré majú a nenútil ich mať drahšie. Regulácie tomuto špecifickému trhu iba škodili a škodia. Vezmite si napríklad také poistenie ťažko chorých ľudí. To bolo veľmi dotované, a preto predražené. Otázka je, či je efektívne niekomu pri vysokých nákladoch predĺžiť život o pár dní alebo týždňov. Podľa mňa to nie je rozumné.
.obama sa teda snaží budovať silný sociálny štát, ktorý má mať právo rozdeľovať viac spoločných peňazí?
Presne tomu verí. Žiaľ, ten chlap nikdy vo svojej kariére neriadil firmu, ale iba učil, písal a organizoval. Organizoval, ako dostať bohatstvo od tých, ktorí niečo produkujú k tým, ktorí to nerobia. Preto je obhajcom vysokých daní.
.vráťme sa k vláde zákona. Ako súvisí so súkromným vlastníctvom?
Podľa mňa pravidlá, ktoré fungujú dobre, súvisia s tradičnou slobodou podnikania. Vládu zákona posilňuje súkromné vlastníctvo. Pri súkromnom vlastníctve musia platiť isté pravidlá ako právo vlastniť, nadobúdnuť, predať či prenajať majetok. To sa deje pomocou zmlúv a tie sú súčasťou zákona. Sloboda uzatvárať zmluvy je tiež dôležitá pri tvorbe vlády zákona. A nezáleží na tom, či obchodujete so železom v staroveku alebo s modernými plavkami dnes. To isté platí napríklad pri pravidle rešpektovania súkromného majetku. Zásadu, že nemôžete vstúpiť na môj pozemok, dodržiavali ľudia tak v staroveku, ako aj dnes. To pravidlo má všetky znaky, ktoré som spomínal. Je ľahko publikovateľné, zrozumiteľné, nie je retroaktívne a je stabilné, teda ho nemusíte meniť.
.teda bez existencie súkromného vlastníctva nemôže fungovať vláda zákona?
Môže, ale nebude efektívna. Ak sa štát bude pokúšať regulovať a riadiť trhové hospodárstvo, potrebuje na to armádu úradníkov a tí budú skôr či neskôr rozhodovať v istých veciach ľubovoľne a nebudú sa držať zákona. Pravidlá sa budú meniť, nebudú jasné a zrozumiteľné. Ľudia budú chcieť získať v tom neprehľadom systéme pravidiel výhody, prípadne budú chcieť z takej krajiny bez jasných pravidel odísť. Ak budú na platenie úradníkov potrebné peniaze, zvýšia sa dane, ale ľudia sa im budú chcieť vyhnúť. Budú zatajovať príjmy, a následne sa výber daní zníži. Napokon sa v takom neefektívnom systéme bude scvrkávať bohatstvo všetkých.
.hernando de Soto vo svojej knihe Mystérium kapitálu vysvetľuje okrem iného, prečo kapitalizmus nefunguje v Afrike. Hovorí, že tam chýbajú dobré zákony o súkromnom vlastníctve.
Iste, situácia v Afrike je taká, že sú tam vysoké dane na všetky obchodné aktivity, nespoľahlivé zákony, ktoré je ťažko dodržiavať a samozrejme nedostatok infraštruktúry. Nemôžete mať rozvíjajúci sa trh bez ciest a mostov.
.ako vidíte budúcnosť USA vo svetovej ekonomike?
Nie ružovo. Je pravdepodobné, že americká ekonomická aj vojenská dominancia vo svete sa v ďalšej dekáde skončí – ak budú naši politici pokračovať v politike Baracka Obamu. Tá polika ničí trhové hospodárstvo už len tým, že socializuje straty a privatizuje zisky. Ale demokrati už strácajú niektoré pozície. Nie je jasné, či im prejdú zákony o regulácii trhu práce a environmetálne zákony.
.socializáciou strát máte na mysli Obamove záchranné balíčky pre krachujúce banky?
Presne tak. Nie som si istý, či všetky tie záchranné akcie boli nutné. Zachraňovať banky, ktoré hazardovali s cudzími peniazmi, to je morálny hazard. A nemá to nič spoločné s vládou zákona. Prečo zachránili ING a nezachránili Lehman Brothers? Ale to zachraňovanie ma až tak nehnevá. Viac som bol nahnevaný na zákony, ktoré umožnili dávať hypotéky všelikomu. Ak by nenastalo bezhlavé požičiavanie, vyhli by sme sa aj zachraňovaniu bánk. Ale na niečo je kríza dobrá. Banky aj ľudia sa poučili a nebudú si už tak požičiavať ako v minulosti.
.čo by vlády mali robiť, aby sa vyhli vypuknutiu ďalšej finančnej krízy?
V prvom rade by sa mali zastaviť široké zásahy štátu v podobe dotácií do súkromného podnikania. Tak by sme sa vyhli zlým zásahom, ktoré dali zlé signály investorom a tí spôsobili boom na trhu, ako sa to stalo s nehnuteľnosťami. Úrokové miery by mali byť vyššie ako sú dnes, aby sme sa vyhli bezhlavému požičiavaniu lacných peňazí. Kritici kapitalizmu hovoria, že systém je zlý, lebo využíva podporu štátu. Nuž využíva, pretože štát mu dáva možnosť to robiť.
Richard A. Epstein je profesor práva na University of Chicago. Je tiež členom Americkej akadémie umení a vied. V súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších klasicko-liberálnych mysliteľov v oblasti právnej teórie a osobitne práva a ekonómie. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje ústavnému a pracovnému právu. Je autorom mnohých vplyvných kníh. Známa je jeho kniha Simple Rules for a Complex World. Richard Epstein minulý týždeň na pozvanie Konzervatívneho inštitútu prednášal na tému Ekonomické a právne základy slobodnej spoločnosti v Bratislave v rámci programu CEQLS.
Je to tažké definovať jednoducho, ale pokúsim sa. Pôvodné koncepcie tohto pojmu nemajú nič spoločné s modernou demokraciou, ale siahajú do staroveku. V tom čase bol zákon to, čo nariadil kráľ alebo cisár, teda to, čo sa mu páčilo. Vláda zákona vtedy znamenala obmedzovanie jeho svojvôle. Znamenala, že panovníkovi sa povedalo: prepáč, ale sú isté veci, ktoré nemôžeš robiť. Ako to bolo možné dosiahnuť? V prvom rade bolo nutné prijať pravidlá, ktoré môžu limitovať právomoci panovníka. Bolo to dôležité preto, aby obyčajní občania neboli závislí od monarchovej svojvôle, ale aby sa vedeli riadiť istými pravidlami a aby vedeli plánovať svoje životy.
.musia byť také pravidlá napísané, aby fungovali alebo môžu fungovať aj v nepísanej forme?
Zverejnenie pravidiel pomáha pri kontrole ich porušovania, ale existujú aj nepísane zákony. Napríklad zvykové právo nie je spísané a funguje, ale toto právo nebolo napísane panovníkom či vládou.
.vo svojej prednáške ste spomínali ďalšiu vlastnosť zákonov: stabilitu. Na Slovensku, ale aj v iných demokraciách sa však zákony menia každé štyri roky s nástupom novej vlády...
To je veľmi zlé. Vezmite si zvykové právo, ktoré funguje niekoľko tisíc rokov v nezmenenej podobe. Ak sú zákony kvalitné, nemusia sa meniť.
.aké iné vlastnosti by mali mať zákony, aby boli dobré?
Musia byť zrozumiteľné a jasné. Ak by boli nejasné a aplikovali sa na každého občana rôzne, zvyšuje to riziko ich zneužívania. Zákony by tiež nemali byť retroaktívne.
.nedávno náš parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je retroaktívny. Na každom jednotlivcovi, ktorého majetok presahuje istú hodnotu, bude dôkazné bremeno, aby vysvetlil, ako nadobudol svoj majetok. Je podľa vás taký zákon v poriadku?
Nepoznám ten zákon bližšie, ale dobrý nebude, pretože je retroaktívny. Navyše postihuje asi bohatých ľudí a útočí na závisť voči nim. Lenže ak chcete bohatú spoločnosť, nemôžete postihovať bohatých ľudí. Ak sú oni bohatí, je bohatá celá spoločnosť. Vezmite si Billa Gatesa, ktorý je miliardár, ale na svojich peniazoch nesedí. Dáva aj na charitu, ale najmä ich investuje a tým vytvára ďalšie bohatstvo pre iných ľudí, lebo im dáva prácu. Navyše, ak predáva počítače vo veľkom, tak na nich nielen zarába, ale znižuje ich cenu a tie sú dostupnejšie pre zákazníkov. Preto môžem povedať, že Bill Gates mi ušetril veľa peňazí, lebo som si kúpil notebook oveľa lacnejšie ako pred 10 rokmi. Ak budete postihovať bohatých, nepriamo uškodíte aj chudobným. A nikoho neurobíte bohatším, ak iného ochudobníte. Práve naopak. Ak časť ľudí bohatne, je viac peňazí na rozdeľovanie a z tých peňazí budú mať úžitok aj chudobnejší.
.asi nebudete zástancom vášho prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa chystá zdaňovať platy bankárov a transakcie bánk...
Nie. Tie nápady nás zruinujú. Kapitálové trhy sú dnes veľmi efektívne a transakcie, ktoré sa prostredníctvom nich robia, sú v miliardách dolárov. Môžete si požičať 100 miliónov dolárov na 24 hodín a potom ich vrátiť. Ak by Obama každú transakciu zdanil hoci len stotinkou percenta, zarobí veľa peňazí. Ale zisky z daní by boli menšie ako škoda, ktorú by tým spôsobil kapitálovým trhom.
.myslíte si, že by mohli americkí obchodníci na burze po prijatí tohto zákona odísť do iných krajín?
Iste, niektorí by to urobili. Išli by napríklad do Toronta a tam obchodovali a obohacovali kanadskú spoločnosť. Múdry politik nezavedie také dane, ktoré prinútia občanov opustiť vlastnú krajinu. Stratia obe strany – tí, ktorí sú nútení odísť za hranice, ale aj krajina, z ktorej odchádzajú potenciálni platiči dane. Žiaľ, náš prezident je expert na dvojité straty. Dobrým príkladom je jeho snaha reformovať zdravotníctvo.
.jeho reforma mu práve prešla v kongrese, v čom je podľa vás zlá?
Obama chce zdaniť poistky bohatších ľudí, aby mohol dotovať poistenie tých chudobnejších. Ale to nebude fungovať. Administratíva bude pri tej reforme taká veľká, že systém sa stane neefektívnym. Navyše, poisťovne začnú meniť svoje účtovníctvo, aby sa vyhli plánovaným reguláciám. To ich bude niečo stáť a stanú sa menej efektívnymi.
.ale problém nedostupnosti zdravotného poistenia pre jeho vysokú cenu v USA existuje. Ako dosiahnúť, aby bolo dostupnejšie pre väčší počet ľudí?
Nedostupné poistenie je dôsledkom štátnych regulácií na tomto poli. Počet ľudí, ktorí boli poistení prostredníctvom svojich zamestnávateľov, bol v 80. rokoch vyšší ako dnes. Ako je to možné, keď sa produktivita práce zvýšila a zdravotníctvo je dôležitejšie ako v minulosti? Pretože náklady na poistenie boli pre zamestnávateľov vysoké. Museli zamestnancom povinne prispievať na čoraz širší okruh poistných udalostí. Preto začali najímať ľudí nie na plný úväzok, ale na dohodu alebo na určitý čas. Tým ľuďom nemuseli prispievať na zdravotné poistenie. Ak je niečo príliš drahé, čo poistenie nanútené zamestnávateľom bolo, tak sa toho chcete striasť a výsledok je opačný ako bol zámer. Poistených zostalo menej ľudí. Prirovnám to k tomu, že veľa ľudí by bolo spokojných s lacnejším autom značky Chevrolet, ale vláda by im nanútila, že musia jazdiť iba v drahom Cadillacu.
.ako teda vidíte osud Obamovej zdravotníckej reformy. Nebude fungovať?
Nebude. Ľudia a poisťovne sa budú chcieť novým daniam vyhnúť, preto nebude dostatok prostriedkov na zdravotníctvo. Enormne vzrastie dopyt po dotovanej zdravotnej starostlivosti. Preto budeme svedkami bankrotov poisťovní a radov v čakárňach na zákroky. Nechápem, ako môžu ľudia okolo Obamu veriť tomu, že ak zdania drahšie poistky a minú peniaze na administráciu výberu tých daní, že v systéme bude viac peňazí a všetci tým získajú. Jednoducho nevedia, ako ten zložitý systém riadiť. Navyše sú príliš optimistickí, čo sa týka návratnosti peňazí vložených do lepšej zdravotnej starostlivosti. Odhady nákladov na tú reformu tiež podceňujú. V roku 1965, keď sa naposledy presadila reforma zdravotníctva, sa odhadovalo, že náklady na ňu sa vrátia do 10 rokov, ale nestalo sa tak. Rozpočet pociťoval zvýšené náklady na zdravotníctvo aj v 70. rokoch a cíti ich dodnes.
.čo by ste vy na zdravotníctve zmenili?
Dereguloval by som zdravotnícky trh. Umožnil by som ľuďom kúpiť si také poistenie, na ktoré majú a nenútil ich mať drahšie. Regulácie tomuto špecifickému trhu iba škodili a škodia. Vezmite si napríklad také poistenie ťažko chorých ľudí. To bolo veľmi dotované, a preto predražené. Otázka je, či je efektívne niekomu pri vysokých nákladoch predĺžiť život o pár dní alebo týždňov. Podľa mňa to nie je rozumné.
.obama sa teda snaží budovať silný sociálny štát, ktorý má mať právo rozdeľovať viac spoločných peňazí?
Presne tomu verí. Žiaľ, ten chlap nikdy vo svojej kariére neriadil firmu, ale iba učil, písal a organizoval. Organizoval, ako dostať bohatstvo od tých, ktorí niečo produkujú k tým, ktorí to nerobia. Preto je obhajcom vysokých daní.
.vráťme sa k vláde zákona. Ako súvisí so súkromným vlastníctvom?
Podľa mňa pravidlá, ktoré fungujú dobre, súvisia s tradičnou slobodou podnikania. Vládu zákona posilňuje súkromné vlastníctvo. Pri súkromnom vlastníctve musia platiť isté pravidlá ako právo vlastniť, nadobúdnuť, predať či prenajať majetok. To sa deje pomocou zmlúv a tie sú súčasťou zákona. Sloboda uzatvárať zmluvy je tiež dôležitá pri tvorbe vlády zákona. A nezáleží na tom, či obchodujete so železom v staroveku alebo s modernými plavkami dnes. To isté platí napríklad pri pravidle rešpektovania súkromného majetku. Zásadu, že nemôžete vstúpiť na môj pozemok, dodržiavali ľudia tak v staroveku, ako aj dnes. To pravidlo má všetky znaky, ktoré som spomínal. Je ľahko publikovateľné, zrozumiteľné, nie je retroaktívne a je stabilné, teda ho nemusíte meniť.
.teda bez existencie súkromného vlastníctva nemôže fungovať vláda zákona?
Môže, ale nebude efektívna. Ak sa štát bude pokúšať regulovať a riadiť trhové hospodárstvo, potrebuje na to armádu úradníkov a tí budú skôr či neskôr rozhodovať v istých veciach ľubovoľne a nebudú sa držať zákona. Pravidlá sa budú meniť, nebudú jasné a zrozumiteľné. Ľudia budú chcieť získať v tom neprehľadom systéme pravidiel výhody, prípadne budú chcieť z takej krajiny bez jasných pravidel odísť. Ak budú na platenie úradníkov potrebné peniaze, zvýšia sa dane, ale ľudia sa im budú chcieť vyhnúť. Budú zatajovať príjmy, a následne sa výber daní zníži. Napokon sa v takom neefektívnom systéme bude scvrkávať bohatstvo všetkých.
.hernando de Soto vo svojej knihe Mystérium kapitálu vysvetľuje okrem iného, prečo kapitalizmus nefunguje v Afrike. Hovorí, že tam chýbajú dobré zákony o súkromnom vlastníctve.
Iste, situácia v Afrike je taká, že sú tam vysoké dane na všetky obchodné aktivity, nespoľahlivé zákony, ktoré je ťažko dodržiavať a samozrejme nedostatok infraštruktúry. Nemôžete mať rozvíjajúci sa trh bez ciest a mostov.
.ako vidíte budúcnosť USA vo svetovej ekonomike?
Nie ružovo. Je pravdepodobné, že americká ekonomická aj vojenská dominancia vo svete sa v ďalšej dekáde skončí – ak budú naši politici pokračovať v politike Baracka Obamu. Tá polika ničí trhové hospodárstvo už len tým, že socializuje straty a privatizuje zisky. Ale demokrati už strácajú niektoré pozície. Nie je jasné, či im prejdú zákony o regulácii trhu práce a environmetálne zákony.
.socializáciou strát máte na mysli Obamove záchranné balíčky pre krachujúce banky?
Presne tak. Nie som si istý, či všetky tie záchranné akcie boli nutné. Zachraňovať banky, ktoré hazardovali s cudzími peniazmi, to je morálny hazard. A nemá to nič spoločné s vládou zákona. Prečo zachránili ING a nezachránili Lehman Brothers? Ale to zachraňovanie ma až tak nehnevá. Viac som bol nahnevaný na zákony, ktoré umožnili dávať hypotéky všelikomu. Ak by nenastalo bezhlavé požičiavanie, vyhli by sme sa aj zachraňovaniu bánk. Ale na niečo je kríza dobrá. Banky aj ľudia sa poučili a nebudú si už tak požičiavať ako v minulosti.
.čo by vlády mali robiť, aby sa vyhli vypuknutiu ďalšej finančnej krízy?
V prvom rade by sa mali zastaviť široké zásahy štátu v podobe dotácií do súkromného podnikania. Tak by sme sa vyhli zlým zásahom, ktoré dali zlé signály investorom a tí spôsobili boom na trhu, ako sa to stalo s nehnuteľnosťami. Úrokové miery by mali byť vyššie ako sú dnes, aby sme sa vyhli bezhlavému požičiavaniu lacných peňazí. Kritici kapitalizmu hovoria, že systém je zlý, lebo využíva podporu štátu. Nuž využíva, pretože štát mu dáva možnosť to robiť.
Richard A. Epstein je profesor práva na University of Chicago. Je tiež členom Americkej akadémie umení a vied. V súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších klasicko-liberálnych mysliteľov v oblasti právnej teórie a osobitne práva a ekonómie. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje ústavnému a pracovnému právu. Je autorom mnohých vplyvných kníh. Známa je jeho kniha Simple Rules for a Complex World. Richard Epstein minulý týždeň na pozvanie Konzervatívneho inštitútu prednášal na tému Ekonomické a právne základy slobodnej spoločnosti v Bratislave v rámci programu CEQLS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.