Michael vystúpil z traktora a v gumákoch sa niekam tak ponáhľal, že som sa nezmohol ani na plaché „hi“. Teraz som ho stretol opäť. Bol hosťom na konferencii v Londýne. Debatoval dve hodiny. Ráno. Breakfast meeting. Keď ho chcel moderátor posadiť, povedal, že postojí. A celý čas stál. Mr. Eavis založil pre štyridsiatimi rokmi festival na svojej farme, ktorú prevzal po svojom otcovi. Prvý rok vyberal libru za voľne dostupné mlieko od vlastných kráv. Farma sa postupne zväčšovala, pribúdali aj kravy, aj návštevnícii, aj umelci, až sa z podujatia stalo niečo, čo je právom označované za matku hudobných festivalov. Michael vydržal aj nájazdy travelerov, ktorí si chceli areál hipisácky obsadiť pre seba. Vydržal aj nájazdy preskakovačov plotov, svojho času vznikali dokonca okolo ohrád tunely. Teraz je okolo areálu 5-metrový plot, ďalšie dva metre sú v zemi. V rohoch sú strážne veže. Napriek tomu je festival slobodný, cítite sa na ňom ako v hudobnom raji – rôzni ľudia, rôzne generácie, úlety, ale aj seriózni jedinci. Michael spája každoročne niekoľko susedných fariem, počas festivalu sú kravy v zimných halách, potom opäť vychádzajú na pašu. Momentálne ich má niečo vyše 600, počas debaty uviedol aj presné počty kraviek, býčkov a teliatok. V ten deň nedojil, lebo musel ísť do Londýna, na dovolenky nechodí, ešte aj po získaní nejakej veledôležitej ceny v L. A. sa cestou rozprával iba o farmárčení. Dodal aj niečo o hudbe, celý čas sa srdečne smial, ukazoval rukami na kamarátov v hľadisku. Tak mi napadá, aké by bolo úžasné, keby si Micheal dal turné po slovenských roľníckych družstvách. Hudobná scéna na Slovensku by bola razom úrodnejšia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.