Boris Johnson je charizmatický a najmä fotogenický primátor mesta Londýna, ale aj prominentný prispievateľ anglického konzervatívneho listu Daily Telegraph. Vo svojom poslednom článku sa nadýchol a predviedol dve veci. Tou dôležitejšou bolo, že o Davidovi Cameronovi opäť raz niekto hovoril ako o budúcom premiérovi.
.dave, buchni do stola!
A to nie je málo. Najmä v časoch, keď sa najviac darí pochybnostiam, či sa toryovci dokážu vrátiť k moci. Johnson odkázal svojim čitateľom, aby nestrácali sebadôveru a zároveň navrhol, čo by mal Cameron urobiť v Bruseli. „Viem, že také porovnania nie sú v týchto časoch dvakrát užitočné, ale ide o vec, ktorú by Margaret Thatcherová vytiahla zo svojej príručnej tašky v priebehu prvej polhodinky,“ píše bývalý novinár Johnson. O čo ide? „V Londýne sídli najviac univerzít z prvej stovky na zemi, priťahujeme množstvo z tých najbystrejších študentov na planéte. A zahraniční študenti prispievajú na britské univerzitné školstvo 5 miliardami libier,“ chváli sa starosta. Problém je inde: „Tento rok vzdelávajú britské univerzity 62-tisíc študentov z krajín EÚ a v budúcom roku sa ich prihlásilo o 36 percent viac. Sme zaplavení študentmi z Lotyšska, Litvy, Rumunska, Talianska, Švédska a ďalších a nielenže zaberajú päť percent miest, ale dostávajú aj kolosálne dotácie od britských daňových poplatníkov,“ rozčuľuje sa Johnson. A, uznajte tú nehoráznosť, dokonca aj v Škótsku, kde inak musia platiť aj Angličania. Johnsonovi prekáža, že Nemci ani Francúzi nič podobné Angličanom neopätujú, preto treba konať. „Je iba jedna odpoveď. Potrebujeme naspäť rabat.“ (Výnimka vyjednaná premiérkou Thatcherovou, ktorá Londýnu zabezpečovala, že sa nestane čistým prispievateľom do fondov EÚ, ktorej sa Tony Blair vzdal, pozn. red.) A akú radu dáva píšuci starosta budúcemu premiérovi? „Keď Dave skončí so sladučkými banalitami o partnerstve a srdci Európy, mal by sa obliecť do modrého blankytu, nahodiť parochňu farby ananásu a zakričať: Platíme na vašich študentov – a chceme svoje peniaze späť!“
.nový cár Peter
Žiaľ, také jednoduché to nemá ruský prezident Medvedev. Americký časopis Newsweek sa v poslednom vydaní rozprával s jeho blízkym spolupracovníkom a prvým podpredsedom Putinovej vlády Igorom Šuvalovom, zodpovedným za modernizáciu a reformovanie ruskej ekonomiky a najmä za fond bohatstva, v ktorom je uložených 200 miliárd amerických dolárov. Šuvalov pôsobí veľmi liberálne, o problémoch aj riešeniach hovorí nevídane otvorene. Rusko bráni tvrdením, že imidž v zahraničí nezodpovedá reálnej klíme, čo vyplýva zo štúdie mapujúcej názory zahraničných investorov podnikajúcich v Rusku. Prioritou prezidenta Medvedeva je podľa neho „posilnenie vlastníckych práv“, pretože „nikto nestojí nad zákonom“. Newsweek sa pýta, či sa to bude týkať aj agentov tajnej služby FSB, a Šuvalov odpovedá, že „sa začali už aj vyšetrovania dôstojníkov FSB. Kultúra sa mení. Vláda aj Kremeľ vidia, že problémy so skorumpovanou políciou sú jednou z najväčších bŕzd ruského rozvoja,“ dodáva Šuvalov. To, že nejde len o propagačné reči, sa snaží ruský politik ilustrovať tým, ako promptne sa začalo vyšetrovanie vraždy Sergeja Magnického. Ide o právnika, ktorý odhalil daňový podvod vo výške 500 miliónov dolárov a záhadne zahynul v štátnom väzení, čo sa všeobecne chápalo ako výstraha. Medvedev však vstúpil do prípadu a nariadil dôkladné vyšetrenie.
.bibi chce vojnu
V tom istomvydaní Newsweeku analyzuje iného vodcu prominentný zahraničnopolitický komentátor Fareed Zakaria. Tentoraz ide o muža, ktorého viac ako domáca politika trápi politika zahraničná, a najmä problém najbližšej vojny, teda o izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Zakaria ho pochválil za ekonomické reformy, vďaka ktorým Izrael zažil podnikateľskú revolúciu, až do vypuknutia krízy rástol o 5 percent, priemerný príjem dosahoval roveň Švajčiarska a aj krízu zvláda bez väčších problémov. Horšie však je, že Bibi Netanjahu svojou politikou podkopáva to, čo označuje za svoju top prioritu. Ide o nukleárny Irán, regionálnu veľmoc, ktorá mení rovnováhu moci na Blízkom východe, a jediný, kto s tým niečo dokáže urobiť, je tradičný izraelský spojenec Amerika. Netanjahu sa však Washingtonu otáča chrbtom a provokuje. Nespráva sa ako Winston Churchill, na ktorého by sa rád podobal, ale ako vodca rajónu, ktorému ide o udržanie vlastnej moci, mieni Zakaria. A možno je to tak, že Netanjahu cíti, že Izrael sa vojne nevyhne a čím príde skôr, tým lepšie vyhliadky židovský štát má.
.dave, buchni do stola!
A to nie je málo. Najmä v časoch, keď sa najviac darí pochybnostiam, či sa toryovci dokážu vrátiť k moci. Johnson odkázal svojim čitateľom, aby nestrácali sebadôveru a zároveň navrhol, čo by mal Cameron urobiť v Bruseli. „Viem, že také porovnania nie sú v týchto časoch dvakrát užitočné, ale ide o vec, ktorú by Margaret Thatcherová vytiahla zo svojej príručnej tašky v priebehu prvej polhodinky,“ píše bývalý novinár Johnson. O čo ide? „V Londýne sídli najviac univerzít z prvej stovky na zemi, priťahujeme množstvo z tých najbystrejších študentov na planéte. A zahraniční študenti prispievajú na britské univerzitné školstvo 5 miliardami libier,“ chváli sa starosta. Problém je inde: „Tento rok vzdelávajú britské univerzity 62-tisíc študentov z krajín EÚ a v budúcom roku sa ich prihlásilo o 36 percent viac. Sme zaplavení študentmi z Lotyšska, Litvy, Rumunska, Talianska, Švédska a ďalších a nielenže zaberajú päť percent miest, ale dostávajú aj kolosálne dotácie od britských daňových poplatníkov,“ rozčuľuje sa Johnson. A, uznajte tú nehoráznosť, dokonca aj v Škótsku, kde inak musia platiť aj Angličania. Johnsonovi prekáža, že Nemci ani Francúzi nič podobné Angličanom neopätujú, preto treba konať. „Je iba jedna odpoveď. Potrebujeme naspäť rabat.“ (Výnimka vyjednaná premiérkou Thatcherovou, ktorá Londýnu zabezpečovala, že sa nestane čistým prispievateľom do fondov EÚ, ktorej sa Tony Blair vzdal, pozn. red.) A akú radu dáva píšuci starosta budúcemu premiérovi? „Keď Dave skončí so sladučkými banalitami o partnerstve a srdci Európy, mal by sa obliecť do modrého blankytu, nahodiť parochňu farby ananásu a zakričať: Platíme na vašich študentov – a chceme svoje peniaze späť!“
.nový cár Peter
Žiaľ, také jednoduché to nemá ruský prezident Medvedev. Americký časopis Newsweek sa v poslednom vydaní rozprával s jeho blízkym spolupracovníkom a prvým podpredsedom Putinovej vlády Igorom Šuvalovom, zodpovedným za modernizáciu a reformovanie ruskej ekonomiky a najmä za fond bohatstva, v ktorom je uložených 200 miliárd amerických dolárov. Šuvalov pôsobí veľmi liberálne, o problémoch aj riešeniach hovorí nevídane otvorene. Rusko bráni tvrdením, že imidž v zahraničí nezodpovedá reálnej klíme, čo vyplýva zo štúdie mapujúcej názory zahraničných investorov podnikajúcich v Rusku. Prioritou prezidenta Medvedeva je podľa neho „posilnenie vlastníckych práv“, pretože „nikto nestojí nad zákonom“. Newsweek sa pýta, či sa to bude týkať aj agentov tajnej služby FSB, a Šuvalov odpovedá, že „sa začali už aj vyšetrovania dôstojníkov FSB. Kultúra sa mení. Vláda aj Kremeľ vidia, že problémy so skorumpovanou políciou sú jednou z najväčších bŕzd ruského rozvoja,“ dodáva Šuvalov. To, že nejde len o propagačné reči, sa snaží ruský politik ilustrovať tým, ako promptne sa začalo vyšetrovanie vraždy Sergeja Magnického. Ide o právnika, ktorý odhalil daňový podvod vo výške 500 miliónov dolárov a záhadne zahynul v štátnom väzení, čo sa všeobecne chápalo ako výstraha. Medvedev však vstúpil do prípadu a nariadil dôkladné vyšetrenie.
.bibi chce vojnu
V tom istomvydaní Newsweeku analyzuje iného vodcu prominentný zahraničnopolitický komentátor Fareed Zakaria. Tentoraz ide o muža, ktorého viac ako domáca politika trápi politika zahraničná, a najmä problém najbližšej vojny, teda o izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Zakaria ho pochválil za ekonomické reformy, vďaka ktorým Izrael zažil podnikateľskú revolúciu, až do vypuknutia krízy rástol o 5 percent, priemerný príjem dosahoval roveň Švajčiarska a aj krízu zvláda bez väčších problémov. Horšie však je, že Bibi Netanjahu svojou politikou podkopáva to, čo označuje za svoju top prioritu. Ide o nukleárny Irán, regionálnu veľmoc, ktorá mení rovnováhu moci na Blízkom východe, a jediný, kto s tým niečo dokáže urobiť, je tradičný izraelský spojenec Amerika. Netanjahu sa však Washingtonu otáča chrbtom a provokuje. Nespráva sa ako Winston Churchill, na ktorého by sa rád podobal, ale ako vodca rajónu, ktorému ide o udržanie vlastnej moci, mieni Zakaria. A možno je to tak, že Netanjahu cíti, že Izrael sa vojne nevyhne a čím príde skôr, tým lepšie vyhliadky židovský štát má.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.