Na vesmírne pomery v každom prípade zanedbateľná omrvinka, pre pozemšťanov však až nepredstaviteľne monumentálna plynová guľa – „naše“ Slnko. S povrchovou teplotou približne 6 000°C táto žeravá hviezda každú sekundu vyprodukuje neuveriteľných štyristo yottawattov (400 x 1024 W!) čistej energie.
Matička Zem z nej vo forme slnečného žiarenia prijme niečo okolo jedného kilowattu na štvorcový meter, čo je však oveľa viac, než predstavuje celoplanetárna spotreba energie získanej z fosílnych palív. Keď vezmeme do úvahy aktuálny predpoklad, že súčasná „svietivosť“ Slnka by mala trvať ešte ďalších 5 miliárd rokov, ide o (takmer) nevyčerpateľný zdroj. Toto enormné kvantum energie sa dá, samozrejme, využiť rôznymi spôsobmi, pričom jednou z možností je fotovoltaická technológia. Jej myšlienka je triviálne jednoduchá – premieňať slnečné žiarenie priamo na elektrický prúd.
Celý proces sa deje prostredníctvom fotovoltaických článkov, čo sú polovodičové súčiastky na báze kremíka s malým prídavkom fosforu a bóru. Keď na zariadenie dopadnú fotóny slnečného žiarenia, „vyrazia“ elektróny, nachádzajúce sa vo vrchných vrstvách spomínaných atómov, a výsledkom je tok elektrického prúdu. Reálne technické uskutočnenie však už také triviálne nie je a súčasná efektivita komerčne vyrábaných zariadení je na úrovni 15 %, pričom laboratórne prototypy dosahujú aj dvojnásobnú účinnosť. Fotovoltaické články sa stali širokej verejnosti známe vďaka ich postupnému masovému využitiu ako lacné a spoľahlivé zdroje energie v kalkulačkách, digitálnych hodinkách a exteriérových osvetľovacích telesách. Profesionálne technické zariadenia, ktoré sú mnohokrát umiestené na odľahlých alebo zle prístupných miestach, napríklad meteorologické stanice, vodné bóje alebo radary, sú veľmi často napájané práve solárnou energiou. Dokonca aj bežne používané malé dieselové generátory sú v súčasnosti postupne vymieňané za cenovo výhodnejšie a spoľahlivejšie fotovoltaické systémy. Slnko je jednoducho (super)star!
.peter Szolcsányi
Matička Zem z nej vo forme slnečného žiarenia prijme niečo okolo jedného kilowattu na štvorcový meter, čo je však oveľa viac, než predstavuje celoplanetárna spotreba energie získanej z fosílnych palív. Keď vezmeme do úvahy aktuálny predpoklad, že súčasná „svietivosť“ Slnka by mala trvať ešte ďalších 5 miliárd rokov, ide o (takmer) nevyčerpateľný zdroj. Toto enormné kvantum energie sa dá, samozrejme, využiť rôznymi spôsobmi, pričom jednou z možností je fotovoltaická technológia. Jej myšlienka je triviálne jednoduchá – premieňať slnečné žiarenie priamo na elektrický prúd.
Celý proces sa deje prostredníctvom fotovoltaických článkov, čo sú polovodičové súčiastky na báze kremíka s malým prídavkom fosforu a bóru. Keď na zariadenie dopadnú fotóny slnečného žiarenia, „vyrazia“ elektróny, nachádzajúce sa vo vrchných vrstvách spomínaných atómov, a výsledkom je tok elektrického prúdu. Reálne technické uskutočnenie však už také triviálne nie je a súčasná efektivita komerčne vyrábaných zariadení je na úrovni 15 %, pričom laboratórne prototypy dosahujú aj dvojnásobnú účinnosť. Fotovoltaické články sa stali širokej verejnosti známe vďaka ich postupnému masovému využitiu ako lacné a spoľahlivé zdroje energie v kalkulačkách, digitálnych hodinkách a exteriérových osvetľovacích telesách. Profesionálne technické zariadenia, ktoré sú mnohokrát umiestené na odľahlých alebo zle prístupných miestach, napríklad meteorologické stanice, vodné bóje alebo radary, sú veľmi často napájané práve solárnou energiou. Dokonca aj bežne používané malé dieselové generátory sú v súčasnosti postupne vymieňané za cenovo výhodnejšie a spoľahlivejšie fotovoltaické systémy. Slnko je jednoducho (super)star!
.peter Szolcsányi
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.