Tá nechýba režisérovi Svetozárovi Sprušanskému a Divadlu Andreja Bagara v Nitre. Naštudoval hru švédskeho dramatika Stefana Lindberga Lavv, Dorota Cigánková vyrobila minimalistickú scénu s projektovanými fotografiami Dalibora Krupku na kolmo postavenej trampolíne, Martin Nemček zložil pesničky, ktoré inscenáciu posunuli k muzikálu a odvážne ju ukázal tínedžerom. Päť postáv – štýlový samorast Hakan, s kresťanskou výchovou zápasiaci Abel, prostoduchý Max, atraktívna Bobina a fyzicky „nezaujímavá” Kristin – žijú v malom meste a zápasia s vlastnou identitou, snívajú, tvária sa, že sú svetaskúsení machri, no na vlastné prekvapenie zisťujú, že sú stále iba deti, najradšej by preskočili mladosť a pristáli rovno v dospelosti. Režisér sa vyhol pokušeniu prílišnej didaktiky a nechce ani byť tínedžerskejší než tínedžer. Herci sa vyhli komiksovému prehrávaniu svojich rolí (aj keď text ich na to miestami zvádzal) a pôsobili presvedčivo. Ako slabšie miesto som vnímal pesničky, ktoré nemali ďaleko od hudobného aj textového klišé. Hoci išlo o „bežnú” reprízu, štúdio nitrianskeho divadla bolo plné. Až na autora týchto riadkov išlo o mladých ľudí, ktorí na konci tlieskali postojačky. Sympatická inscenácia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.