Náš malý babyboom

Rekordný počet narodených detí, aký sme tu mali naposledy v roku 1995, je dobrou správou, ktorá pritom vôbec nie je samozrejmosťou. Tých 61-tisíc detí znamená, že ich prišlo na svet o desaťtisíc viac než v roku 2002, keď sa pôrodnosť slovenských žien prepadla na historické dno. Hoci sa vtedy v odborných kruhoch očakávalo, že sa trend čoskoro obráti, Slovensko sa na dlhé roky zaradilo medzi krajiny s extrémne nízkou pôrodnosťou pod 1,3 dieťaťa na ženu (obyčajnú reprodukciu spoločnosti zabezpečuje hodnota 2,1 dieťaťa na ženu). Nie div, že demografov následný zlý vývoj zaskočil. Aj preto ešte pred tromi rokmi pesimisticky prognózovali, že v roku 2009 sa narodí čosi vyše 56-tisíc detí, čo by bolo len nepatrné zlepšenie. Lenže detí sa napokon narodilo výrazne viac. Čo sa vlastne stalo?

Už na začiatku 90. rokov bolo jasné, že postkomunistické štáty doháňajú  západnú Európu najrýchlejšie práve v demografii. Kým v európskych demokraciách sa rodilo veľmi málo detí už v 80. rokoch, v strednej a východnej Európe prišlo k radikálnemu zlomu hneď po kolapse komunizmu. Sociálne neistoty, vysoká nezamestnanosť, ale aj nové životné možnosti spôsobili, že veľká časť žien (a mužov), ktorá by ešte pár rokov dozadu prirodzene preferovala dieťa, sa zrazu „pozápadnila“. Vedci tak mohli sledovať unikátne nízku pôrodnosť, ktorá dosiahla v roku 2002 až v 16 krajinách Európy úroveň nižšiu než 1,3 dieťaťa na ženu. 

V medzinárodnej demografickej komunite však súčasne pri skúmaní unikátneho  javu prebiehal zaujímavý spor. Tábor optimistov (napríklad Joshua Goldberg) tvrdil, že nie je dôvod sa trápiť každoročnými štatistikami, pretože v skutočnosti sa rodí tak extrémne málo detí iba z dôvodu, že generácia žien náhle zmenila reprodukčné správanie a odkladá svoje materstvo na významne neskorší vek. Ak povedzme väčšina 25-ročných žien na rozdiel od minulej generácie ešte nemá dieťa, ale bude ho mať o päť rokov, tak „odložené“ dieťa síce spôsobí, že aktuálna štatistika vykáže v danom roku nízke počty novorodencov, lenže to nie je žiadna demografická katastrofa. Nejde predsa o krátkodobé štatistiky, ale o to, ako sa žena správa počas dlhého obdobia plodnosti.      

Tábor pesimistov však neveril, že 30- či 35-ročné bezdetné a čoraz častejšie nevydaté ženy budú ešte vôbec rodiť. Kultúrna zmena je vraj v európskej civilizácii natoľko hlboká, že veľká skupina žien, najmä s vysokoškolským vzdelaním, ostane bez potomkov. A normou sa stane nemať dieťa, alebo mať nanajvýš jedno dieťa. Z pasce extrémne nízkej úrovne pôrodnosti už totiž podľa pesimistov nie je cesta von. Európskym osudom je jednoducho vymieranie.  

Mali teda pravdu optimisti, alebo pesimisti? 

Z údajov posledných rokov sa zdá, že menej sa mýlili optimisti. Trend je totiž zjavný: z pôvodných 16 európskych krajín dosahuje dnes extrémne nízku pôrodnosť už iba Moldavsko. V mnohých štátoch sa však už prejavuje efekt odložených pôrodov a je dôvodný predpoklad, že trend nárastu pôrodnosti sa nezastaví. Slovensko nevynímajúc. 

Už pred tromi rokmi stáli za pôrodmi z takmer 40 percent 30-ročné a staršie ženy – v roku 1990 ich podiel tvoril iba 15,5 percenta.  

 

Demografka Michaela Potančoková z Výskumného demografického centra, ktorá sa špecializuje na pôrodnosť, cíti z posledného vývoja isté zadosťučinenie.  Konečne sa aj na Slovensku potvrdzuje, o čom bola sama dlho presvedčená: „Očakávala som, že fenomén odkladaného rodičovstva zohrá silnú rolu. Bolo preto zrejmé, že dôjde k dynamickému zlomu. Niektorí kolegovia napríklad v Česku tvrdili, že v našich krajinách hrozí až 30-percentná bezdetnosť. To je však nezmysel. U nás sa berie dieťa ako časť identity ženskosti, normy sú v tom, jednoducho, silné a budú aj ďalej pôsobiť.“ 

Potančoková uvádza, že do konca 89. roku bolo na Slovensku bezdetných okolo 9 až 10 percent žien. Podľa posledných údajov je síce bezdetných 18 percent 35-ročných žien, demografka však očakáva, že ešte mnohé z týchto žien budú mať dieťa a skutočne bezdetných bude v generácii žien 70. rokov asi okolo 12 percent. Potančoková práve na základe fenoménu odkladov vysvetľuje, prečo Slovensko dosiaľ vykazovalo v štatistikách takú nízku pôrodnosť. „V 90. rokoch sa nám stretli tri generácie žien: ženy narodené v 50. rokoch mali v čase zmeny režimu okolo 35 rokov. Na deti už však nepomýšľali, mali, takpovediac, odrodené, keďže deti sa im rodili krátko po dvadsiatke. Potom tu bola generácia žien zo 60. rokov. Mnohé ženy z tej generácie už stihli mať prvé dieťa, ale v nových časoch sa rozhodli pre odklad druhého dieťaťa. A do toho prišla generácia žien zo 70. rokov, ktorá sa automaticky prispôsobila zmeneným podmienkam a pôrod prvého dieťaťa na dlho odložila.“ Potančoková pokladá za isté, že Slovensko sa najmä vďaka odloženým pôrodom dostane v najbližších rokoch na úrovne 1,5 až 1,6 dieťaťa na ženu.    

Médiá v uplynulých rokoch informovali vždy po zverejnení demografických ukazovateľov o tom, že sa rodí veľmi málo detí a Slováci vymierajú. A odteraz budú zrejme titulky každoročne ohlasovať radostný babyboom. Lenže demografickú krízu neporazia ani nové výkyvy v trendoch. Predovšetkým, detí bude stále málo. Hoci ženy nad 30 rokov budú privádzať na svet svoje odložené ratolesti vo väčšej miere než mnohí predpokladali, je otázne, aký podiel z nich sa rozhodne (alebo stihne) mať druhé dieťa. Demografka Potančoková pri svojich analýzach vychádza z toho, že asi tretina rodín ostane pri jednom dieťati. Na konci 80. rokov ešte jasne prevládal model dvojdetnej rodiny, keď jedno dieťa malo iba desať percent rodín. Ak sa však stanú jedináčikovia v dnešnej generácii žien rozšírenou normou, bude to mať vážne dôsledky. Jednak sa zmení charakter rodiny, spôsob výchovy a oproti dnešku výrazne ubudnú prirodzené sociálne siete, ktoré tvoria navzájom súrodenci či bratranci a sesternice. Po druhé je tu ešte ďalší problém, ktorý zasiahne ekonomiku, zdravotníctvo, dôchodkový systém: starnutie populácie je už dnes nezvratné. Kým v roku 2007 žilo na Slovensku okolo 650-tisíc ľudí nad 65 rokov, v roku 2025 bude obyvateľov v tejto vekovej skupine viac než milión a v roku 2050 (ide, samozrejme, o hrubý odhad), dokonca až jeden a pol milióna. Pritom celková populácia bude zároveň klesať, do roku 2050 možno aj pod hranicu piatich miliónov obyvateľov.    

Malý slovenský (európsky) babyboom, ktorý v prevažnej miere znamená, že ženy po tridsiatke rodia svoje prvé dieťa, je dobrou správou. Ale nie dôvodom na jasot. Dnes je najnapínavejšou hádankou, či sa tie ženy po prvom dieťati rozhodnú aj pre ďalšie. Čím viac druhorodených detí privedú v najbližších rokoch naše dnešné tridsiatničky na svet, tým lepšie pre budúcnosť tejto krajiny.