Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Márie Modrovichovej

.mária Modrovichová .časopis .osobnosti

Chcela som písať o filozofickom koncepte neexistencie slobodnej vôle, ale vyskytli sa podstatnejšie záležitosti. Ocitla som sa uprostred antropologického výskumu amerických svadobných rituálov.

Na Slovensku som absolvovala jeden predsvadobný striptíz, ale teraz sa ukázalo, že to bol len taký hračkársky, akože. Ivan, vyhlásený bratislavský striptér, bol pre nás skôr humorným zážitkom. Po hodinách pátrania (a zbytočnom výjazde za mesto do verejného domu, kde, ako tvrdil jediný mužský člen našej posádky, majú skvelých striptérov), sme konečne zasadli do socialisticko-realistického interiéru jedného bratislavského hotela, na mohutný stôl pred naším boxom sa vyhupol miniatúrny svalnatý chlapík s naglančeným telom a topánkami na platforme a my sme sa začali smiať – od hanby – za seba, aj zaňho. 
V manhattanskom klube bolo všetko inak. Vystáli sme rad, zaplatili 50 dolárov za vstup a boli sme dnu. Pri stoloch sedeli partie vzrušených neviest a ich družín, personál tvorili výlučne muži. Od pása nahí svalnáči sa koketne premávali medzi ženami a ponúkali nápoje a/alebo lap dance – súkromné „tanečné“ vystúpenie. Bolo to pre mňa bizarne nepríjemné, a ešte bizarnejším sa to stalo, keď moderátor vyzval družiny, aby nevesty oblepili bankovkami a vyslali ich na pódium, kde sa mali stať súčasťou vystúpenia. Híkajúce nevesty vybehli hore, pripravené „mať fun,“ peniaze im ozaj trčali odvšadiaľ a ozaj vyzerali, že si to užívajú, keď ich polonahý „taliansky žrebec“ (doslovný preklad umeleckého pseudonymu) prehol, na pár sekúnd zasimuloval kopuláciu, alebo si im sadol na tvár, a potom bleskurýchlo vyzbieral bankovky. 
Toto je tá slávna rozlúčka so slobodou?, hovorila som si (a myslím, že si to hovorila aj naša nevesta). Toto je striptíz? Veď sme si zaplatili prehliadku amerických a gendrových stereotypov. Čiernych „pimps“ – pasákov v kožušinách striedalo vystúpenie stallonovsky inteligentne pôsobiaceho Žrebca, potom prišli na scénu mariňáci. Nevesty lietali vzduchom a boli capkané po zadkoch, až im dojemne načesané parochne padali z hláv. Prečo muži chodia na striptíz nechať si robiť dobre, a ženy presne naopak? Pochytil ma nepokoj, či emancipácia, ktorou sa pýšime, nie je náhodou iluzórna. A ak je, čia je to chyba – naša, naša?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite