.prečo vás oslovil tento druh podnikania?
Vedeli sme už v roku 2008, že na aj Slovensku sa prijme legislatíva, ktorá umožní podnikanie v tejto oblasti, a preto sme sa začali pripravovať. Vyhľadávali sme vhodné lokality, skúmali sme, ako tento biznis funguje v zahraničí. Časť našich akcionárov už mala skúsenosti so stavbou solárnych elektrárni v Česku. Keď zákon v septembri minulého roka vstúpil do platnosti, už sme boli pripravení. To sa nám vyplatilo vzhľadom na neskoršie zmeny v legislatíve, postupujeme rýchlo.
.keď som sa pozeral na vaše lokality, sú zväčša na juhu Slovenska, kde je asi teplejšie. Do akej miery ovplyvňuje výkon slnečnej elektrárne lokalita?
Veľmi silno záleží na intenzite slnečného žiarenia. Ale to by vám vysvetlili lepšie technici, ja som skôr manažér.
.vy ste v Kľúčovci postavili malú elektráreň s výkonom necelého pol MW ročne. Koľko vás to stálo?
V tomto biznise sa náklady odhadujú na výstavbu elektrárne s výkonom 1MW. Tá sa dá postaviť za 2,8 milióna až 3 milióny eur, pričom v cene je pozemok, inžiniering, technológie aj náklady na financovanie projektu. Náklady na prevádzku elektrárne sa pohybujú do 50-tisíc eur ročne.
.akú predpokladáte návratnosť vložených prostriedkov?
Návratnosť závisí aj od použitej technológie. My sme zvolili kvalitnejšiu a drahšiu technológiu, a preto rátame s návratnosťou do ôsmich rokov. Ale v tomto biznise je veľa zlatokopov, ktorí chcú lacno postaviť a rýchlo zarobiť, rátajú s eurofondmi a benevolenciou bánk pri úverovaní projektov. Nedávam im dobré šance na úspech.
.aká je životnosť slnečného parku?
Aj to závisí od kvality použitej technológie. My rátame s 25 až 30 rokmi. Náš plán však nie je vlastniť elektráreň tak dlho. Skôr solárne parky postavíme, a potom predáme väčšiemu, strategickému investorovi. Budeme ich však dlhodobo prevádzkovať a servisovať.
.pozemky kupujete alebo prenajímate?
Je to rôzne, závisí od lokality. Strategickí investori preferujú kúpu pozemkov, ale časť máme aj v nájme, napríklad od cirkvi.
čo je najťažšie v tomto biznise?
Súboj s časom. Podľa zákona máte rezervovanú prípojku na rok a za ďalší rok musíte stavbu postaviť. Medzi tým musíte komunikovať s distribučnými spoločnosťami, ktoré sú na Slovensku tri a každá má iný systém. Navyše, trh je objemom limitovaný.
.pustili by ste sa do projektu aj v prípade, že by bola cena nižšia ako 42 centov za KW?
Podľa mňa nie je výkupná cena vysoká. Je nastavená tak, že ak by sa znížila o 5 až 10 percent, tak sme boli pri súčasných cenách technológií na hranici rentability. Stavba a prevádzka elektrárne nie je Klondike.
.prekvapila vás zmena pravidiel počas hry, keď SEPS oznámil, že bude prideľovať povolenia iba do výkonu 120 MW?
Nie sme nadšení z toho, že tá zmena nie je odborne podložená. Prečo to obmedzili na 120 MW? Hovorí sa, že na to existuje štúdia, ale SEPS ju nezverejnila.
.žiadostí na výstavbu elektrární je na stole veľa. Koľko projektov si myslíte, že sa zrealizuje?
Možno 10 percent. Veľa investorov malo veľké oči. Polovica z nich nemá šancu elektráreň postaviť a 30 až 40 percent šancu má, ale nestihnú to v časových limitoch, ktoré sme spomínali.
.má obec, v ktorej katastri solárna elektráreň stojí, nejaké výhody?
Môže mať príjem z dane z nehnuteľnosti, ak tam firma nejaké má. Inak je to na džentlmenských dohodách, že firma niečo obci zasponzoruje. Prípadne zamestná pár miestnych ľudí pri strážení a prevádzke solárneho parku.
.akú budúcnosť má ten biznis na Slovensku?
Stavba elektrární na poliach je len začiatok. Tu sa otestujú technológie a neskôr sa prejde na solárne panely na budovách. Vo svete sa už inštaluje solárna technológia do stavebných materiálov, ale aj do fólií. Teraz sedíme v budove Tower 115 (bývalé Presscentrum). Také budovy budú v budúcnosti celé fóliované a budú si samy vyrábať časť energie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.