Náš signál na povstanie

V roku 2007 vydala Para album s originálnym názvom Para. Tak sa zvyknú volať debuty. Začínajúci muzikanti chcú povedať: „Toto sme my, takto hráme, tu nás máte!“ V prípade Pary to zrejme bolo trochu iné. Predchádzajúcim albumom (Brutálna zostava, 2004) vstúpila kapela do toho, čomu sa zvykne hovoriť „širšie povedomie“: boli na ňom hity a rozhýbavače davov ako napríklad Prezident, MataMatoMatahari, S tebou alebo Keď ťa stretnem. Para sa stala vyhľadávaným plničom sál a oživovačom festivalov. Keď bola v najlepšom, nahrala platňu Para (s nezabudnuteľnými kúskami, ako napríklad Otec 2, Abstinent či Doma dobre), ktorý mal jedno mimoriadne plodné a úspešné obdobie zavŕšiť. 

Po pozornom vypočutí aktuálneho albumu Povstanie to vyzerá, ako keby chceli povedať: „Toto sme boli my, páčilo sa nám to, ale teraz ideme ďalej!“

„Platňu sme vytvorili na chalupe,“ hovorí basgitarista a textár Pary Matúš Vallo. „Boli sme tam sami, bez priateliek a priateľov, len s naším kamarátom Jančim Paškom, ktorý býva v dedine neďaleko chalupy. Napiekol nám chleba a bol aj šéfom večerného filmového klubu. Ale pozerali sme len komerciu a akčné filmy,“ smeje sa Matúš. „Pripomínalo to kulisy z filmu Záhrada,“ dopĺňa ho gitarista Matej Kubičár. „Bol problém dostať chalanov do skúšobne,“ vraví Matúš. „V kuse ležali na tráve, čítali si knižky, kopali do lopty, strieľali z luku...“

Piesne Pary vznikajú podľa Matúša a Kuba od basového groovu alebo gitarového riffu. Hrajú a potom „čakajú na zázrak, že sa niečo prihodí“.  Keď príde k zázraku – a album Povstanie je dôkazom, že k nemu na chalupe niekoľkokrát prišlo – ku groovom sa pridávajú melódie a fragmenty textov. Taká chalupárska tvorba trvala dva týždne. Keď sa Lasky, Medveď, Oliver, Danko, Matej a Kubo vrátili do mesta, „hrubá stavba“ Povstania bola hotová. „To, že sme album vymysleli za dva týždne, vyplýva z toho, že sme spolu dlho nehrali a neskladali,“ myslí si Kubo. „Boli sme vypnutí. A zrazu sme boli nadržaní.“

Dôvodom dlhšej prestávky bol Kubov pobyt v Londýne. „Študoval som tam hudobnú školu. Vždy som chcel študovať na takej škole, ale nebol na to nikdy čas.“ Matúš Vallo spolu s Medveďom (vlastným menom Juraj Marikovič) a s Oliverom Sadovským založili medzitým kapelu Kasinos. „Chceli sme robiť pesničky, Kubo tu nebol, a tak sme chodili do skúšobne a nahrávali,“ hovorí Matúš. „Hudba je jedna z vecí, ktoré mi pomáhajú prežiť. Som architekt, je to síce umenie, ale makáš, stretávaš sa s ľuďmi, riešiš aj čísla, a nie je nič lepšie ako ísť si večer zahrať alebo mať cez víkend koncert.“ Hoci už sú zase všetci spolu, Kasinos bude v nejakej podobe pokračovať aj ďalej a v lete zrejme odohrá aj niekoľko koncertov.

Bočné projekty má aj Kubo. Jedným je projekt VMCN, v ktorom účinkuje spolu s Pinom z kapely Puding pani Elvisovej, druhým je „skúšobňová kapela“ Adam Šangala and the Telephones. „Niečo sme nahrali už pred rokom, plánujeme vydať album v náklade 50 kusov,“ hovorí Kubo a nie je celkom jasné, či to myslí vážne.

Aký je teda piaty album skupiny Para? „Niektorí čakali, že to bude Doma dobre 2,“ hovorí Matúš Vallo. Povstanie skutočne nie je pokusom o ďalšie víťazstvo s  osvedčenou taktikou. Už sám názov znie zvláštne, takmer archaicky a na Slovensku sa spája takmer výlučne so SNP. „Ale veď SNP bolo v poriadku!“ skáče do reči Matúš. „Má to v sebe viac významov. Nejde len o politiku, ale aj o to, že Para má po troch rokoch konečne nový album “. Hoci nejde o politiku, na koncerte v Majestic Music Clube sa na projekčnom plátne počas piesne Povstanie objavovali aj hlavy slovenských politikov... „Projekcia bola politická, ale boli tam politici z celého spektra, pretože tak to dnes je. Ale to je len prvý plán – text piesne je hlbší a nejde v ňom o politiku.“

Para však ani na piatom albume svoje názory na verejný život neskrýva – pozri piesne RoboTi, Farba a 1711. „Kapela by mala mať názor,“ hovorí Matúš. „My nechceme kázať, ale svoj názor povieme. Je to lepšie ako iba nadávať niekde pri pive.“ Hoci album vznikal v pohode a radosti, cítiť na ňom akýsi smutný spleen. Matúš hovorí, že texty na Povstaní sú najosobnejšie, aké doteraz napísal. A smútok? „Nie je to pre nás vôbec smutné... No, máme viac rokov...“

Kubo s Matúšom hovoria, že ich kapela je ako rodina a hoci to býva „ťažké ako v každom inom vzťahu,“ sú stále kamaráti a majú sa radi. V snahe naštrbiť tento idylický obraz sa ich pýtame, či vzhľadom na neobvyklú koncentárciu toľkých talentovaných muzikantov na jednom mieste nevzniká zášť a animozita. Tvrdia, že nie. „My s Matúšom sme samorasti. Do toho perfektne pripravený Medveď – jeho čas ešte príde,“ hovorí Kubo, ktorý by šikovného mladšieho gitaristu ľahko mohol vnímať ako konkurenciu.

Rozhovor sa pozvoľna mení na voľnú priateľskú debatu, k nášmu stolu v reštaurácii si prisadá Juraj Podmanický zo skupiny Billy Barman a manažér Janči Trstenský (Billy Barman a Para spolu 14. apríla vyrážajú na turné). Ešte sa Matúša a Kuba pýtame, či by sa nechceli Parou živiť. „Dalo by sa to, ale je to pasca. Zrazu musíš. Musíš urobiť koncert, musíš mať pesničku, ktorú hrajú rádiá,“ hovorí Matúš. „Preto sme zoskupenie čisto amatérske.“

Amatérska Para po troch rokoch povstala a nahrala skvelý album, ktorý sa nenesie na úspešnej  vlne minulých hitov. Nedala sa chytiť do pasce. Ide ďalej. Nemusí. Chce. Na Povstaní to počuť.