Francúzske lásky

Francúzi milujú svoju kultúru – a milujú aj tú jej časť, na ktorú by už mali podľa Európskej únie zabudnúť. Áno, stále majú v obľube franky. Dokonca tak, že v niektorých oblastiach sa tu ešte stále dá frankmi zaplatiť. Jednou takou frankozónou je mestečko Le Blanc. Za franky tu môžete nakupovať, koľko vám peňaženka dovolí. Ako uvádza BBC, dôvodom je snaha obchodníkov čo najviac vyhovieť zákazníkovi. Lebo zákazník, ako sa ukázalo, často euro nemá v láske a ani mu veľmi nedôveruje. V sedemtisícovom mestečku v strednom Francúzsku sa ten pocit pretavil do konkrétnych činov – a zákazníci vraj radšej platia frankmi vydolovanými z kútov skríň (asi si ich tam uložili pomerne dosť). Najmä starší Francúzi si tak pripomínajú časy, keď, ako vravia, bolo lepšie – a lacnejšie.

Obchodíky v Le Blancu predávajú peknú staromilskú ilúziu – že frank, ku ktorému má mnoho Francúzov citový vzťah, žije. Napokon, euro naozaj prežíva neľahké časy, a to nielen pre problémy, ktoré mu narobilo Grécko, ale aj preto, že priemerná miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla minulý týždeň rekordných desať percent a prvý raz tak preskočila k dvojciferným číslam.

Francúzi už tradične veľmi nemilujú Britov a tí im to statočne odplácajú. Dôvodom je dávna historická rivalita, ale aj krivda, ktorá je novšieho dáta: druhoradé postavenie, aké musela zaujať francúzština voči angličtine. Francúzi si pripomínajú, že ich reč je tradičnou rečou diplomatov, a z času na čas to dajú pocítiť aj tým diplomatom, ktorí si jazykové tradície nectia. Najmä ak sú z druhej strany La Manche.

Svoje si tak vypočula aj barónka Ashtonová, britská euroministerka zahraničných vecí. Neovláda veľmi francúzštinu, preto ju francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Lellouche poctil pozvánkou na kurz francúzštiny a už jej odporúčal aj miesto: jazykovú školu na juhu Francúzska pri Avignone.Lady Ashtonová sa prostredníctvom hovorcu vyjadrila, že bude musieť zvážiť, či sa jej podobný kurz zmestí do nabitého programu. Vyznelo to o niečo diplomatickejšie než odpoveď podobne pozvaného Jerzyho Buzka – ten cez hovorkyňu odkázal, že pre prácu v europarlamente „nie je stopercentne nutné stráviť celé týždne štúdiom francúzštiny“. Francúzi majú to, čo počuť isto nechceli, rovno ako darček k Medzinárodnému dňu frankofónneho spoločenstva, ktorý sa oslavoval 20. marca. Francúzština, skrátka, nie je vo všetkých kruhoch cool.

Keď sme už pri tom slove cool, treba vyčkať, aké roduvernejšie si namiesto neho Francúzi vymyslia. Zdalo by sa totiž, že len mladšie jazyky, napríklad slovenčina, sa z času na čas junácky popasujú s otázkou, ako zo svojho košiara vypudiť cudzie výrazy a primknúť sa bližšie k jazykovej svojeti. Je to omyl, lebo presne tou závažnou otázkou sa usilovne zapodieva aj francúzska vláda. Nedávno to dokázala tým, že vyhlásila súťaž, kto vymyslí najlepšie a najkrajšie francúzske slová použiteľné namiesto všadeprítomných anglicizmov, ako sú napríklad buzz, talk, chat.

Výsledky pôsobia šarmantne francúzsky. Namiesto buzz treba v krajine Galov hovoriť ramdam (to je síce z arabčiny, ale aspoň to nie je anglicizmus), namiesto chat možno použiť buď eblabla a tchatche, namiesto talk je tu débat. Tuning by mal byť nahradený slovom bolidage. Pekne sa tá francúzština vytunovala... pardon, vybolidagovala. Zostáva posledná otázka: či sa tie vlasteneckejšie slová budú aj používať. Možno by mala francúzska vláda zorganizovať kurz, na ktorom sa bude nová reč pre mladých Francúzov vyučovať, a každému mladému Francúzovi poslať pozvánku. Ak to nezaberie, môže sa utešiť známym faktom, že viac ako tretinu slov v angličtine aj tak tvoria výrazy francúzskeho pôvodu.